Ako prekonať impersonalizmus a voidizmus

Dnešná téma bude ako prekonať impersonalizmus a voidizmus. Preto budeme dnes diskutovať o pranáma mantre Śrílu Prabhupádu. Minulý týždeň sme mali diskusiu a objavila sa téma nihilizmu. Niekedy máme sklon smerovať k nihilizmu a iné slovo pre nihilizmus je voidizmus, čo znamená, že všetko je nič. Možno ste to už počuli pred tým, je to celkom populárna filozofia. Tak trošku budeme o tom diskutovať a uvidíme akým spôsobom sa dá vyhnúť tejto pasci.

Voidizmus znamená, že nič neexistuje. Tiež sa to volá nihilizmus. Je to taký pohľad a viera, že v skutočnosti nič nemá existenciu, zmysel, či podstatu. A záver toho je väčšinou odmietnutie všetkých náboženských a morálnych presvedčení a princípov. Vyúsťuje to do takej viery, že život je z ultimátneho hľadiska nezmyselný. Do tejto kategórie pod nihilizmus patrí aj existencionalizmus atď. Čiže každá filozofia prichádza v rôznych odtieňoch, farbách a príchutiach. Niektorí ľudia sa ako keby uchyľujú k veľmi pesimistickej, cynickej vízii sveta,
či pohľadu na svet a je založený na frustrácii. Je to preto, lebo sa snažíme kontrolovať a užívať si tento svet, ale ostaneme frustrovaní kvôli tomu, že sa nám to nedarí dosiahnuť. Tak si môžeme povedať, že je hrozno len kyslé alebo potom alternatívne, že žiadne neexistuje, je to len ilúzia.

Čiže je to založené na frustrácii, pretože niekedy veľmi trpíme a zažili sme rôzne utrpenia, že najradšej by sme prestali existovať kedy by sme už nemuseli trpieť. Niekedy má pacient chorobu, ktorá je tak vážna, tak trpí, že si želá, aby zomrel alebo chce spáchať samovraždu, aby to utrpenie skončilo. To ale nie je skutočné riešenie. Pretože keď vieme, že som večný, stále som existoval a stále budem existovať naďalej, nie je možné ukončiť našu večnosť. Pretože Krišna je veľmi milý a súcitný, dáva takú možnosť zažiť si to tzv. splynutie s prázdnotou či
jednotou, možnosť splynúť s brahmanom. Toto oslobodenie sa nazýva aj ako nirvána alebo mukti, ale je to iba dočasný stav, pretože z konečného hľadiska tá živá bytosť, ktorá má svoje zmysly, chce zažívať nejaké užívanie a radosť.

Myslím, že minulý týždeň sme spomínali, že nie je príliš pohodlné sedieť na plote dlhú dobu, lebo je to nepohodlné, takže skôr či neskôr človek musí zísť na jednu alebo druhú stranu. Tak si zaspievame Prabhupádovú pránama mantru, ktorá je určená na jeho oslavovanie, pretože je dôležité, aby sme chápali to, čo spievame. Ľudia sa vás môžu pýtať čo znamená tá vaša modlitba. Už ste pravdepodobne počuli a veľakrát vyslovovali túto mantru.

náma óm višnu-padáya krišna-preštáya bhú-talé
šrímaté bhaktivédanta-swámin iti náminé
namas té sarasvaté déve gaura-vani-pračáriné
nirvišéša-šunyavádí-pasčátya-déša-táriné

Ale viete čo znamená? Námahá znamená skladanie poklony a vzdávanie úcty. To je vždy taká prvá forma oslovenia. Vždy keď oslovujeme nadriadenú osobu, tak je to také honorifické, že
používame určitý člen napr. „pane“, a tým mu vzdávame úctu. Jedine, že by ste boli v Kalifornii, pretože tam každý oslovuje ostatných, že hej ty, hej vy, lebo každý tam je rovnaký. Ale
keď ste v nejakej kultúrnej spoločnosti a nejakú osobu, ktorá si zaslúži úctu oslovíte nie správnym spôsobom, tak oni vám buď neodpovedia alebo odpovedia tiež nejak nie priaznivo.

Po tom prvom oslovení prichádza Óm, čo je pranáma mantra, ktorá je symbolická reprezentácia Krišnu. Pokiaľ chcete, aby akákoľvek vaša aktivita mala úspech, tak Krišna by mal byť na
začiatku, v strede a na konci, ale hlavne by mal byť spomenutý na začiatku.

Ďalej višnu-padáya znamená, že to je venované človeku, ktorý je umiestnený pri lotosových nohách Pána Višnua. Višnu a Krišna je tá istá Osoba, aj keď má viac mien.

Potom krišna-preštáya znamená veľmi drahý Pánovi Krišnovi. Guruovia, či duchovní učitelia sú veľmi drahí Krišnovi, lebo napĺňajú Jeho misiu v tomto hmotnom svete.

Bhú-talé znamená –  bhú je planéta Zem, a to značí, že to je na tejto Zemi. Šrímaté znamená krásu, Šrí znamená krásu a bohatstvo.

A potom je meno Bhaktivédanta swámi, A.C Bhaktivédanta swámi, čo je meno Śrílu Prabhupádu. To A.C ak rozmýšľate čo znamená, tak A značí Abhay, čo znamená nebojácny a C je Čaranaravinda, čo značí toho, kto prijal útočisko pri lotosových nohách Najvyššieho. To Bhaktivédanta značí niekoho, kto dospel k finálnemu pochopeniu zmyslu Véd, kto zrealizoval záver Véd a oddanú službu. Swámi znamená pán alebo ovládateľ zmyslov. Takže swámi je osoba, ktorá má pod kontrolou svoje zmysly. Títo swámí ovládajú svoje zmysly a nie sú pod ich kontrolou, ani kontrolou hnevu, chamtivosti a šialenstva a nie sú ovládaní nutkaniami jesť, piť, užívať si atď. To iti znamená „teda“ a náminé – náma znamená meno, označuje toho, kto má to meno, je nositeľom toho mena.

Takže toto je prvá časť tej mantry a teraz prejdeme na tú druhú časť.

To namas té je znova iná forma námahá, čo znamená, že skladáme niekomu poklony alebo úctu. „Te“ znamená smerom k tebe. Saraswaté déve znamená, že je služobník Bhaktisiddhantu
Saraswatího Goswámiho. Toto odkazuje na paramparu, to znamená, že skutočný bonafide guru má svojho gurua a ten má svojho a svojho a nie je to len samozvaná osoba, ktorá
sa len tak vyhlásila, že je osvietený.

Gaura váni znamená, že je to odkaz a učenie Sri Čaitanyu. Pračáriné znamená tí, ktorí kážu. Pokiaľ vo vašej krajine nie je slovo kázať populárne, tak ho môžete nahradiť slovami ako učiť, zdieľať, vysvetľovať alebo v podstate čokoľvek čo je prijateľné vo vašom kultúrnom kontexte. Nirvišéša znamená impersonalizmus a šunyavádí voidizmus.
Pasčátya znamená západné a déša znamená krajina. A táriné znamená ten kto oslobodzuje.

Inými slovami, Śríla Prabhupáda je tá osoba, ktorá nás oslobodzuje od tendencií k impersonalizmu a voidizmu. Ako to robí? Tak, že káže odkaz Pána Čaitanyu v tomto svete. Toto
hnutie nie je iba pre indov, ale špeciálne je určené pre ľudí v západnom svete. Niekedy ľudia môžu povedať, že nie, nie, to je indická kultúra, nechoď mi s tým sem, my máme svoju kultúru. Alebo vravia, že toto náboženstvo prichádza z ďalekého východu. Tak sa ich môžeme opýtať teda, že čo je vaša tradícia. Povedia, že my sme kresťania, moslimovia, či židia. Môžete sa ich teda opýtať, že odkiaľ ich tradície pochádzajú. Ježiš nebol z Bratislavy či bol? Nie. Odkiaľ prišiel? Z Jeruzalema. A kde to je? Ďaleký východ (smiech). Takže ich vlastný argument ich takto akokeby poráža, ale pokiaľ sú v nevedomosti, je v podstate jedno, čo im poviete. Slnko vychádza na východe a zapadá na západe, ale je to rovnaké slnko. Nehovoríte, že toto je východné či západné slnko. Tiež nehovoríte, že toto je západné a východné zlato, či múdrosť. Múdrosť je múdrosť, slnko je slnko. Musíme ale chápať, že čím viac ideme na západ, tým viac sú ľudia v nevedomosti. Takže Prabhupáda špeciálne prišiel k nám na západ, aby sa staral o ľudí, ktorí sú v tejto nevedomosti.

Takže, keď ste v takej situácii, že veľmi trpíte a máte veľa problémov, tak sa vám zdá ako východisko to, že tým riešením by bolo keby neexistovalo žiadne utrpenie, to znie pre vás atraktívne. Ale keby ste v normálnom stave, tak keby ste iba len bez nejakého utrpenia, tak to nie je pre vás veľmi príťažlivé. Ako keby ste boli s najlepším kamošom a jete dobré jedlo,
pozeráte TV, hráte hry a on sa vás opýta, že ako sa cítiš? A vy poviete – „no necítim akurát žiadne utrpenie.“ Je to ako keď si niekto búcha hlavu o stenu a príde za ním niekto a spýta sa ho, že „pane prečo to robíte“ a on mu odpovedá, že „no ja keď si búcham hlavu o stenu tak cítim bolesť, ale keď si prestanem ju búchať, tak bolesť prestanem cítiť a to ma robí šťastným.“

Čiže ľudia celý týždeň trpia, pracujú a sú nespokojní a potom príde víkend a potom je tam trošku akoby pôžitku, trošku cukru, či mrkvy a povedia si, že „Óoooo, stalo to za to, že som týždeň trpel, teraz si užívam. Týmto spôsobom si máya hrá svoju hru a každého bije cez tri kvality hmotnej prírody a tri druhy materiálneho utrpenia. A sem tam na nejakú chvíľku zastane v tom utrpení a ľudia si povedia, že „super, užívam si, pretože akurát netrpím.“

Toto telo je dočasné a má veľa nedostatkov. Napriek tým defektom je to ale úžasný stroj, ktorý môžeme využiť ako nástroj v službe. Ľudia keď počujú tento spôsob argumentácie alebo diskusie, tak hovoria, že vy ste pesimisti a všetko vidíte len negatívne. V skutočnosti ale človek, ktorý je oddaný tomu procesu bhakti, je realista.

Potom sú ľudia, ktorí hovoria, že všetko je jedno, všetci sme jedno a v skutočnosti na ničom nezáleží. Ja som ty a ty si ja a všetci sme jedno. Potom môžeme povedať takému človeku, že
prosím daj mi tvoju peňaženku, kľúče od auta a od domu. Povie, že nie, nie, nemôžem ti to dať. Prečo? Veď si hovoril, že ty si ja a ja som ty, tak nezáleží na tom kde budú tie peniaze a kľúče či v tvojom vačku alebo v mojom. Je to dôkaz chybnosti ich filozofie.

Áno, všetko je dočasné, ale práve teraz všetko existuje a je to skutočné. Ale keď sme si vedomí toho prítomného okamihu, zažívame ten okamih, tak môžeme aj tento okamih zamestnať v oddanej službe. Vlastne bhakti je taká úžasná, že tieto dočasné veci môžme zamestnať v službe Krišnovi a získať z toho večný prospech, šťastie a lásku. Pretože Krišna sa nepozerá až tak na to čo Mu dávame, ale na ten zámer či motiváciu, ktorá je za tým, na našu úprimnosť.

Keď tu Krišna bol pred 5000 rokmi na tejto planéte, bol len malé dieťa a ledva vedel chodiť, mal možno dva roky. A bola tu nejaká dáma, ktorá prišla z lesa predávať ovocie do dediny. Volala, že ktokoľvek chce ovocie, tak poďte sem. Aj keď Krišna bol len malý chlapec a ledva chodil, tak videl čo robievali jeho rodičia a zobral si zopár obilovín do rúk a vyšiel von a chcel to zameniť s tou ženou za ovocie. Tým, že bol malý chlapec, tak ako kráčal, väčšina obilia mu postupne padla na zem. Keď za ňou prišiel tak, mal už len zopár zrniečok v dlaniach. A táto žena aj keď bola nejaká nevzdelaná, žena čo žila iba v lese, tak sa do Neho zamilovala, keď tohto malého Krišnu zbadala. Pretože Krišna mal také krásne čierne vlnité vlasy, lotosové oči a svoju tmavú farbu pleti a usmieval sa na ňu takým huncútskym spôsobom. Tak mu dala toľko ovocia do rúk koľko zvládol a potom išiel späť. Potom, keď sa tá žena pozrela do svojho košíka, kde mala ovocie, tak teraz tam boli samé drahokamy ako smaragdy a diamanty a rôzne drahé kamene. Takže rovnakým spôsobom keď mi ponúkneme Krišnovi našu pozornosť, úprimnosť a afekciu, tak podobným spôsobom budeme z toho benefitovať. Tak teraz naša myseľ si môže povedať, že získam teraz z toho tie drahokamy? Áno. A čo je tými drahocennými cennosťami? Týmito drahokamami budú tolerancia, milosť, súcit, trpezlivosť a ďalšie rôzne kvality, ktoré budú ako keby tie drahokamy skrášľovať vašu osobu. Pretože toto sú v skutočnosti kvality, ktoré by ľudia mali chcieť a oceňovať ich. Koho zaujíma koľko peňazí máte na účte? Iba daňový úrad. Nikoho to nezaujíma okrem daňového úradu koľko máte peňazí na účte, ale čo je skutočne zaujímavé je aké máte kvality a charakter.

Takže toto boli moje nejaké reflexie na túto tému. Je čas na otázky k tejto či k nejakej inej téme.

Otázka: Aký je najväčší rozdiel medzi impersonalizmom a voidizmom?

Najväčší rozdiel je, že podľa voidizmu všetko je nič, veria, že to nič existuje a že ultimátna realita je nič a podľa impersonalizmu zas, že všetko je jedno. Impersonalizmus hovorí, že neexistuje osoba, všetko je jeden brahman rovnakej povahy a rozdielnosť je iba výplod predstavivosti. V skutočnosti nie je medzi nimi nejaký veľký rozdiel, medzi rozmýšľaním a
závermi. Tieto ideológie alebo názory sú veľmi populárne. Prečo? Ľudia sa uchyľujú k týmto filozofiám, lebo veľmi trpia a hľadajú nejaké oslobodenie z tohoto utrpenia a preto vravia, že
všetko je jedno alebo nič a nič nemá zmysel. Keď sme ale priaznivo zapojení v našej službe Krišnovi, tak táto predstava nejakej neexistencie alebo jednoty nie je pre nás príťažlivá.

Otázka: Advaita a máyaváda, či je tam ešte nejaký rozdiel v týchto termínoch.

Existuje realizácia tej neosobnej stránky Najvyššej pravdy. Potom existujú tzv. brahmavadíni, ktorí uznávajú ako keby iba tú energiu Najvyššieho a nepopierajú ale, že existuje
niečo viac, ako keby zrealizovali alebo sa snažia zrealizovať Brahman, ale nie ešte Paramátmu alebo Bhagavána a teda nepopierajú, že existuje vyššia úroveň, len vravia, že ja som teraz na tejto úrovni realizácie. Aj Šukadéva Goswámí a 4 Kumárovia boli pôvodne títo brahmavadíni. Boli v tom neosobnom pochopení a neskôr zrealizovali najvyššiu podobu Krišnu. Neboli nejakí zlomyselní, že by závideli Krišnovi, ale toto bola ich úroveň a keď sa zoznámili s vyššou úrovňou či realizáciou, tak ju boli ochotní prijať. Toto je ten rozdiel. Niekedy sme tak pripútaní k svojmu svetonázoru, že všetko musí byť ako si predstavujeme a každý kto to nedokáže oceniť je mimo. Čiže aj v rámci týchto kategórií existuje perfektné, viac perfektné a
najperfektnejšie a tým sa dá robiť pokrok na tejto ceste.

Otázka: Aké sú bežné znaky impersonalizmu medzi oddanými, ktoré si človek nemusí ani uvedomovať? Ako sa impersonalizmu vyhnúť?

Dôležitá otázka, ďakujem. Takže v prvom rade ja som osoba a ty si osoba, Krišna je osoba, všetci sme osoby a všetci máme osobný vzťah. Čiže pokiaľ by som začal len tak rozprávať do steny a nesmeroval by som to k nejakému publiku, tak by si to nevedel oceniť, pretože by som ti nedával patričnú pozornosť. Ten impersonalizmus môžeme vidieť aj medzi priateľmi, rodinami, národmi aj v duchovných organizáciách a ľudia môžu odísť pretože sa cítia takí nejakí prehliadaní a nikto si ani nevšíma, že existujem. Pretože opakom lásky nie je nenávisť, opak lásky je nevšímavosť, keď niekoho ignorujete. Nikto nemá rád byť prehliadaný.

Čo môžme spraviť aby sme sa voči tomu obránili? Spievaj Haré Krišna a čítaj Šrímad Bhagavatam každý deň a uvidíš ako Krišna s tebou nejak interaguje a aj so všetkými ostatnými osobami. Samozrejme môžeme sa vrátiť do našich starých koľají a byť nejakí zmrdi, hajzli, čo majú srdce z kameňa, ale časom sa to stane nemožné, pretože Krišna sa tým procesom dotýka nášho srdca a to sa stáva jemnejším a citlivejším. Každý hľadá lásku, ale nikto nevie čo to znamená. A človek môže skončiť v externých veciach a môže mu ujsť celá pointa a zmysel tej lásky. Krišna nás miluje tak veľmi, že nám dovolí sa tváriť, že neexistuje. Dáva nám dokonca inteligenciu, aby sme rozvinuli nejakú filozofiu a logiku, ktorou by sme dokázali poprieť, že Krišna existuje a dokonca poprieť aj vlastnú existenciu. To je bezpodmienečná láska. Neexistuje, že by nám nejaký nepriateľ dal možnosť niečoho, čo by sme použili proti nemu. Tým, že nás Krišna bezpodmienečne miluje ako svoje čiastočky, tak nám dáva možnosti akými môžeme na Neho zabudnúť, v tom spočíva sloboda, ktorú nám dáva. Ako deti, tie môžu odmietnuť svojich rodičov, ale rodičia stále milujú tie deti a sú pripravení ich podporovať a starať sa o nich.

Takže impersonalizmus je veľký nepriateľ. Môžeme sa schovávať za obrazovky a mať rôznych avatarov a prezentovať sa tak ako chcem, aby nás ľudia videli, ale budeme sa cítiť nespokojní, pretože nebudeme mať s ľuďmi osobné vzťahy. Preto online skúsenosť nie je náhradou toho offline-u alebo skutočného zážitku zo života. Zavesil som nejaký filozofický citát alebo článok a iba dvaja ľudia to nejak ocenili, že na to klikli, ale potom som dal obrázok kravy a všetci boli že woooow krava, to je super.

Otázka: Keby sme sa rozhodli v budúcnosti mať dieťa a chceme, aby keď vyrastá, tak sa vyhol impersonalizmu alebo voidizmu tak akou cestou to dosiahnuť?

Treba vychovávať dieťa v Krišna vedomí. Buď pre to dieťa príkladom ako milujúci vzorný rodič. Deti nepočúvajú dobre, ale sledujú veľmi pozorne. Čiže nemusia vás nejak
počúvať, ale sledujú vaše činnosti a snažia sa ich prirodzene kopírovať, pretože ste najbližšie k nim ako rodičia. Preto niekedy môže byť strašidelné mať deti, pretože v nich môžete vidieť svoje vlastné kvality a defekty. Preto sa doporučuje pred tým ako chcete mať deti, aby človek očistil svoje srdce a zlepšil svoj charakter, vyvinul spoločný Krišna vedomý vzťah medzi
partnermi a až potom by mal mať dieťa. Pretože keď budú počaté po nejakej fľaši vodky, tak potom budú z nich tiež takí ľudia, budú mať všetko v paži, takto budú kopírovať svojich rodičov a budú neznášať svet a aj seba samých. Takže buďte tou zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete a vzorom pre svoje deti a nech to zvýrazní vaše vlastné vlastnosti.

Raz sa pýtali Sokrata aké je tajomstvo manželstva. Povedal, že keď máš dobrú ženu, tak si veľmi šťastný. A keď nie, tak sa z teba stane veľký filozof (smiech), záleží čo človek chce samozrejme.

Otázka: Je teda normálne mať s niekým vzťah alebo ako to je keď cítiš k niekomu  veľkú náklonnosť, ak sa snažíš myslieť na Krišnu a budovať s ním vzťah, ale zároveň ti záleží na
druhej osobe. Ak máme k niekomu náklonnosť je to čisto iba ego a naša ilúzia, alebo je tam niekde skutočná láska čo cítime k druhej osobe?

Človek by sa mal najprv naučiť viac o tomto svete, kto si ty, kto je Krišna. Toto znamená skutočná láska, ešte predtým ako sa dostaneš do nejakého vzťahu. Keď sa zamiluješ do každého muža alebo ženy, ktorých stretneš na svojej ceste len preto, že sa na teba usmeje, tak sa na svojej ceste nedostaneš ďaleko. Nemali by sme si vyberať partnera na základe nejakých externých parametrov, pretože externé veci sa menia. Môžeš vidieť nejakého mladého chlapca alebo mladé dievča, ale potom vidíš ako vyzerajú ich rodičia a vieš, že aj oni budú za
chvíľu tak vyzerať a potom môžeš vidieť ako vyzerajú ich starí rodičia a potom pochopíš, že aj zomrú, čiže táto externá energia sa stále mení a nemali by sme si zakladať vzťah na týchto
externých veciach. Tvoje city a myseľ ťa môžu zavádzať a už sa to určite stalo veľakrát. Dokonca aj naša inteligencia, keď nie je správne vytrénovaná, nás môže veľakrát zavádzať. V  kultúrnej spoločnosti, pred tým ako sa ľudia zoberú, tak berú do úvahy rôzne parametre, že aký je charakter chlapca, ktorého si chcem zobrať, pomáhajú si astrológiou a konzultujú to rodičia alebo nejaký starší a na základe toho sa rozhodnú, že nie je to na základe len podľa toho ako vyzerá, či ako sa s ním cítim. Človek si ale môže myslieť, že dokážem zmeniť túto osobu, dokážem to nejak zmanažovať a vyhrať nad tou situáciou. Ale vo védskej spoločnosti ten študent na začiatku študoval a držal celibát a naučil sa ako má žiť. Týmto spôsobom pracujeme na sebe a vyvinieme dobré kvality, svoj charakter, poznanie, získame skúsenosti. Potom keď ľudia prejdú takým tréningom pred rodinným životom, tak dokážu držať rodinu pekným spôsobom, mať pekné vzťahy, deti a spokojný život.

Takže aká je v skutočnosti moja motivácia pre tento vzťah? Je to len tým, že nechcem byť sám? Či chcem si len užívať zmysly? Či len neznášam vynášať odpadky? Tak čo je naša motivácia? Takže to by sme mali zvážiť a pochopiť, pretože to je ten indikátor na základe ktorého budeme robiť tie rozhodnutia. Ale v tejto našej kultúre a komunite máme našťastie
rôznych starších, ktorí nám môžu pomôcť pretože si už prešli touto cestou a týmito skúsenosťami a môžu s nami zdieľať múdrosť, pretože nežijeme dosť dlho, aby sme spravili všetky chyby, ktoré sa dajú spraviť (smiech). Ale tým, že chceme byť unikátny a chceme sa odlišovať a byť nezávislí, tak si povieme, že ok, tak mi napíš nejakú pohľadnicu, ale každopádne táto cesta vlastných chýb bude trvať veľmi dlho a bude ťažká. A nič nové pod slnkom. Máme všetky príbehy v Šrímad Bhagavatame, ktorý by ste mali čítať a tam sú všetky príklady ako išli veci správnym a nesprávnym spôsobom a prečo, je to ako taký návod ako na základe týchto príkladov môžeme zlepšiť naše vlastné vzťahy iba tým, že budeme čítať túto knihu a prijímať Jej spoločnosť.

Keď človek iba tak skočí do nejakého vzťahu, tak je veľká pravdepodobnosť, že z neho rovnako rýchlo vyskočí. Čiže pracuj na sebe, investuj do seba a priprav sa.

Otázka: Haré Krišna. Mohol by prabhu popísať situáciu pri prijatí sannyásu Čaitanyu Maháprabhua a vtedajších máyavádských školách? Nejaké informácie okolo vzniku Gaudiya
sampradayi? Ďakujem.

Máme 4 vaišnavské sampradáye. Brahma, Rudra, Kumára a Šrí Lakšmí sampradáya. My patríme do Brahma Mádhva Gaudiya sampradáye, ktorá začína Brahmom, Náradom, Vyásadévom cez Mádhváčáryu a ďalších cez Čaitanyu Maháprabhua, Bhaktisiddhantu Saraswatího až po Śrílu Prabhupádu. Za čias Šrí Čajtanyu Maháprabhua nebola taká prominentná prítomnosť Gaudiya vaišnavských sannyasínov. V tom období keď žil Čaitanya Maháprabhu, tak mal za učiteľa Išvaru Purího a ten mal Madhavendru Purího, ale oni neboli takí ako keby v tom období prominentní a vtedy bola skôr najviac rozšírená vetva mayavadínov od Šankaráčáryu, a preto vlastne prijal dosť takých strategických rozhodnutí kvôli kázaniu a prijal sannyás od Kéšavu Bharatího. V tom období neboli vaišnavskí sannyasíni tak prominentní ako máyavádski, tí máyavádski ovládali celú Indiu. Tým, že si Čaitanya predsavzal, že chce oslobodiť každého, tak prijal sannyás v tejto línii od Kéšavu Bharatího, v tej máyavádskej línii, pretože to bol taký vtedajší štandard a bola to najviac rešpektovaná škola. To ako v dnešnej dobe, že keby ste chceli kázať nejakým akademikom z nejakej vysokoškolskej obce, tak musíte ísť sami na univerzitu a tam si spraviť PhD a prísť a potom vám budú načúvať. Keby ste povedali, že máte nejaký titul Bhaktivédanta z Mayapuru, tak sa s vami nebudú rozprávať. Takže je to len kazateľská stratégia.

Ale Pán Nityánanda nemal rád túto dandu, tyč, zlomil ju na tri časti a hodil do rieky. Čaitanya sa spýtal, že kde je moja danda? Nityánanda povedal, že „no tancoval si v extáze a tak nejak si spadol a sa zlomila, môžeš ma potrestať alebo vyhrešiť, to je v pohode.“ Čaitanya mu povedal, že prišiel som sem s takým špecifickým účelom túto misiu šíriť, ale tvoje aktivity mi nepomáhajú v tejto misii. Tak tú poslednú etapu cesty do Puri išiel sám. Toto sú také láskyplné výmeny medzi Pánom a Jeho oddanými a mali by sme ich preto chápať správnym spôsobom. Takže ak nejaký oddaný si ide spraviť PhD, tak malo by to by za účelom kázania a nie za nejakým iným.

Doplnok k tomu príbehu so zlomením dandy je, že Čaitanya Maháprabhu sa externe ako keby nahneval, ale v srdci sa veľmi potešil. Externe sa nahneval, aby išiel príkladom ostatným aby ho nikto potom nenapodobňoval, že sa môžeme len tak vzdať tých externých vecí, ale je to potrebné, aj tie externé veci. Inak by Ho všetci nasledovali, ale v skutočnosti bol v srdci rád za to, čo spravil. Preto tie externé veci sú stále externé, ale sú dôležité.

Tak ako máme 4 ašrámy – brahmačarí, grihasta, vánaprastha a sannyýs. Mali by sme vedieť, v ktorom sa práve nachádzame. Inak sa brahmačarí zmení na brahmastru, atómovú bombu.

Chápem, že ste túto tému mohli počuť pred tým, ale myslím, že je dôležité spomenúť, že sú tu nejakí nováčikovia a mali by chápať význam Prabhupádovej pranáma mantry a prečo sa aj
zaoberáme impersonalizmom a voidizmom. Takže nabudúce keď vás niekto osloví a povie, že všetko je jedno alebo všetko je nič, tak už budete vedieť ako máte odpovedať. Krišnova milosť je stále dostupná a tým, že budeme pokračovať v našej sadhane, v jape, v čítaní SB a BG, tak tým sa staneme viac osobnými. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. A keď chcete
získať milosť Śrílu Prabhupádu, tak čítajte jeho knihy a distribuujte ich.

Tento týždeň bol sviatok Šivaratri. Je to veľmi dôležitý sviatok pre nasledovníkov Pána Šivu. Ja osobne si pamätám na tento sviatok kvôli inej príčine. Raz som bol vo Vrindaváne a bol som na parikrame a navštívili sme Prabhua Buddhimanta. Buddhimanta prabhu bol jedným z prvých žiakov Śrílu Prabhupádu, ktorý distribuoval veľa kníh a cestoval na veľa miest a aj učil ako rozdávať knihy. Raz tento prabhu išiel do LA a tam sa stretol s Prabhupádom a ten mu dal jeho tričko alebo košeľu. A toto ukazuje aký bol milý Prabhupádovi. Ja som ho navštívil v tom procese keď opúšťal telo, lebo mal leukémiu a jeho vedomie bolo také, že nebol na 100% pri vedomí, často odpadával. Ale keď rozprával o Śrílovi Prabhupádovi, tak jeho vedomie bolo veľmi jasné ako slnko na poludnie a bol úplne vedomý. A stále sa len smial a smial. Povedal, že ja som iba distribuoval Prabhupádove knihy a on mi dal svoju košeľu a ty distribuuješ desiatky tisíc kníh, čo by dal Prabhupáda tebe? Umieral a mohol hovoriť v takom zmysle, že no umieram a trpím a za chvíľu umriem, ale rozhodol sa prehovoriť ku mne takým spôsobom, ktorý má inšpiroval. To je to, čo vaišnavovia vždy robia, snažia sa podporiť, inšpirovať ďalších a nejakým spôsobom ich vyzdvihnúť vyššie. Tak som sa vrátil na západ aby som pokračoval v tejto mojej službe rozdávania kníh a dozvedel som sa, že Buddhimanta opustil telo vo Vrindavane. Bolo to práve na sviatok Šivaratri. Tento deň bol taký zaujímavejší z toho hľadiska, že bol veľmi priaznivý na rozdávanie tých kníh, pretože veľa ľudí si ich od nás bralo a dávali štedré príspevky a bol to taký zvláštny deň. V ten deň som rozdistribuoval 255 kníh a aj 2 celé sety SB a jeden celý set CC. Ľudia boli takí v pohode, že nemusíte nič hovoriť, že to je v pohode, zoberiem si tie knihy, dám vám nejaký príspevok a tak pekne reciprokovali. Netušil som prečo sú takí štedrí. Potom som si spomenul, že pretože Buddhimanta prabhu zasvätil svoj život službe Prabhupádovi v rozdávaní kníh, tak Krišna si povedal, že v tento deň teda keď tento môj oddaný opustil telo, či tento svet a vrátil sa ku Mne, tak to bude deň kedy nikto nebude môcť odmietnuť knihy a každý si ich bude brať. Čo znova potvrdzuje ten bod, že ak máte bhakti, ste skutočne bohatí. Krišna odpovedá na túžby svojich oddaných. Tak ak sa budeme snažiť pomáhať šíriť toto poznanie, tak Krišna nám dá veľa realizácii a chuti. Potom sa váš život stane veľmi blažený. Keď vám teda niekto povie, že všetko je nič alebo jedno, tak sa len začnete smiať a dáte mu prasádam (smiech).

Ďakujem aj ja za milé slová a slová podpory, ďakujem, že som tu mohol byť s vami. Viem, že v tomto materiálnom svete je stále tak tmavo, chladno a zápasíme o prežitie. Keď ale na nás
zasvieti Krišna, tak všetko môžeme vidieť v inej dimenzii. Tak ďakujem, že sa snažíte zdieľať túto správu s ostatnými. Je to najväčšia humanitárna práca, ktorú môžete robiť. A vy ste taký ten nárazový front alebo vlna, ktorá pomáha zmeniť situáciu. Pretože skutočná choroba je ten impersonalizmus a voidizmus a protilátka je Krišna bhakti. Preto by sme mali šíriť Krišna
prasádam a učenie Krišnu.

Ďakujem, prajem pekný týždeň,

Haré Krišna Haré Krišna,

Krišna Krišna Haré Haré,

Haré Ráma Hare Ráma,

Ráma Ráma Haré Haré,