Govardhan líla

Dnešná lekcia bude na tému Govardhan puja a Govardhan líla. Na začiatku by som rád povedal, čo to vôbec je Govardhan.

Uctievanie Govardhanu, tak ako uctievanie Yamuny alebo Vrindavanu nám môže dať čistú lásku ku Krišnovi. Uctievanie kopca Govardhan nám môže dať lásku ku Krišnovi. Existuje veľmi pekný verš, ktorým by som začal dnešnú diskusiu.

Namas te Giriraja Šrí Govardhana namine. Ashesha klesha nashaya paramananda dayine

Namaste Giriraja – klaniam sa ti Pán, alebo vládca hôr
Šrí Govardhana namine – ten kto sa volá Govardhan
Ashesha – nespočetné
Klesha – utrpenia
Nashaya – ten kto ničí, alebo likviduje
(Ashesha klesha nashaya) – ten kto ničí nespočetné utrpenia
Dayine – ten kto daruje, alebo dáva
Paramananda – Najvyššia blaženosť
(Paramananda dayine) – ten kto daruje najvyššiu blaženosť

Odkiaľ pochádza kopec Govardhan? Aký je príbeh zjavenia kopca Govardhan?

Prapôvodný Govardhan sa nachádza v duchovnom svete na Goloke Vrindavan. Na Goloke Vrindavan je príbeh, ako sa zjavuje. Bolo to v čase tanca rása, keď Krišna tancoval s Rádhárání. V príbehu tanca rasa Šrímatí Rádhárání pozrela na Krišnu trošku vyčítavo a povedala: „Ak Ťa teší náš tanec rása, tak prosím vytvor nejaké miesto, ktoré by bolo neďaleko od Yamuny, kde by sme mohli vykonávať naše dôverné hry.“

Krišna sa zamyslel, aké miesto by mal vytvoriť, aby Šrímatí Rádhárání bola šťastná. Keď Krišna nad tým meditoval, tak všetci, ktorí boli okolo Neho uvideli, ako pri meditácii z Jeho hrudníku vytryskol prúd ohňa a vody a prijal formu kopca. To bolo prejavom lásky Krišnu k Šrímatí Rádhárání. Nakoľko Jeho láska k Nej neustále rastie, tak aj podoba kopca sa s Šrímatí Rádhárání zväčšovala. Všetci spoločníci Šrímatí Rádhárání sa zľakli, ale nemohli odtrhnúť oči od toho neustále sa zväčšujúceho kopca, pretože bol neskutočne krásny. Boli tam rôzne zvieratá, jaskyne, potôčiky a jazerá. Keď sa Krišna prebral z meditácie a uvidel ako sa hora neustále zväčšuje, tak ju dlaňou priklopil a povedal: „Čo si to dovoľuješ, prečo sa tak zväčšuješ, takto sa rozšíriš na celé moje kráľovstvo.“ Priklopil ju, aby mala bežný rozmer hory.

Keď uctievame kopec Govardhan, tak by sme mali rozumieť tomu, čo to vôbec je kopec Govardhan? Čo predstavuje?

Kopec Govardhan je stelesnením lásky Krišnu k Šrímatí Rádhárání. Uctievanie kopca Govardhan, Govardhan puja je uctievanie Krišnovej lásky k Šrímatí Rádhárání.
Tento príbeh povedal Nárada muni mudrcovi Bahuashi (neviem či to je správne). Toto bol príbeh ako sa Govardhan prejavil v duchovnom svete.

Rovnako existuje príbeh popísaný v šástrach, ako sa zjavil kopec Govardhan u nás v tomto materiálnom svete.

Tento príbeh, ktorý nasleduje, povedal Bhíšma Pánduovi: Krišna poprosil Šrímatí Rádhárání, aby sa prejavila v tomto materiálnom svete, ale ona Mu povedala, že tam nikdy nebude šťastná, ak tam nebude rieka Yamuna a kopec Govardhan. Krišna povedal: „Nebuď znepokojená, ja už som dal príkaz, aby sa Govardhan prejavil aj v materiálnom svete.“

Môžeme sa stretnúť s tým, že Govardhan nazývajú kopcom, ale aj horou. Teraz je kopcom, ale keď sa zjavil v materiálnom svete, tak bol obrovskou horou. Zjavil sa v materiálnom svete ako syn veľkého horského štítu, ktorý sa volá Dronachalam. Pre niekoho to môže byť nepochopiteľné, ako môže mať hora syna. No v skutočnosti aj rieky aj pohoria a kopce sú živé bytosti. Ako som už povedal, Govardhan sa narodil ako syn horského štítu Dronachalam. Keď sa zjavil v tomto materiálnom svete, tak na jeho sviatok zjavenia prišli všetky najdôležitejšie pohoria a hory v tomto materiálnom svete. Nechýbala tam ani hora Meru, Himaláje a všetky dôležité hory a pohoria v tomto svete. Všetci boli vo vytržení od krásy pohoria Govardhan.

Začali ho uctievať a v tom nadšení, keď videli aký je krásny, tak mu dali pseudonym Giriraja. Z tejto ceremónie oslavy zjavenia Govardhan pochádza slovo Giriraja. Giriraja znamená pán, alebo vládca všetkých hôr. Všetky hory ho vymenovali za najkrajšieho z nich.

Govardhan bol so svojím otcom Dronachalom a k Dronachalovi, ako k veľkej osobnosti prišiel mudrc Pulastya muni. Pulastya muni bol vo vytržení z krásy Govardhanu. Ako sme už hovorili, kopec bol pokrytý rastlinami, ktoré hrali všetkými farbami. Bolo tam nespočetné množstvo zvierat, ktoré krásne spievali, bolo tam veľa potôčikov, jazier a jaskýň. Pulastya muni sa zamiloval do toho kopca a začal prosiť Dronachalu – otca Govardhanu, aby mu ten kopec daroval. Začal vysvetľovať: „Ja pochádzam z Varanasi. Je to veľmi požehnané miesto, máme tam aj Pána Šivu, aj tam tečie rieka Ganga, ale taký krásny kopec tam nemáme. Prosím ťa daruj mi svojho syna a pusti ho so mnou do Varanasi, aby som mohol na ňom meditovať“.

Dronachala samozrejme nechcel stratiť spoločnosť svojho syna, ktorý pochádzal z duchovného sveta. Rozhneval sa na Pulastya muniho. V tom momente Govardhan pochopil, že hnev jeho otca môže vyvolať prekliatie silného mudrca Pulastya muniho. Preto, aby sa vyhol prekliatiu jeho otca, tak im skočil do reči a povedal: „Otec ja chcem, aby ma Pulastya muni zobral so sebou.“

Govardhan sa spýtal Pulastya muniho: „Nemám nohy, tak ako môžem ísť s tebou?“

Pulastya muni povedal: „Neboj sa, ja ťa svojimi mystickými silami prenesiem kam chcem.“

Govardhan teda povedal, že dobre, ale mal jednu jedinú podmienku, že ak ho náhodou pri tom prenášaní niekde odloží, alebo postaví na zem, tak druhý krát už ho nedokáže zdvihnúť. Ako sme povedali, Govardhan pochádza z duchovného sveta, takže je jasné, že vedel, že sa niečo stane po ceste. A ako bežný človek, ktorý nesie ťažký nákup a položí si ho na zem, chvíľku si oddýchne a potom ide ďalej, tak Pulastya muni prijal podmienku, mystickými schopnosťami zdvihol Govardhan, položil si ho na pravú ruku a vydal sa s ním do Varanasi.

Ale čo sa nestalo, po ceste leteli nad Vrindavanom. Keď prelietali nad Vrindavanom, tak Govardhan pocítil neskutočnú duchovnú blaženosť a pochopil, že toto je to miesto kam ho poslal Krišna, takže tu bude čakať jeho lílu v materiálnom svete. Govardhan mal mystické sily, tak vytvoril situáciu, že si Pulastya muni musel odskočiť. Pocítil potrebu ísť na toaletu, takže bol donútený položiť kopec Govardhan na zem, aby mohol vykonať potrebu. Keď vykonal potrebu, tak sa snažil kopec Govardhan dvihnúť, ale už sa mu to nepodarilo. Tak sa nahneval na kopec Govardhan, že ho preklial. Kliatba bola, že sa každý deň bude zmenšovať o jedno horčičné semiačko.

Z tých dôb Satya yugy, kedy sa to stalo, tak sa do dnešného dňa zmenšil do súčasnej veľkosti ako ho môžeme vidieť. Tento príbeh sa udial v Satya yuge.  Každý deň sa Govardhan zmenšoval o jedno to horčičné semiačko. Pôvodná veľkosť v Satya yuge bola 64 míľ do dĺžky, 40 míľ na šírku a 16 míľ na výšku. Súčasný Govardhan je vysoký zhruba 25 metrov a jeho obvod má asi 24 kilometrov. Takto preklial Pulastya Muni Govardhan.

Nie len Pulastya Muni, ale ešte jedna osoba ho nedokázala vytrhnúť zo zeme. V ďalšej yuge sa ho snažil zdvihnúť Hanuman. Možno si niekto spomenie na tú lílu, keď pre záchranu Síta dévi Pán Rámačandra staval most na Šrí Lanku. Keď ho stavali, tak spoločníci Pána Rámačandru brali veci podľa svojich schopností, niekto bral celé pohoria, niekto balvany a niekto malé zrniečka piesku. Každý na svoj kameň napísal meno Pána Rámačandru a keď hodili ten kameň do vody, tak sa nepotopil, ale plával na hladine.

Mimochodom, ak vás to zaujíma, tak vedci priznali existenciu tohto mosta. Aj keď bol zničený po tom, ako bola Síta dévi oslobodená, tak ostatky tohto mosta sú do dnešných dní vidieť na satelitných snímkach. Spoločníci Pána Rámačandru likvidovali celé pohoria v blízkosti toho mysu, ktorý bol najbližšie k Šrí Lanke, aby postavili most. Postupne ako nebolo čo brať, tak postupovali ďalej a ďalej. Vďaka tomu sa Hanuman dostal až do Vrindavanu a zbadal kopec Govardhan a povedal si, že to je krásny kamienok pre most. Prišiel k nemu a svojimi mystickými schopnosťami sa ho snažil zdvihnúť, ale tak isto ako Pulastya munimu, ani jemu sa to nepodarilo. Hanuman bol veľmi prekvapený, lebo do tej chvíle vytrhol zo zeme oveľa väčšie pohoria ako bol Govardhan. No Govardhan nedokázal zdvihnúť.

Hanuman pochopil, že to nie je obyčajný kopec, ale že je to v skutočnosti veľký oddaný Pána Krišnu. Preto mu vzdal úctivé poklony a vysvetlil situáciu, prečo ho chcel vytiahnuť zo zeme. Govardhana, keď počul ten dôvod, tak bol nadšený a dovolil Hanumanovi, aby ho zdvihol. Keď chcel skočiť Govardhan na dlaň Hanumanovi, aby mohol byť použitý na službu Najvyššiemu Pánovi, tak sa rozozneli zvuky, ktoré znamenali, že je most dokončený a všetci spoločníci Pána Rámačandru sa majú zhromaždiť pri moste. Nakoľko sa Hanuman ponáhľal k tej vojne, tak položil Govardhan opäť na zem. No položil ho neopatrne tak, že začal praskať. Govardhan začal dokonca plakať, že nemôže slúžiť Pánovi Rámačandrovi a poprosil Hanumana, aby sa za neho prihovoril, aby mal možnosť slúžiť Najvyššiemu Pánovi. Hanuman mu to sľúbil a povedal, že po vojne príde k nemu.

Po vojne Hanuman prišiel a povedal, že je určený na to, aby sa zúčastnil hier Najvyššieho Pána vo forme Šrí Krišnu. Preto má čakať vo Vrindavane do ďalšej yugy, Dvapara yugy. Govardhan začal s obrovským očakávaním čakať na príchod Pána Krišnu do tohto materiálneho sveta. Potom hral dôležitú úlohu v lílach Krišnu.

Na Govardhane prebieha napríklad rása líla. Taktiež tam pasie s pastierikmi svoje kravy, pretože tam je tá najšťavnatejšia tráva a potôčiky z ktorých kravy pijú. Je tam veľké množstvo jaskýň, kde sa pasáčikovia hrajú alebo sa ukrývajú pred horúcim počasím. Govardhan nazývajú aj Haridasavari, veľký oddaný Pána Hariho.

O Govardhane sa dá hovoriť niekoľko dní v kuse. Govardhan puja je nezvyčajný sviatok. Obvykle vaišnavovia oslavujú dni zjavenia Najvyššieho Pána. Párkrát sa ma spýtali, prečo vôbec majú sviatok Govardhana puja, ktorý je spojený s lílou zdvihnutia kopca Pánom Krišnom. Samozrejme existuje veľa iných líl nad ktorými oddaní meditujú a snažia sa cez nich pochopiť podstatu. No Govardhan líla je niečím neobvyklá. Tá nezvyklosť je spojená s tým, čo bolo na začiatku spomenuté, že Govardhan je stelesnením lásky Krišnu k Šrímatí Rádhárání.

Čo nás učí Govardhan líla

Teraz budem pokračovať tým, že poviem niekoľko záverov alebo úloh, ktoré nás učí Govardhan líla. Tých záverov je veľmi veľa. Posnažím sa tu jeden, dva povedať.

Vieme o tom, že Krišna zdvihol kopec Govardhan, aby ochránil pastierov a kravy od hnevu Indru, ktorý na nich zoslal búrku. Často si oddaní myslia, že týmto činom Krišna ochránil pastierov a kravy, ale v skutočnosti ochránil aj samotného pána Indru. Pretože aj Indra je služobník Krišnu. V jednom z najhlavnejších veršov Šrímad Bhagavatamu sa hovorí, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Možno niekto pozná tento verš. A v ňom sa hovorí „Indrari“, ten kto ochraňuje Indru. To znamená, že keď sa objavia nejakí nepriatelia polobohov alebo samotného pána Indru, tak ich Krišna ochráni. Pre nás môže byť nepochopiteľné, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť a Indra je Jeho služobník. Krišna ho ochraňuje a on aj napriek tomu chce urobiť zle Krišnovi a pasáčikom a ich kravám.

Od čoho zachránil Indru v tejto líle? Od pýchy, pretože Indra v tom hneve trochu pozabudol kto je on a kto je Krišna. Keď sa venujeme duchovnému životu, tak by sme mali čas od času urobiť revíziu toho kto sme, čo sme a kde sme. Pretože sa môže stať že si budeme namýšľať, že sme služobníci Pána a to z nás môže urobiť tých najzakliatejších nepriateľov Pána.

Jednou zo skúšok, ktorú nám ukazuje Govardhan líla, keď sme na ceste a snažíme sa praktikovať, tak či sme neskĺzli do takej pýchy, že si myslíme, že sme viac ako ostatní a nezačíname degradovať a nenamýšľame si akí sme veľkí. A zaujímavé je, že Govardhan líla začína tým, že pastieri z Vrindavanu chcú urobiť Indra yajnu. Tým, že nás niekto pochváli alebo ocení našu službu, tak sa môžeme dostať do rovnakej situácie ako pán Indra, ktorému pastieri robia túto Indra yajnu. Indra si myslí, že to je v poriadku, pretože on je tu ten „najdôležitejší.“

Veľmi zaujímavá bola reakcia Nandu maharaja, keď mu Krišna začal dávať otázky. Keď Krišna videl, že sa pastieri pripravujú na Indra yajnu, tak Jeho reakciou bolo, že prišiel k svojmu otcovi, vládcovi Vrindavanu a začal mu dávať otázky. Nech mu vysvetlí čo je podstatou tejto ceremónie. Poprosil ho, aby mu filozoficky vysvetlil prečo chce robiť túto yajnu. Nanda Maharaj začal vysvetľovať, že je to taký starodávny zvyk. Indra nám dáva dážď a ten je potrebný pre naše kravy. Aby bol dostatok vody, aby rástla tráva na ktorej sa pásu naše kravy.

Toto je ten dôvod prečo ľudia vykonávajú nejaké povrchne náboženské rituály. A prečo? Pretože to je taký zvyk, všetci to tak robia. Keď človek cestuje po svete, tak môže všade vidieť nejakú tradíciu. Napríklad u nás v Rusku je to pravoslávna tradícia, je tam aj veľa moslimov. Tu v Európe máte katolícku, evanjelickú, alebo protestantské tradície. Bohužiaľ sa môžeme často stretnúť s tým, že ľudia iba plnia nejaké povrchne rituály, ale nechápu čo je ich podstatou.

Čo by sa mali naučiť, alebo nad čím by sa mali zamyslieť? Často sa stáva, že ľudia, ktorí sa zakrývajú nejakou duchovnosťou, tak im v skutočnosti ide iba o to, aby sa pomodlili, aby im dal Boh niečo materiálne. V súčasnosti je tendencia, že niektoré vlády sa snažia zoficiálniť alebo zoštátniť náboženstvo. Ukázať, že toto je naše štátne náboženstvo, naše národné náboženstvo, naša tradícia a bohužiaľ to robia práve s materiálnym cieľom. Bohužiaľ sa môžeme často stretnúť s tým, že sa ľudia stávajú duchovnými činiteľmi alebo podporovateľmi nábožnosti nie z toho dôvodu, aby pomohli ľuďom rozvíjať sa duchovne, ale skôr kvôli nejakým materiálnym výhodám. Presne na tomto sa zakladali aj dôvody Nandu maharaja a Krišna ich veľmi jednoducho vyvrátil, že boli nesprávne.

Začal hovoriť Nandovi maharajovi: „Prepáč otec, vo všetkej úcte, ale kto z vás kedy videl Indru? A keď ho nikdy nikto nevidel, tak prečo ho uctievate? Keď chcete poďakovať niekomu kto vám dáva tie veci, ktoré si vymenoval, tak môžeš uctievať kopec Govardhan, ktorý dáva trávu a vodu našim kravám. Takže si uctime kopec Govardhan.“

Takto nám Krišna chcel ukázať príklad, že by naša duchovná prax nemala byť odtrhnutá od reality a mali by sme si vážiť všetkých, ktorí nás obklopujú a prinášajú nám nejaké dobro. Namiesto toho, aby sme si vymýšľali nejaké svoje modly, tak by sme sa mali v prvom rade naučiť vážiť si tých, ktorí sú s nami a dávajú nám veľa pozitívneho. Ľudia sa bohužiaľ snažia robiť rituály namiesto toho, aby investovali do živých bytostí. Pretože je to jednoduchšie. Radšej idú do kostola, alebo na akože posvätné miesto, tam zapália sviečku a týmto ostatným dokazujú akí sú duchovní.

Títo ľudia si myslia ako sú dobrí, že sú jedni z najsvätejších široko ďaleko, no v skutočnosti takéto uctievanie alebo duchovná praktika ich nerobí lepšími. Práve naopak, len ich to viac utvrdzuje v ich pýche, že sú lepší ako ostatní a toto je jedna zo skúšok, ktorú nám ukazuje Govardhana líla.

Ak sa namiesto rituálnej činnosti zameriame na to, aby sme sa stali vzácnymi tým, ktorí nás obklopujú a robia pre nás niečo a vďaka ktorým máme nejaké hodnoty, tak to je tá garancia, že naša duchovná prax bude spojená s realitou a nie odtrhnutá od reality. Toto je to čo nás môže posunúť na vyššiu úroveň. Nie nejaké dodržiavanie suchej religiozity a rituálov. To sa nás snaží naučiť Krišna v tejto líle.

Otázka:
Rád by som sa vrátil úplne na začiatok, kde Surdas prabhu povedal a ešte aj zdôraznil, že iba uctievanie kopca Govardhan nám dokáže dať čistú lásku ku Krišnovi. Tak moja otázka je, prečo od rána do večera neuctievame kopec Govardhan? Aj tak celé naše hnutie je o tom, že chceme získať čistú lásku ku Krišnovi.

Veľmi dobrá otázka ďakujem veľmi pekne. Je pravda, že uctievanie kopca Govardhan nám môže dať čistú lásku ku Krišnovi. Tak ako prach z kopca Govardhan, tak aj voda z rieky Yamuny nám môže dať čistú lásku ku Krišnovi. Preto si úprimní oddaní veľmi vážia prach z Govardhanu alebo z Vrindavanu alebo vodu z rieky Yamuny. Ako už bolo povedané, kopec Govardhan je Haridasavari, čiže jeden z najlepších služobníkov Pána.

A čo chce služobník Krišnu? Služobník Krišnu chce, aby slúžili Krišnovi. Ak je to naozaj úprimný služobník, tak nechce, aby slúžili jemu ako služobníkovi.

Prišiel mi na um príbeh so Šrílom Prabhupádom, keď pokarhal jedného oddaného, ktorý spieval iba Pancha Tattva pranama mantru. Prabhupáda povedal, že Pancha Tattva mantra je neskutočne silná. Jeden oddaný si to vysvetlil tak, že keď je Pancha Tattva mantra taká mocná, tak by sme mali spievať Pancha Tattva mantru. Neustále spieval Pancha Tattva mantru. Keď si to všimol Prabhupáda, tak ho zastavil a povedal: „Tak a teraz stačí a odteraz spievaj Haré Krišna mahá-mantru.“

Nehľadiac na to, že Pancha Tattva mantra je tak mocná, tak ona od nás chce, aby sme spievali Haré Krišna. Preto ak chceme potešiť Govardhan, tak by sme mali spievať Haré Krišna, pretože to najviac teší Krišnovho služobníka. Je prirodzené, že chceme uctievať kopec Govardhan a nemusíme to robiť iba raz za rok na Govardhan puju, pretože uctievanie kopca Govardhan dáva veľa požehnaní. Napríklad obyvatelia Vrindavanu uctievajú kopec Govardhan tým, že ho obchádzajú, robia parikram. Niektorí oddaní dokonca robia dandavat parikram, čiže nechodia pešo, ale klaňajú sa a týmto spôsobom obídu celý Govardhan. Toto zaberie niekoľko dní. Uctievať Govardhan nie je zakázané, môžeme to robiť aj viac ako raz do roka, ale naše hlavné úsilie by na našej úrovni malo byť nasmerované na spievanie Haré Krišna mahá-mantry. Keď stíhame svoju základnú službu, tak nám nič nebráni, aby sme urobili aj nejakú doplňujúcu službu. Ak máte dostatok času a stíhate si plniť svoje základné povinnosti, tak môžete uctievať kopec Govardhan aj každý deň. Tento výber je na nás.

Otázka:
Ako dosiahnuť úroveň, kde človek bude mať reálny záujem o Krišnu?

Veľmi dobrá otázka. Toto je skutočný cieľ našej duchovnej činnosti. Je veľmi dôležité, aby sme žili uvedomelo. A to znamená, že by sme mali analyzovať svoj život a všetko čo sa deje okolo nás, aby sme dokázali závery využiť k tomu, aby sme sa stali lepšími. Tá uvedomelosť je to, že meditujeme, alebo sa snažíme analyzovať, pochopiť záver čo nás to má naučiť. Práve táto meditácia je garanciou toho, že dosiahneme skutočný záujem o Krišnu.

Otázka:
Pre mňa je fascinujúce, ako dokázalo niekoľko tisíc pastierikov okamžite súhlasiť s tým, že sa nebude vykonávať yajna, ktorá sa dovtedy vykonávala storočia a pri tom sa na Nandu maharaja vôbec nenahnevali. Ukazuje to, aký mal veľký vplyv, alebo je to len kvôli tej zábave? Nikto nič nenamietal a pri tom ich prehovorilo dieťa.

Presne toto som sa snažil povedať, že to je jedna z takých skúšok Govardhan líly. V tom je rozdiel medzi obyvateľmi Vrindavanu a Indrom. Indra hovorí: „Uctievali ste ma storočia a tak to musí pokračovať a ja nesúhlasím s tým, aby sa to zmenilo.“ Naopak, obyvatelia Vrindavanu sú veľmi citliví a empatickí. Nesnažia sa byť fixovaní na rituál, ale snažia sa pochopiť prečo by to mali alebo nemali vykonávať. Vďaka tomu, že sú pripravení zmeniť svoje rozhodnutie a konanie pre potešenie Krišnu, tak preto obyvateľov Vrindavanu nazývame večnými služobníkmi.

V tomto kontexte vidíme ten obrovský rozdiel. Aj Indra je služobník Krišnu, no nemá túto schopnosť nebyť fixovaný na niečo čo mu dávali stáročia a dokonca sa na to aj nahneval a rozhodol sa, že zničí Vrindavan. Toto je tiež jeden zo záverov, že by sme mali byť flexibilní a nepripútaní k svojim výhodám. Mali by sme byť schopní okamžite zmeniť svoje rozhodnutie, aby sme potešili Krišnu. A nemali by sme byť pripútaní a trvať na svojom, ako to urobil Indra. A dokonca byť pripravení kvôli svojim výhodám zničiť tých, ktorí sú drahí Krišnovi. Môžeme si sľúbiť, že nad týmto záverom budeme meditovať. Každý má tú možnosť urobiť revíziu svojho vlastného konania, aby sme sa nedostali do tej pozície, v ktorej bol Indra.