Śrī Īśopaniṣada kurz – Úvod a rozdelenie

Neštudujeme preto, aby sme získali nejaký diplom, alebo aby sme si odškrtli, že sme niečo absolvovali, ale preto, aby sme sa dozvedeli niečo nové. Aby sa nám otvorilo nejaké nové poznanie. Ja sám keď dávam túto lekciu, tak sa divím tomu ako sa prehlbuje moje pochopenie. Je potrebné si to pripomínať, obzvlášť teraz v Kali yuge. Preto dostávame pokyn, že by sme mali celý život čítať knihy Šrílu Prabhupádu. V skutočnosti je možné všetky tie knižky prečítať asi za jeden až jeden a pol roka. Následne povieme svojmu guruovi, že už sme to všetko prečítali, tak už sme čistí oddaní.

Ten kto ich číta neustále, tak každé opakovanie mu dáva väčšiu hĺbku pochopenia.

 

Začíname kurz Šrí Išopanišády

V týchto lekciách sa budeme opierať o:

• Šrí Išopanišády, ktorý preložil Šríla Prabhupáda.
• Lekcie, ktoré Šríla Prabhupáda dával na Šrí Išopanišádu, celkovo dal zhruba 25 lekcií.
• Knihu Bhanu Mahárádžaa, ktorý uvádza komentáre niektorých áčáryov na Šrí Išopanišádu.

 

Šrí Išopanišáda je komentovaný dosť často v porovnaní s inými Upanišádami.

Poznáme komentáre: Šankaráčáryu, Madhváčáryu, Védanta Desiku, Bhaktivinóda Thákura, Bhaktisiddhanta Saraswati Thákura, Baladéva Vidyabhusana.

Bhanu mahárádž uvádza štyri komentáre vo svojej knihe. Komentáre Madhváčáryu, Baladéva Vidyabushanu, Védanta Desiku a Bhaktivinoda Thákura.
Toto sú zdroje o ktoré sa budeme opierať, ale najdôležitejší je komentár Šrílu Prabhupádu.

 

Príbeh zjavenia Šrí Išopanišády

 

Začneme hneď príbehom, ako sa zjavila Šrí Išopanišáda. Jeho zjavenie je veľmi zaujímavé. Všetci asi vieme, že pred veľmi veľa rokmi bol prvým obyvateľom planéty zeme Svāyambhuva Manu. Bol prvým kráľom tejto planéty a mal manželku Shatarūpu. Narodilo sa im päť detí. Dvaja synovia a tri dcéry. Synovia Priyavrata a Uttānapāda. Dcéry Ākūti, Prasūti a Devahūti.

Ākūti vydal za mudrca Ruciho, strednú Devahūti za Karadama Muniho, a najmladšiu Prasūti vydal za Dakșu. Od nich sa zjavilo celé ľudstvo.

Devahūti a Kardamovi Munimu sa narodilo neobyčajné dieťa Kapila, bol inkarnáciou Pána.
Ākūti a mudrcovi Rucimu sa narodila inkarnácia Pána, Yajña, alebo Yajñamūrti. Narodil sa s červeným telom.

Niekedy môžeme počuť, že sa oddaní obracajú k Najvyššiemu Pánovi a hovoria vtedy si sa narodil so zelenou farbou, bielou, žltou, červenou farbou a keď hovoria o červenej farbe, tak myslia práve toto vtelenie Yajñamūrti.

V určitú dobu Svāyambhuva Manu pochopil, že sa jeho život chýli ku koncu a mal by prijať odriekavý spôsob života. Odišiel so svojou ženou Shatarūpou na breh rieky Sunanda, aby tam vykonával askézu, ktorá trvala sto rokov. Sto rokov stál na jednej nohe a meditoval o svojom vnukovi Yajñovi. Meditoval nad Ním, lebo bol Najvyššou Božskou Osobnosťou. Yajñamūrti bol manvantara avatar. Keď Svāyambhuva Manu meditoval o svojom vnukovi, tak mal zjavenie. Toto zjavenie bola Šrí Išopanišáda. V obrovskej extáze začal opakovať tieto mantry Šrí Išopanišády a počuli ho ostatní rakshasovia a asurovia, lebo žili okolo. Keď pochopili čo to opakuje, tak sa rozhnevali, lebo rakshasovia a asurovia nemajú radi, keď niekto ospevuje Najvyššiu Božskú Osobnosť. Zaútočili na Svāyambhuva Manua, aby ho zabili a zjedli. Keď Svāyambhuva Manu pochopil, že má namále, tak sa začal špeciálnym spôsobom modliť k svojmu vnukovi Yajñovi. A tieto špeciálne modlitby sú posledné štyri mantry Šrí Išopanišády.

 

Úloha: Jednou z prvých úloh bude prečítať si Šrí Išopanišádu a popremýšľať či sa tieto posledné štyri mantry líšia od ostatných a akým spôsobom.

 

Keď Yajñamūrti pochopil, že Svāyambhuva Manuovi hrozí smrť, tak sa objavil so svojimi synmi a s ostatnými polobohmi. Všetkým démonom odťal hlavy svojou čakrou. Je to zvláštne v tom, že títo rakshasovia mali špeciálne požehnanie Pána Šivu, že ich nikto nemôže zabiť. Zvláštne je to v tom, že obvykle Najvyšší Pán berie do úvahy požehnanie ktoré dáva Pán Šíva. Snaží sa tu situáciu riešiť tak, aby neboli požehnania Pána Šivu spochybnené. Toto je špeciálny prípad, kedy nebral do úvahy požehnania pána Šivu a rozhodol sa zabiť rakshasov. Tento príbeh zjavenia Šrí Išopanišády je popísaný aj v Šrímad Bhagavatame 8.1. Takto sa zjavila Šrí Išopanišáda.

Šrí Išopanišáda je súčasťou Yajur Védy. Keď mám byť presný, tak je časťou Shuklar Yajurvéda samhiti, ktorá sa volá aj Vajasaneya samhita.

Čím je neobvyklá Šrí Išopanišáda? Často môžeme počuť, že Bhagavad gíta a Šrí Išopanišáda sú hlboko filozofické diela. Toto môžeme počuť aj o iných védských dielach.

Čo to je filozofia? V preklade z gréčtiny je to láska k múdrosti. Filozofia je veda o všeobecných zákonoch rozvoja spoločnosti. Jej úlohou je vyriešiť základné problémy ľudstva. Každá filozofia má v sebe štyri časti. To je také tradičné delenie, nehľadiac na to že v súčasnosti sú aj iné delenia.

 

Štyri časti filozofie sa nazývajú:

Ontológia – veda o existencii
Gnozeológia – časť, ktorá sa zaoberá teóriou poznania
Etika – snaží sa študovať morálku a mravnosť
Estetika – študuje to, čo je krásne

 

Úloha: Čítať verše Šrí Išopanišády a snažiť sa pochopiť ku ktorej časti filozofie patria tieto verše.

 

Ďalšia téma je vysvetlenie nevyhnutnosti prijatia Véd

Táto časť bude rozdelená do malých pod-tém:

1.Podtéma: Štyri nedokonalosti človeka:

 

Píše o tom Šríla Prabhupáda v úvode Šrí Išopanišády:

1. dopúšťanie sa chýb (pramāda)
2. podliehanie ilúzií (bhrama)
3. sklon podvádzať (vipralipsā)
4. nedokonalosť zmyslov (karaṇāpāṭava)

Čo sa týka samotného úvodu v tejto knihe, tak to nie je komentár Šrílu Prabhupádu k Šrí Išopanišáde. Toto je len prepis lekcie, ktorú dával v Conway Hall v Anglicku. Stalo sa tradíciou, že to oddaní dávajú ako úvod k tejto knihe. Na tejto lekcii Šríla Prabhupáda hovoril o štyroch nedokonalostiach človeka.

Prečo tu Šríla Prabhupáda rozoberá tieto štyri nedokonalosti?

To, že je človek nedokonalý neznamená problém. Pretože akúkoľvek nedokonalosť je možné napraviť. Zoberme si nedokonalosť, ktorá sa v sanskrite nazýva karaṇāpāṭava. To sa prekladá ako nedokonalosť zmyslov. V úvode Šríla Prabhupáda dáva iný príklad, ale známejší je ten príklad so Slnkom, ktoré sa nám zdá byť maličké. Keď sa pozriem na jedno eurovú mincu, tak sa mi môže zdať väčšia ako Slnko. No na základe objektívnych poznatkov môžeme dôjsť k záveru ohľadom geometrie a proporcií, že je Slnko oveľa väčšie. To isté platí, keď sa pozerám do diaľky na nejaký predmet a zdá sa mi miniatúrny. No keď sa budem k nemu približovať, tak uvidím ako sa priamo pred mojimi očami bude zväčšovať. Na základe tejto skúsenosti môžeme urobiť záver, že aj keď sa k nemu snažíme priblížiť, tak to Slnko sa aj tak nezväčšuje. To je efekt, ktorý môže nastať iba vtedy, ak je predmet obrovský a je od nás veľmi ďaleko. Dospelý a skúsený človek na základe logickej analýzy môže pochopiť, že je Slnko obrovské. Nemyslíte si, že je Slnko menšie ako minca preto, že máte skúsenosť, poznanie a dokážete to logicky premyslieť.

To znamená, že naša nedokonalosť zmyslov bola korigovaná pomocou logiky. Pomocou logických záverov. Teraz si niekto môže povedať, že je vyriešená nedokonalosť karaṇāpāṭava. No Védy hovoria, že je ešte nejaký iný problém a to je dopúšťanie sa chýb -pramāda. Môžeme urobiť logický záver, ale nakoľko máme druhú nedokonalosť, tak je pravdepodobné, že urobíme nejakú chybu. A táto nedokonalosť sa volá v sanskrite pramāda. Naša myseľ robí v logike chyby. Šríla Prabhupáda uvádza príklad Mahátmu Gándhiho. Mahátma Gándhi bol múdry človek, dali mu informáciu, že stretnutie bude nebezpečné. Začal analyzovať túto informáciu a z toho urobil záver, že sa mu nemôže nič stať. A nemal pravdu. Tu je dôkaz toho, že sa nemôžeme opierať ani o logiku, pretože ona nemá šancu napraviť tie ďalšie nedostatky, takže aj keď budeme myslieť logicky a budeme sa snažiť urobiť logický záver, tak sa môžeme pomýliť.

Ako opraviť logické chyby?

Ak máme nejakú koncepciu vnímania, tak to nás dokáže zbaviť týchto chýb.

 

Príklad: Idete sami v tmavej slepej uličke, kde nie je žiadne osvetlenie a ide k vám postava. Človek zapne logiku a začne premýšľať, čo by to tak asi mohlo byť? Čo si myslíte s akým cieľom za vami ide tento človek? Môže k vám ísť preto, aby vás okradol? Môžeme si predstaviť situáciu, že to je nejaký človek, ktorý zablúdil a chce sa nás opýtať ako sa odtiaľ dostať? A ktorá z tých odpovedí je správna? Musíme brať do úvahy, že akákoľvek chyba v tejto situácii ma bude stáť v najlepšom prípade veľa peňazí, v najhoršom život. Budete riskovať? Ako vyriešime tento problém? Túto otázku nie je možné vyriešiť pomocou logiky. Môže to byť v skutočnosti sankírtan oddaný od ktorého môžete získať knižku, dať mu príspevok a povedať Haré Krišna. Môže to byť zlodej, ktorý vás chce okradnúť, zbiť a možno aj zabiť. Taktiež to môže byť človek ktorý zablúdil a vy ste pre neho posledná nádej, aby ste mu vysvetlili cestu z tejto temnej uličky.

Aký je záver?

 

Ja riešim tieto logické chyby takto:

Nechodím v temných uličkách v noci a vďaka tomu nie je šanca, že urobím chybu. Ak človek hovorí, že má konkrétnu koncepciu, systém ako jedná, napríklad môj koncept je nechodiť v noci a keď už musím ísť, tak idem s niekým a nejdem sám. Ideálne ísť autom a nie pešo. Ideálne je ešte predtým než odchádzam zavolať človeku, ku ktorému idem a odkiaľ idem a upozorniť ho aký mám plán. Vďaka tomu, že sa snažím predvídať tieto veci, tak to pomáha vyriešiť prípadné možnosti urobiť chybu. Väčšina obetí trestných činov si spôsobili tú situáciu, lebo nemali správne pochopenie ako jednať. Nechodiť v noci, sám, žiť v bezpečnejšej časti mesta. Riziko toho, že sa stanete obeťou nejakého trestného činu rapídne klesne. Niekto si môže povedať, že heuréka, našiel som riešenie. No to je problém vipralipsi. Vipralipsā je sklon, alebo prirodzenosť podvádzať druhých, alebo im klamať. Často si myslíme, že vipralipsā je túžba niekoho podviesť.

 

Príklad: Napríklad spýtam sa niekoho koľko je hodín a niekto si povie: „Konečne mám šancu ho oklamať“ a povie sú štyri hodiny ráno. Alebo sa vás opýtam koľko je dva krát dva a niekto si povie, že „teraz mám tú šancu“, päť. V živote sa nestretávame s tým, že to niekto robí pre toto, samozrejme existujú ľudia, ktorí nás chcú špeciálne podviesť, ale to nie je ten zmysel toho sanskritského slova vipralipsā. Zmysel vipralipsā nie je, že nás chce niekto špeciálne podviesť. Vipralipsā sa zo sanskritu prekladá ako falošný znalec, ten kto nesprávne chápe koncepciu o ktorej sme sa bavili v predošlej nedokonalosti.

 

Príklad: Predstavte si, že dieťa dôjde domov zo školy a kričí, že dostal jednotku. On v skutočnosti dostal jednotku. Povedal to doma a v tomto prípade podviedol svojich rodičov, alebo nie? Áno podviedol, lebo to robí s nejakým motívom. Chce, aby mu rodičia dali pokoj. Prečo sa rodičia tešia tomu, keď ich deti dostanú jednotku? Lebo si myslia, že to je dôsledok toho, že je ich dieťa múdre, má organizačné schopnosti, pracovité, schopné. Skúste si spomenúť na samých seba. Dieťa hovorí, že dostalo jednotku preto, lebo chce, aby mu rodičia dali pokoj, aby mohol ísť večer von, aby sa mohol pozerať na televíziu, aby sa mohol hrať počítač, alebo, aby mu kúpili nový Iphone.

Je veľa detí, ktoré sa snažia byť pracovité? Nie. Prečo to dieťa podviedlo svojich rodičov v tomto prípade? Pretože má nesprávnu koncepciu života. Dostáva jednotky preto, aby mu rodičia dali pokoj, alebo aby získal to, čo chce, nie pretože má pochopenie, že je potrebné sa učiť. To je jeho motív.

Tento príklad neznamená, že kritizujeme deti, alebo že to je zlé. Je to príklad, aby sme pochopili princíp. Témou sú štyri nedokonalosti ľudskej bytosti a bez takýchto príkladov z bežného života to nedokážeme pochopiť o čom sa tu hovorí. V žiadnom prípade nechcem naznačiť, že to dieťa je nejaký kriminálnik, skôr to hovorím nadnesene s takým humorom a ospravedlňujem sa ak to nebolo pochopiteľné. Ospravedlňujem sa vám, ak ste to zobrali doslovne.

 

Príklad: Môže sa stať, že sa na vás ľudia usmievajú, a v skutočnosti si o vás myslia niečo zlé. Tak to je tiež taký bežný každodenný príklad vipralipsā. Napríklad vy sa k niekomu staviate negatívne, ale popri tom sa mu pozeráte do tváre a hovoríte, že ho máte radi, taká pretvárka. Vždy závisí od miesta, času a okolností, pretože v niektorých situáciách to môže byť najsprávnejšie. Je také príslovie – zlý mier je lepší ako dobrá vojna. Rozumiem, že veľa veci môže byť nepochopiteľných, lebo sú to také základy filozofie a my do nich musíme vniknúť a pochopiť čo to vôbec je ontológia a čo prináša. Na toto sa vás nebudem pýtať pri skúške, tie otázky máte pred sebou, ale je to skôr o tom, aby sme sa naučili správne chápať to o čom hovoríme, alebo čo čítame.

Keď sa pozrieme so správnym pochopením na tieto štyri nedokonalosti ľudskej bytosti, tak uvidíme, že tie nedostatky majú vertikálnu štruktúru. Na začiatku sme hovorili, že najzakladnejšia nedokonalosť je nedokonalosť zmyslových orgánov, ale tá sa dá napraviť pomocou logiky. Čiže s niečím čo je na vyššej úrovni. Ale aký je problém s logikou? Že sa dopúšťame chýb. A zasa túto chybu môžeme napraviť pomocou vyššieho levelu a to je správna životná koncepcia. A aká je nedokonalosť na tejto úrovni? Že podvádzame. A dá sa napraviť táto úroveň? Existuje ešte nejaká vyššia úroveň? Tretiu úroveň môžeme napraviť pomocou vyššej štvrtej úrovne.

História nám dáva veľké množstvo príkladov mocných ľudí, ktorí sa obklopovali absolútne neschopnými ľuďmi. Robia všetko nesprávne, nesprávne premýšľajú a ten kráľ, prezident, alebo vedúci sa im snaží pomáhať aj keď je naokolo veľa schopnejších ľudí. Prečo to tak je? Pretože s ním súhlasia. Naša oddanosť je tým elementom, ktorý môže napraviť nedokonalosť na nižších úrovniach. Schopnosť mať správne túžby, priania, napravuje všetky chyby na nižších úrovniach. Preto si každý prezident, alebo vedúci vyberie radšej človeka, ktorý mu je oddaný a hlúpy než niekoho, kto je múdry ale nie je mu oddaný.

Skúste si predstaviť, že ste prezidentom. Kým by ste sa obklopili? Niekým kto je síce hlúpejší, ale je vám oddaný, alebo niekým kto je múdry, ale keď sa mu otočíte chrbtom, tak vám bodne dýku do chrbta? Každý normálny človek sa obklopí ľuďmi, ktorí o ňom pozitívne premýšľajú a sú mu oddaní. Preto lebo všetky menej dôležité chyby, tie nižšie úrovne sa dajú napraviť. Hlúposť sa dá napraviť, logické chyby sa tiež dajú napraviť aj nesprávna životná koncepcia sa dá napraviť, ale ako napravíte to, že vás chce človek zabiť?

Systém funguje takto a ak tomu rozumieme, tak vieme prečo sa tí, ktorí majú moc vo svojich rukách obklopujú ľuďmi, ktorí sú im oddaní. Toto je najvyššia úroveň napravenia troch úrovní chýb, tá oddanosť. No je tu nebezpečenstvo a nedostatok a to je ilúzia.
Ilúzia spočíva v tom, že chcem byť pánom a nie služobníkom. To je jediná ilúzia, ktorú môžeme mať v živote. Ilúzia môže zničiť absolútne všetko. Je to štvrtá nedokonalosť ľudskej bytosti. Dá sa zmeniť túžba byť pánom na túžbu byť služobníkom? Dá a to je guru, sádhu a šástra.

 

Zhrnutie: Sú štyri nedokonalosti ľudskej bytosti, nachádzajú sa na rôznych úrovniach nad sebou. To čo nám pomôže napraviť všetky nedokonalosti je guru, sádhu a šástra.

 

Týmto som vám chcel vysvetliť akú to má hĺbku, že to nie je len vymenovanie nejakých štyroch nedokonalostí. Dôležité je, aby sme správne chápali čo to znamená. Lebo je tam jedna otázka – vymenujte štyri nedokonalosti a väčšinou to študenti vymenujú a sú šťastní. No v skutočnosti ani nevedia čo to znamená a o čom rozprávajú. Vysvetľoval som to tu celú dobu preto, aby náš vzťah k otázkam bol oveľa serióznejší a aby sme to nebrali na ľahkú váhu. Stačí chápať, že každá otázka má aj hlbší význam.

 

Otázka: Nedokonalé zmysly môžeme opraviť logickou úvahou. Nedostatok logickej úvahy môžeme opraviť správnou koncepciou života. Správnu koncepciu života môžeme opraviť oddanosťou. Nepochopil som prechod medzi treťou a štvrtou. Mohli by ste to vysvetliť?

Chyby je možné napraviť pomocou správnej koncepcie. Problém je v tom, že máme sklon klamať, alebo podvádzať iných a seba. To je ten problém, prečo sa nám nedarí sformulovať koncepciu vlastného života. Napraviť túto nedokonalosť môžeme iba správnym motívom, alebo túžbou. A to je tá štvrtá úroveň. Ak máme správne túžby, tak môžeme napraviť svoju pokrivenú filozofiu, alebo koncepciu života. Vrátim sa k príkladu s dieťaťom, ktorý sme rozoberali. Keď má dieťa správnu túžbu, že chce, aby jeho rodičia boli šťastní, tak nie je žiaden problém, že chce nosiť domov jednotky, aby mohol dostať novú hračku. Pretože tá koncepcia sa zmení, pretože je to nižšia úroveň.

Ak nerozumiete, tak si nad tým nelámte hlavu, najdôležitejšie je, aby ste mi pri skúške na túto otázku odpovedali:

– sú štyri nedokonalosti ľudskej bytosti
– majú vertikálnu štruktúru, rôzne úrovne
– všetky je možné napraviť pomocou guru, sádhu, šástra

Keď budete mať nejakú otázku, tak mi ju môžete položiť potom. Ja sa vám to pokúsim vysvetliť a ak to bude pre vás veľmi zložité na tej skúške, tak mi poviete, že tomu nerozumiete, ale že viete že sú tam rôzne úrovne a všetky sa dajú napraviť pomocou guru, sadhu, šástra. Ja poviem super a pôjdeme ďalej.

 

Otázka: Bolo povedané, že je to vertikálna štruktúra a že sa dá nižšie opraviť vyšším. Mám pochybnosť v tom, či to ide aplikovať na každý problém a situáciu. Napríklad budem chcieť objaviť ako pozorovať nejakú hviezdu, alebo galaxiu niekde v diaľke. Tým pádom sa dopustím chyby nedokonalými zmyslami, opravím to logikou, že tam tá hviezda je. A ako môžem vhodnou životnou koncepciou opraviť túto logiku, keď už ma tá myseľ a inteligencia, alebo zlý experiment podvedie. Ako tou koncepciou môžem opraviť toto poznanie o tom ako funguje vesmír a podobne?

A čo vás oklamalo tá životná koncepcia, alebo čo?

Rozumiem ako opraviť chyby pomocou logiky. Ale ako môžem opraviť zlú logiku tou koncepciou. Je nejaká teória ako ju opraviť, keď je zlá?

Najlepšie bude keď túto otázku nejak stručnejšie položíte po prestávke. My tu môžeme hovoriť, že tú nižšiu úroveň vieme opraviť tou vyššou úrovňou, ale problém je, že aj tá vyššia úroveň je nedokonalá. Toto postupné opravovanie je tiež len čistá teória, pretože tá vyššia úroveň je tiež nedokonalá. Prečo napríklad je problém Newtona, prečo nemohol napraviť tie nižšie úrovne? Lebo neprijal Šrí Išopanišádu. Neprijal guru, sádhu, šástra o ktorých som hovoril, že môžu napraviť všetky nedokonalosti. Ten večný nemenný princíp, všetky tie meniace sa princípy nedokážu napravovať, to sa dá len na teoretickej úrovni napraviť.

Takže nie je vždy záruka, že vyšší princíp opravuje tie nižšie?

Vyšší princíp môže napraviť nižší, ak je sám o sebe dokonalý. Keby bol dokonalý, tak by nebol tým vyšším princípom, ale bol by nad týmto všetkým. Keby sme chceli pochopiť ako by mohol sám Newton opraviť tú svoju chybu? Keď nebudeme brať do úvahy ten princíp guru, sádhu, šástra a pôjdeme postupne tými princípmi. Môžete to napraviť jednoducho správnym prístupom k životu. Napríklad keď sa niečo nedarí, tak mi to nebráni v tom byť optimistom. Dá sa urobiť záver, že fyzika nie je to najdôležitejšie v živote. Najdôležitejšie je byť optimistom. Aj keď sa mi niečo nedarí, tak by som nemal strácať schopnosť sebaovládania. Toto je prístup súčasných, bežných materialistov. Nelám si s tým hlavu, to sú tie princípy koučingu. Tieto štyri úrovne sú princíp tej schémy podľa ktorej funguje bežný materialistický koučing. Napraviť nižšiu chybu vyšším princípom. Je plná sála, príde tam nejaký človiečik v saku umelo sa usmieva a hovorí: existujú nejaké problémy? Žiadne problémy neexistujú, keď si dáte nejaký cieľ, tak sa dá každý dosiahnuť.

 

Otázka: Ako sa dá napraviť to, že dcéra klame mňa a všetkých?

Je potrebné zmeniť jej želania na správne. Takým spôsobom sa zmení aj jej životná koncepcia.

U nej sú iba materiálne želania, ako u jej otca.

Môžeme sa o tom porozprávať, ale za päť minút vám nie som schopný dať odpoveď čo máte robiť v takej situácii, lebo ja musím pochopiť v čom je vôbec problém. Princípy boli popísané v takej všeobecnej forme. Rozumiete? V každom prípade som presvedčený, že sa dá všetko napraviť, ak použijeme védske poznanie. Poznám veľa ľudí, ktorí materiálne túžby zmenili na úplne iné vďaka tomu, že im niekto ukázal príklad reálnych a oveľa vyšších a zaujímavejších túžob.

Chcela by som dcérku aj sem doniesť, ale to sa mi zatiaľ nepodarilo.

Teraz nie je vhodné miesto na to rozoberať to, ale môžeme sa stretnúť a môžem vám s týmto pomôcť. Najprv musím pochopiť, aká je vôbec situácia a až potom vám môžem povedať ako sa dá vyriešiť.

 

Pokračovanie po prestávke

Cez prestávku tu bola položená táto otázka: Podstata otázky spočívala v tom, že človek, ktorý ju zadal, pochybuje o tom, že sa dá nedostatok na nižšej úrovni napraviť princípom na vyššej úrovni. Ja som mu na to odpovedal, že s ním plne súhlasím. A prečo? Pretože v skutočnosti aj tá vyššia úroveň je nedokonalá. Keď chceme napraviť večne nižšiu chybu tak, aby sa už neprejavovala a neopakovala, tak to sa dá len vtedy, ak aj princíp, ktorým to chceme napraviť je sám dokonalý, alebo večný. Preto Šríla Prabhupáda popisuje tieto štyri nedokonalosti. Niekto by mohol povedať, že chyba na tej nižšej úrovni sa dá napraviť pomocou princípu z vyššej úrovne. A čo máme teda urobiť, keď sú v skutočnosti tie vyššie úrovne nedokonalé? Túto otázku a odpoveď som zopakoval preto, lebo nám to krásne pomáha prejsť k ďalšej pod-téme a to sú panthi, alebo spôsoby pochopenia, vnímania.

 

2.Podtéma: Existujú dva spôsoby spoznávania sveta

 

1. āroha panthi – induktívna metóda poznania

– podstata je v tom, že človek pozoruje okolitú realitu, analyzuje ju, vytvára si nejaké koncepcie, na základe tohto vnímania príde k nejakému záveru a začína v súlade s týmto záverom jednať
– súčasný vedecký spôsob poznania
– pozorovanie, analýza, závery a konanie v súlade so závermi
– Védy hovoria, že tento spôsob poznania nesie so sebou problémy. Nakoľko máme nedokonalé zmysly, tak nemôžeme dokonale pozorovať okolitú realitu
– máme nedokonalé zmysly, nedokonalo analyzujeme, nedokonalo vytvárame koncepcie alebo závery a vo výsledku prídeme k tomu, že máme nesprávne túžby. Máme nesprávne priania.
– je to problematická cesta

 

Príklad: Človek hovorí: „Mám rád sladkosti. A to preto, lebo moje zmysly majú radi ten pocit.“ A taký človek si povie, že celý život by som mal jesť len sladké a nič okrem toho. Človek začne konať v súlade s jeho životnou koncepciou.

 

2.avaroha panthi – deduktívna metóda poznania

– to je protiklad āroha panthi
– podstata je v tom, že ak vieme o nejakých všeobecne známych princípoch, tak ich aplikujeme v každodennom živote

 

Príklad: Človek, ktorý si povie: „Povedali mi, že jesť veľa sladkého nie je dobré pre moje zdravie. Som zdravý človek a keď jem sladkosti, tak nevidím že by mi to spôsobovalo problémy.“

Prijíma informáciu od nejakej autority, ktorá mu hovorí, že jesť veľa sladkého je problém. Preto si povie, že zje trochu sladkého, ale nikdy neprekročí tú hranicu, aby jedol viac.

 

Úloha: Aby sme si to zapamätali, tak si skúste uviesť zopár praktických príkladov āroha panthi a avaroha panthi.

 

Surdas pr._kurz SI 2_29.9.2018

Ako si zapamätáme, ktorá z ciest je āroha a avaroha? Avatar je ten čo prichádza z hora. Ava. Avaroha to je z hora dole.

Keď hovoríme o ceste avaroha, tak nehovoríme len o čiastočných záveroch, ale o tých ktoré sú v písmach. Tie večné a dokonalé princípy. Keď niekto počúval pozorne, tak si určite všimol, že āroha je cesta súčasného vedeckého poznania. Človek sa pozrie do mŕtveho tela a povie – „srdce je trošku na ľavej strane.“ Povie o tom druhému človeku. No je to skúsenosť koho? Skúsenosť vnímania cez zmysly, čiže nižšia úroveň. Takže keď vám budem dnes rozprávať čo sa mi včera stalo, tak to nie je avaroha.
Keď prídeme k trom pramanam, tak vám podrobnejšie vysvetlím tento princíp. Ak vám to doteraz bolo nepochopiteľné.

 

Príklad: To, že sa s nami niekto delí o svoju skúsenosť, že piť alkohol je dobré, lebo s tým má dobrú skúsenosť, robí ho to veselým atď. To je cesta āroha. Keď dostaneme informáciu zo šástier, že piť alkohol je nesprávne, tak aj keď nám ho nalievajú skúsení ľudia z krásnej fľaše, tak nepodľahneme. To je cesta avaroha.

Neoklameš neprežiješ. To je āroha.
Ale väčšina náboženstiev hovorí, že by sa nemalo podvádzať. Nepodvedieš to je avaroha.

 

Otázka: Je reálne možné, aby sme na našej úrovni získavali poznanie len z avarohy? Nepotrebujeme niekedy tú bolestnú skúsenosť tej ārohi, aj keď vieme, že to nemáme robiť, ale keď to ešte raz skúsime, tak nám to dá takú bolestnú skúsenosť, že sa k tomu už naozaj nevrátime? Či to nevedie k tomu, že len nasledujeme a sme také ovečky, ale ten život nás tak či tak preskúša a dá nám ten test a vtedy sa ukáže či je naše nasledovanie zrelé a kvalitné.

Túto otázku budeme rozoberať neskôr. Som rád že sa pýtate, lebo jedna z hlavných úloh bhakti šástry je v tom, aby sme sa pokúsili rozptýliť pochybnosti, ktoré sú v srdciach nás všetkých.

 

3.Podtéma: Pramana

– metóda poznania okolitej reality
– Šríla Prabhupáda často prekladá toto slovo ako dôkaz
– existujú tri základné pramany:

1. pratyakșa

– informácia, ktorú získame prostredníctvom svojich zmyslových orgánov
– slovo pozostáva z dvoch častí prati a ikša a to znamená doslovne oproti očiam

Príklad: Je mi zima. Soľ je slaná. To auto je ďaleko. Počujem že vedľa mňa lieta mucha.

 

2. anumāņa

– informácia, ktorú získavame prostredníctvom logického premýšľania, procesu logiky
– slovo pozostáva z dvoch častí anu a mana a to znamená to, čo vyplýva z činnosti mysli

Príklad: Astronómovia vypočítali rozmery Slnka. To je anumāņa, nejaký logický proces, alebo výpočty.

 

3. šabda

– informácia, ktorú sme získali z Véd
– dá sa preložiť, ako to, čo bolo vypočuté
– niekedy môže dôjsť k tomu, že keď počujeme, že je to to, čo bolo vypočuté, tak si môžeme predstaviť nejaký zvuk, ktorý je pratyakșa. Ale šabdou sa myslí védske poznanie.

 

Príklad: Pri pitve sa príde na to, že srdce je na ľavej strane. Informáciu, že je srdce vľavo získal na základe toho, že to uvidel a to je pratyakșa. Potom keď človek, ktorý uvidel, že je to srdce na ľavej strane povie: „Ja ti hovorím, že to srdce je naľavo.“ Tak tie jeho slová sa nestanú šabdou. Stále to bude len pratyakșa. Nejaký matematik si vypočíta, že dva vynásobí dvoma a to sa rovná štyri. On to videl logicky. Povie to druhému matematikovi, že dva krát dva sú štyri. Táto informácia ako na začiatku bola anumāņa, tak aj ostane anumāņa.

Najvyššia úroveň je šabda a o nej si povieme niečo viac. Výhoda šabdy pred ostatnými je preto, že:

– dáva dokonalé poznanie
– toto popisuje Šríla Prabhupáda v úvode Šrí Išopanišády

 

Zhrnutie úloh:

Čím sa odlišujú posledné štyri mantry Šrí Išopanišády od ostatných?
Všetky mantry Šrí Išopanišády zaradiť podľa štyroch častí filozofie.
Nájsť v úvode k Šrí Išopanišáde o ktorých hovorí Šríla Prabhupáda, že sú výhodou šabdy.

Prejdeme ku schémam, ktoré vám boli rozdané. Tu na tých schémach je krásne znázornené, aký vzťah majú medzi sebou panthi a pramany.

Keď niekto získava informácie induktívnym spôsobom, tak okrem pratyakși využíva aj anumāņu. No tieto metódy sú už druhoradé, nie sú hlavné. Väčšinou taký človek využíva anumāņu a prípadne šabdu na potvrdenie toho, čo získal zmyslovými orgánmi. Keď anumāņa, alebo šabda nepotvrdzuje to, čo uvideli, alebo počuli, tak ju odmietajú.

Aký je vedecký spôsob poznania? Najskôr človek pozoruje, vytvorí si nejakú teóriu a potom je potrebné tú teóriu potvrdiť v praxi. Snaží sa svoj logický záver potvrdiť na úrovni pratyakși. Keď to nepotvrdí, tak teóriu zavrhne. Pratyakșa je hlavnou metódou v āroha panthi. Taký človek môže pracovať aj s posvätnými písmami, ale len do tej miery, do ktorej to neprotirečí ich zmyslovému vnímaniu. Napríklad Šríla Prabhupáda v Bhagavad gíte hovorí, že poznanie, ktoré je vysvetlené v prvej kapitole Bhagavad gíty, je bežné poznanie. V prvej kapitole sa snaží Arjuna dať argumenty a obyčajne rozmýšľajúci človek s nimi bude súhlasiť.

 

Príklad: Takýmto spôsobom funguje āroha panthi:

Hlavnou metódou získavania informácie v āroha panthi je pratyakșa. Vedci hovoria, že by sme si mali čistiť zuby každý deň. To je āroha panthi. Vedec vidí, že sa zuby kazia, vytvoria si teórie, prečo sa tie zuby kazia a urobia záver, že aby sa nám nekazili zuby, tak by sme si ich mali čistiť. Potom im niekto povie, že v šástrach je tiež popísané, že by sa mali čistiť zuby a vedci tento názor príjmu. Vedci hovoria, že je potrebné získavať bielkoviny z mäsa. A šástry hovoria, že by sme nemali mäso jesť a vedci tento záver neprijmú.

Takýmto spôsobom funguje avaroha panthi: Hlavnou metódou získavania informácie v avaroha panthi je šabda. Ostatné metódy sa berú do úvahy, ale prvoradou je šabda. Pochybnosti a premýšľanie sú súčasťou procesu. Môžem premýšľať, pozorovať, robiť závery, môžem brať do úvahy skúsenosť zo svojho života.

 

Príklad: V Nektáre pokynov na začiatku je príklad s človekom, ktorý kradne.

1. úroveň – Niekomu stačí povedať, že by sa nemalo kradnúť a on nebude kradnúť.

2. úroveň – Niekomu aj keď mu to povedia, tak má pochybnosti, ale keď vidí, že niekoho chytili za krádež a dali ho do väzenia, tak to je pre neho dostatočný dôkaz, že sa nemá kradnúť.

3.úroveň – Niekto aj keď vidí, že toho druhého chytili pri krádeži, tak si to musí vyskúšať na vlastnej koži. Ukradne niečo, chytia ho, zavrú do väzenia a povie si, že bol hlúpy a mal radšej čestne pracovať.

4.úroveň – Niektorí aj napriek tomu, že ich opakovane zatvárajú do väzenia, tak to aj tak nechápu.

 

Avaroha znamená, že šabda nám hovorí nejakú večnú pravdu. Môžeme s ňou súhlasiť, alebo môžeme chcieť nejaké potvrdenie. Človek môže dostať potvrdenie aj zo svojej vlastnej skúsenosti, alebo zo skúseností niekoho iného.

 

Príklad: Tiež sa v úvode píše o príklade s kravským trusom. Píše sa, že je očisťujúci. Už je to dávno čo som sa pripojil k hnutiu, ale keď som po prvý krát prečítal, že kravský trus očisťuje, tak som mal pochybnosti. Pre mňa bolo nepochopiteľné ako ma môže trus očistiť. To neznamená, že som úplne zavrhol túto informáciu, ale mal som nejaké pochybnosti. Ten kravský trus to je nejaký exkrement. Čo na tom môže byť dobré? No ja som urobil experiment. Oddaní mi povedali, že by som si mal umývať podlahu kravským trusom. Tak som si povedal, že to skúsim a keď to bude fakt problém, tak to umyjem čistiacim prostriedkom. Zobral som si vedro vody, dal tam trochu kravského trusu a umyl som podlahu. Skepticky a kriticky som sa pozeral na podlahu, aký je výsledok. Do tej chvíle som považoval podlahu za nečisté miesto, no keď som umyl tú podlahu kravským trusom, tak nejakým mystickým spôsobom sa mi zdala tá zem čistejšia a príjemnejšia. Moje sympatie k podlahe sa zvýšili a začala sa mi dokonca páčiť.

Začal som skúšať s tým čistiť nie len podlahu, ale aj nádoby a všetko čo bolo v byte a mne sa to páčilo, videl som, že sa atmosféra v byte očisťuje. Táto skúsenosť, ktorú som získal tak to je metóda pratyakșa. Keď som to umyl, tak som sa to snažil vnímať zmyslovými orgánmi a takýmto spôsobom tá pratyakșa potvrdila tú šabdu. Po takejto skúsenosti sa moja viera zväčšila.

V úvode píše Šríla Prabhupáda aj o lekárovi z Kalkaty, ktorý vedeckým spôsobom dokázal, že kravský trus má antiseptické vlastnosti. Toto je príklad anumāņy – logického záveru. Urobil predpoklad, ktorý vo výsledku potvrdil pomocou logického skúmania.
Aký môžeme urobiť nesprávny záver? Nesprávny záver môže byť taký, s ktorým sa bohužiaľ často stretávame. Že musíme prijať všetko slepo, čo nám hovoria, že by sme mali vypnúť svoj rozum a neriešiť skúsenosti. Šabda neznamená, že máme odrezať pratyakșu a anumāņu. Niekto si môže len prečítať, získať šabdu a nemá žiadne pochybnosti. Povie si: „Áno, ja som si to tiež vždy myslel.“ Niekto musí vidieť čo sa stane, keď porušia védsky princíp iní ľudia, poprípade on sám. V každom prípade by sme mali jednať rozumne.

Aj v Bhagavad-gíte 4.34 sa hovorí, že povinnosťou žiaka je klásť otázky. Paripraśnena. Predpokladom toho, aby sa niekto niečo spýtal je to, že musí mať nejaké pochybnosti. Preto, aby sa zbavil pochybností, tak kladie otázky učiteľovi.

Aký je najlepší spôsob ako rozptýliť pochybnosti žiaka?

Môžu to vysvetliť buď logickým spôsobom slovne, alebo ukázať príklad buď svoj, alebo niekoho iného, ale dôležité je, aby žiak videl konkrétny reálny príklad.

 

Príklad: Príde niekto k duchovnému učiteľovi a hovorí: „Mám pochybnosti, že by som nemal jesť mäso, nesúhlasím s tým.“ Alebo sa spýta vás. Tak čo mu odpoviete? „Musíš veriť! Na kolená! Ukáž svoju pokoru!“ To je správna cesta? Nie. Tak ako mu odpoviete? Budete mu ukazovať nejaké logické argumenty. Budete sa snažiť poukázať na to, že keď je potrebné jesť mäso, tak prečo tí ktorí ho nejedia majú lepšie výsledky. A táto metóda je anumāņa. Snaha presvedčiť človeka prostredníctvom logických záverov. V tomto prípade logika neprotirečí šabde.

Ako sa dá ešte presvedčiť taký človek? Dá sa presvedčiť tak, že nech si to na dva týždne vyskúša a to je pratyakșa.

 

Príklad: Napríklad ja mám kamaráta, ktorý sa zoznámil s dievčaťom a ona je mäso. On jej povedal nech skúsi nejesť mäso. Ona to mäso nejedla a povedala po nejakom čase, že sa oveľa lepšie cíti. Povedala, že sa môže lepšie učiť a sústrediť. Agresívne stavy, ktoré mala doteraz úplne zmizli.

Avaroha panthi neznamená, že máme byť slepé ovce, že to čo nám povedia tak musíme prijať, že si nemôžeme urobiť základ na zmyslových vnemoch, alebo logike.

 

Otázka: Je miera očistenia inteligencie tým faktorom, ktorý rozhoduje že nám stačí, že poznanie prijmeme zo šabdy, alebo si musíme zažiť tú pratyakșu a anumāņu?

Všimol som si takú zákonitosť. V niektorých prípadoch človek počuje pokyny zo šástier, vôbec s tým nemá problém a hneď s tým súhlasí. Alebo v niektorých prípadoch potrebuje počuť nejaké doplňujúce vysvetlenie.

 

Príklad: Napríklad ja som sa stal vegetariánom ešte v škole. Prečítal som si knižku, kde sa písalo o jogínoch. Bolo tam napísané, že nejedia mäso. A vysvetlenie bolo k tomu, že to je princíp ahiṁsā. Vysvetľovali tam, že každá živá bytosť chce žiť. Tak ako chcú žiť ľudia, tak chcú žiť aj ostatné živé bytosti. Je nespravodlivé, keď jedni zabíjajú druhých. Mňa ako dieťa strašili, že má dajú k mäsiarovi a ten zo mňa urobí klobásu. Tak som začal premýšľať, či chcem, aby ma zabili a urobili zo mňa klobásu. A ja som to nechcel. Na základe tohto som pochopil ešte v detstve, že jesť mäso nie je ten správny spôsob stravovania.

Rôzni ľudia v rôznych situáciách potrebujú rôzne úrovne. Výnimočnosť šabdy je v tom, že autoritatívnosť šástier je očividná. Ak sa vám nejaká informácia javí ako jasná, tak ju nepotrebujete potvrdiť ešte niečím iným. Ak sa niekomu nejaví informácia ako jasná a samozrejmá, tak nie je problém zamestnať anumāņu a pratyakșu, aby to bolo potvrdené.

Lenže otázka bola, prečo niekomu stačí tá šabda a niekto potrebuje pratyakșu a anumāņu?

Má to veľa faktorov.

– Niekto je viac rozumný, niekto menej, niekto je viac pod vplyvom zmyslov, niekto menej.
– Také všeobecné pravidlo je, že ten, kto je pod vplyvom vyšších gun, tak je pre neho oveľa jednoduchšie prijímať šabdu.
– Ďalším faktorom môže byť skúsenosť z minulého života. Už na tom pracoval v minulom živote, tak nemá žiadne pochybnosti, že by to mal prijať.

Keď túto otázku kladiete s praktickým cieľom, tak je to téma na celý seminár a nedá sa to tu teraz vysvetliť. Je to veľmi dobrá otázka, ale je natoľko rozsiahla, že na ňu neviem stručne odpovedať.

Prečítajte si ten príbeh čo je popísaný na začiatku v Nektáre pokynov. Všetci majú informáciu, že kradnúť je zlé, ale prečo jedným stačí táto informácia a druhým nie? V čom je základný princíp toho, že by sme mali postupovať individuálne ku každej osobnosti a nerobiť záver podľa nejakej šablóny?

Nedávno som počul taký príbeh ešte o cárskom Rusku. Mladík mal staršieho brata a ten mu hovoril, aby nestrácal čas sexom s dievčatami. Nakoľko bol mladík v problematickom veku a jeho starší brat chápal, že vplyv zmyslov je natoľko silný, že iba slovami ho nedokáže presvedčiť. Starší brat ho zobral do nemocnice, kde umierali ľudia na syfilis. V tej dobe to bolo nevyliečiteľné ochorenie, vyzeralo to ako z hororu, ľuďom odpadávali časti tela. Ten mladší brat bol z toho v takom šoku, že sa stal na celý život brahmačarínom. Takýmto spôsobom mu ukázal, že nie je dobré mať intímne vzťahy s hocikým.

Niekomu stačí povedať, ale niekto musí vidieť tú hrôzu, aby si to vzal k srdcu. Ak kričíme na niekoho, že je démon a že to musí prijať, tak to je príznak malej inteligencie.

Čo má urobiť človek ktorý je zodpovedný za druhého, starší, alebo rodič ako by sa mal správať vo vzťahu k tomu, kto to nechápe? Musí mu dať optimálnu skúsenosť a má mu dať dostatočné množstvo logických argumentov. Túto schému by sme si mali zapamätať, lebo sa dá použiť nielen v kázaní, ale aj v rodine, keď chceme deti niečo naučiť. Keď budete na partnera len kričať a niečo od neho vyžadovať, tak tým nič nedosiahnete.

Prešli sme menej ako som naplánoval, ale dúfam že vám to aspoň niečo dalo.

 

Otázka: Čo je srdce a zmena v srdci vo filozofickom ponímaní?

Zmena v srdci znamená zmenu túžby, prianí. Keď meníme svoje motívy. To je dôsledok zmeny v srdci. To je to keď chápem, že nie som ideálny človek, ale mám túžbu stať sa lepším, skromnejším, trpezlivejším, menej egoistickým.

 

Otázka: Aký je mechanizmus toho, že niečo pochopíme, prestaneme to robiť, ale aj tak sa časom k nerestiam vrátime?

To je možné napríklad kvôli slabej vôli, slabému charakteru. Napríklad jedna žena mi hovorila taký príbeh. Hovorila že rozumie tomu, že by nemala jesť čokoládové cukríky pred spaním. No pred spaním sedím s miskou plnou čokoládových cukríkov a plačem, pretože chápem, že ich nemôžem jesť, ale ja ich jem. Plačem až tak že sú celé rozmočene, ale nemôžem so sebou nič urobiť. Dejú sa aj také veci.

To isté fajčiari. Veľa fajčiarov chápe, že im to ničí zdravie, ale nedokážu sa toho vzdať. Ten zlozvyk natoľko paralyzoval ich silu vôle, že so sebou nevládzu nič urobiť.

Aj na ceste duchovného života sa nám môže stať, že sa nám niečo nedarí aj keď sa snažíme všetko dodržovať. Nie príliš inteligentný človek si predstavuje duchovný život tak, že stačí vykročiť na tú cestu a už to mu prinesie samé pozitívne veci. Realita je úplne iná. Rozumný človek chápe, že na každej ceste môžu byť nejaké prekážky, dokonca aj neúspech. Ale keď sa držíme tej túžby a ideme si za tým cieľom, tak je neúspechov stále menej a menej až nakoniec zmiznú.

 

Visvanatha Čakravarti Thákur popisuje osem etáp duchovnej cesty:

1. šradha – viera
2. sadhu sanga – spoločnosť a pomoc oddaných
3. bhajana kriya – etapa, kde sa človek snaží konať správne
4. anartha nivriti – tu je pochybnosť, ako je možné, že anartha nivriti ide až po bhajana kriya. To znamená, že aj keď už človek praktikuje, tak sa ešte ani nezačal očisťovať od anarth. A až keď sa očistí tak až potom nastupuje nishtha.
5. nishtha – šástry hovoria, že až od úrovne nishtha je duchovný život stabilný, bez kolísania. Až do tejto piatej úrovne je bežné to kolísanie a pády. Neúspechy by nás nemali sklamať a odradiť, mali by sme pokračovať, pretože iná alternatíva ako dosiahnuť úspech okrem duchovnej cesty nie je.

 

Surdas pr._kurz SI víkendové otázky_Čierna voda_7.10. 2018

 

 

Dnešnú lekciu by sme koncipovali trošku neobvyklým spôsobom. Teraz absolvujeme s niektorými oddanými bhakti šástry. V sobotu boli tiež ďalšie lekcie. Na konci sme sa museli zastaviť, nakoľko oddaní mali veľa otázok. Premýšľal som, že by bolo zaujímavé pre ostatných, aby si vypočuli tie otázky a odpovede na nich. Dnes nebudeme mať klasickú lekciu, nejaké prečítanie veršu, ale začneme rovno s otázkami, ktoré majú oddaní ohľadom Šrí Išopanišády.

V krátkosti poviem témy, ktoré sme už prešli, mali sme už dve stretnutia.

História Šrí Išopanišády.
Hovorili sme čo je filozofia a z čoho sa skladá, z akých štyroch častí.
Mali sme domácu úlohu, aby oddaní priradili každú mantru Šrí Išopanišády k niektorej z týchto štyroch oblastí filozofie.
Mali sme lekciu o štyroch nedokonalostiach ľudskej bytosti, bola to obsiahla téma. Vymenovali sme štyri nedostatky a analyzovali ako navzájom súvisia a ako sa dajú eliminovať.
Hovorili sme čo sú pramany a panthi a ako spolu súvisia.
Hovorili sme o autoritatívnosti posvätných písiem, prečo by sme ich mali vnímať ako autoritatívne.
Hovorili sme o Védach a základných kategóriách Véd.
Veľa času sme venovali tomu, čo je konzervatívny a liberálny prístup ku kázaniu.
Definovali sme, čo to Upanišády sú, štyri základné definície Upanišád.
Hovorili sme o tom, aké miesto majú Upanišády v rámci védskej literatúry.
Hovorili sme o unikátnosti Šrí Išopanišády, ako sa líši od ostatných Upanišád.
Posledná lekcia bola, že sme sa venovali vzývaniu a venovali sme sa teórii osobnosti.

 

Niektorí oddaní už dostali „ročníkovú prácu“, majú urobiť esej na niektoré konkrétne témy. Sú to všetko veľmi zaujímavé témy, lebo sa v priebehu diskusie ukázalo, že sú veľmi aktuálne.

 

Otázky:

1. Začali sme rozoberať čo je to osobnosť, aký je rozdiel medzi osobnosťou a veľkou osobnosťou a padli tam také príklady. Niekto povedal Lenin, niekto Alexander Macedónsky a Surdas prabhu navrhol, že rozoberieme Johna Lennona, že na ňom sa to dá lepšie ukázať. Či by sme to mohli dokončiť. Už sme rozobrali Johna Lennona v akom zmysle je osobnosť. Mohli by sme prejsť dnes k tým druhým?

2. Chcel by som sa opýtať na štyri chyby, ktorých sa dopúšťame, keď sa človek riadi pomocou tých troch druhov vnímania, či sa môže vyvarovať týchto štyroch nedostatkov, ak bude nasledovať hlavne tú avarohu?

3. Surdas prabhu včera hovoril, je to trochu rozvitie tej detskej otázky, že Šrí Išopanišáda je základ, je to ako taký šlabikár, ktorý sa treba naučiť. Odlišuje sa od iných písiem a Upanišád. Ja som to pochopil tak, že šlabikár je základ pre tie ostatné, že v šlabikári sú písmená a tak sa učíme. Potom sú ostatné vety, morfológia, syntax. V čom je obsahovo šlabikár Šrí Išopanišády, čo sú tie základy?

Šrí Išopanišáda je v skutočnosti veľmi zaujímavá kniha. Mám taký pocit, že niektorí oddaní nechápu jej hodnotu a význam. Hovorili sme o tom, že Upanišády sú určené na to, aby ich študovali sannyásini. Nesedí tu žiaden sannyásí, preto si mnohí môžu povedať, že prečo by sme mali študovať takú Upanišádu, ako je Šrí Išopanišáda. Včera som vysvetlil prečo máme kvalifikáciu študovať Šrí Išopanišádu, aj keď nie sme sannyásí. Je to jediná z Upanišád, ktorá je súčasťou jednej zo Samhít. Samhity sme si minule hovorili, že sú určené k tomu, aby sa ich učili brahmačaríni. Preto sú do Šrí Išopanišády vložené základné a dôležité veci, ktoré nám môžu pomôcť v každodennom živote. V rýchlosti si prebehneme čo významné sa tam nachádza.

 

Vzývanie:

Vo vzývaní je zašifrovaná teória osobnosti, čo je osobnosť. Je tu niekto kto by sa chcel stať osobnosťou? Keď sa chceme stať osobnosťou, tak automaticky vzniká otázka – „čo“ alebo „kto“ je vlastne osobnosť. Mám takú skúsenosť, že ľudia vôbec nechápu význam tohto slova. Poviem príbeh o jednom oddanom, ktorého povinnosťou bolo vychovávať dieťa a predpokladám, že aj keď tu nikto nemá dieťa, tak sa s tým časom stretnete, alebo budete vychovávať aspoň samých seba.

Kde sa v škole učia ľudia čo to je osobnosť? Učili vás to rodičia? Alebo na vysokej škole? Keď nevieme čo je to osobnosť, tak sa nemáme šancu rozvíjať ako osobnosti. Napríklad človek, ktorý sa chce venovať nejakému športu. Ak má trénera, ktorý mu vysvetlí všetky tie cvičenia, tak presne vie čo a ako má robiť.

Aj v duchovnej oblasti sa snažíme rozvíjať. Niečo sa nám darí, niečo sa nám nedarí a ak nevieme načo a prečo to máme robiť, tak je to taký pokus omyl. Žijeme, aby sme dosiahli nejakú úroveň dokonalosti. Kto si myslí, že treba život len nejak pretrpieť, nejak si to tu odkrútiť? Potom ma zahrabú a všetko bude v poriadku. Má tu niekto takýto plán so svojim životom?

Preto je táto téma aktuálna. Lebo nikto okrem Šrí Išopanišády to neučí. Šrí Išopanišáda vo vzývaní, v štyroch riadkoch má zašifrovanú celú teóriu osobnosti. To nie je teória ako si ju predstavujeme v bežnom ponímaní. Nie je to nejaký súbor informácií, ktoré keď zabudneme, tak sa nič nestane. Táto informácia, toto poznanie je veľmi praktické. O tom sme začali hovoriť na poslednej lekcii. Toto všetko bolo zatiaľ len vzývanie Šrí Išopanišády.

Keď už vieme kto je osobnosť, tak nám Šrí Išopanišáda hovorí  ako sa môžeme rozvíjať ako osobnosť. Až po ôsmu mantru sú tam základné inštrukcie, alebo návody ako sa môžeme rozvíjať ako osobnosť. Šrí Išopanišáda popisuje zhruba tri etapy rozvoja osobnosti. Do akej fázy príde človek, ktorý sa rozvíja ako osobnosť. Viete to niekto? Odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti môže povedať iba oddaný. Ja s vami súhlasím, ale ja mám rád keď nehovoríme všeobecné frázy, ale keď hovoríme konkrétne a hlboko. Bol by som veľmi rád, aby sme sa naučili rozprávať tak, aby nás pochopil aj bežný človek, ktorý nepozná tento slang oddaných.

Ak sa človek rozvíja ako osobnosť, tak môže milovať a to je štvrtá a piata mantra Šrí Išopanišády. Tieto dve mantry to vysvetľujú. Chce sa niekto naučiť mať rád? Chce aby ho mali ostatní radi? Dokážete si to predstaviť? Práve Šrí Išopanišáda nám toto vysvetľuje. Toto pochopenie, ten mechanizmus ako sa stane, že ja začnem mať rád ostatných a ostatní budú mať radi mňa. Chcel by to niekto z vás vedieť, aby nežil život len tak?

Na ďalšej úrovni Šrí Išopanišáda vysvetľuje takú tajomnú tému. Ako sa dajú riešiť rozpory, protiklady v láske. Aj v bežnom živote sa stáva, že sa mladík zaľúbi do dievčaťa, opätujú si city, vezmú sa a nakoniec sa vzťah vyvinie tak, že sa budú nenávidieť. To znamená, že nezvládli skúšku, že vo vzťahu budú protiklady. Ako je možne, že po takej sladkej láske príde taká nenávisť? Môžete tomu veriť, nemusíte, ale v Šrí Išopanišáde to je vysvetlené. Šrí Išopanišáda nám to vysvetľuje. Mal by to vedieť každý človek, aby dokázal zvládnuť tieto rozpory.

Celá Táto časť Šrí Išopanišády sa volá praktická činnosť. Tie najzložitejšie mantry sú práve v tejto časti Šrí Išopanišády, je len veľmi málo ľudí, ktorí poznajú podstatu týchto mantier. Jedna časť Šrí Išopanišády od deviatej po štrnástu mantru vysvetľuje ako správne budovať vzťahy, ako sa o nich starať. Keď je na začiatku niečo pozitívne, aby sa to nevytratilo, ale naopak rozvíjalo.

Objektom, alebo cieľom Šrí Išopanišády je kto? Krišna.

Aj keď je objektom Šrí Išopanišády Krišna, čiže Najvyššia Božská Osobnosť, tak tieto pravidlá čo tu sú môžeme použiť aj vo vzťahu k inej osobnosti, k svojím blízkym. Oddaná služba neznamená nejaká povýšenosť, alebo pýcha. Nenávisť ku všetkým, ktorí ma obklopujú – ja som Krišňák a ostatní sú špina na mojej podrážke. Ale práve naopak. Ak je človek skutočne oddaný, len sa za neho nevydáva, tak to znamená, že sa vyzná vo vede o láske. Vie správne budovať vzťahy a ako sa o nich starať oveľa lepšie ako bežný človek. Vďaka tomu, že sa vyzná v tejto vede, tak sa mu všetko v živote darí. Je naivné si myslieť, že dokážeme vybudovať vzťah s Najvyššou Osobnosťou, keď nedokážeme budovať vzťahy s tými osobnosťami, ktoré nám Krišna dáva do nášho života. Je hlúpe si myslieť, že s Krišnom budem mať ideálny vzťah, ale so všetkými, ktorí ma obklopujú, tí mi môžu byť ukradnutí, lebo oni nie sú Najvyššia Osobnosť. Nič také neexistuje, je to ilúzia.

Tie posledné štyri mantry sú tie, ktoré Svayambhuva začal recitovať, keď ho išli zabiť. Tam je veľmi jemnohmotná etiketa budovania vzťahov. Etiketa ako správne budovať vzťahy. Popisuje sa to, keď už máme vzťah, ktorý sa rozvíja. Čo by sme mali robiť ďalej, aký je ďalší krok.

Toto sú len tie hlavné okruhy tém. Môžem pokračovať ďalej a povedať vám ďalších dvadsať pod-tém len tak z hlavy. Dúfam, že všetci chápu, že sú to tak základné témy a môžeme ich považovať za taký šlabikár, základ toho ako žiť. V Nektáre oddanosti sa budú vysvetľovať tieto témy, ale tam sú do úplne inej hĺbky. Dovtedy, pokiaľ sa nenaučíme písmená, tak nebudeme schopní prečítať vetu. Keď niekto začína študovať Nektár oddanosti, tak sa tam predpokladá, že už základné poznanie má. Toto je pre vaišnavu absolútne nevyhnutné mať tieto základy, aby vôbec pochopil ďalšiu védsku literatúru. Samozrejme všetci chápeme, že je Kali yuga a nikto z nás nemá to poznanie. Milosťou Šrílu Prabhupádu, ktorý nám dal možnosť študovať Šrí Išopanišádu, preložil Šrí Išopanišádu a napísal k nemu komentár. Vďaka tomu máme šancu zmeniť svoj život k lepšiemu. Keď do hĺbky pochopíme princíp Šrí Išopanišády, tak sa naučíme to, čo nás nenaučili rodičia, škola ani život. Toto poznanie sa nám tak hodí v živote, že si to nedokážeme ani predstaviť.

Často sa stretávam s tým ako oddaní hovoria, že je potreba sa venovať čistej oddanej službe a s tým súhlasím. No keď nechápeme vôbec ten mechanizmus, ako to funguje, tak ako sa tomu môžeme venovať? Oddaní by mali byť profesionáli v tejto sfére a iba vďaka tomu naplno využiť ľudské zrodenie, ktoré nám bolo darované.

Napríklad prabhu sa tu spýtal otázku ohľadom štyroch nedokonalostí človeka, ako je možné ich eliminovať. Prirodzene sme sa tu narodili, ale nakoľko nemáme pochopenie ľudskej kultúry, tak žijeme ako také zvieratká. Narodili sme sa v ľudskom tele, ale sme zvieratká. Tie maličké ľudské zvieratká vyrástli a stali sa takými šelmami. Akými princípmi sú vedení v tomto živote? Zvieracími. Tie čo ovládajú zvieratá. Samozrejme Šríla Prabhupáda hovorí, že človek je také výnimočné zvieratko. Je to taká špeciálna forma medzi tými 8 400 000 formami života.

A v čom je tá osobitosť? Máme šancu vymaniť sa z podmienenia zvieracích inštinktov. A ako môžeme vyjsť z pod vplyvu zvieracích inštinktov? Pomocou šástier. Práve šástry nám dávajú tú alternatívu, aby sme videli, že existuje aj iný spôsob ako ten zvierací život. Ak prijímame šástry, tak sa dostaneme k poznaniu, k láske ku Krišnovi. Zvieracia prirodzenosť je proti tomu, aby sme prijali šástry. V človeku sa bijú dve existencie. Jedna povaha počula šástry a hovorí, že sa od dnes bude riadiť iba šástrami. Tá druhá s tým nesúhlasí.

Prečo nemôžeme úplne prijať šástry? Hovorili sme o tom na jednej z lekcií o Šrí Išopanišády. Každý človek s dôverou niečo prijíma. Keď niečo čítame, tak niečomu dôverujeme bez toho, aby sme to mali overené a prijímame to prirodzene. Sú tri dôvody prečo človek len tak niečo príjme. Je špeciálne slovo, ktoré všetko toto zahŕňa a volá sa praman.

Praman znamená to, čo prijímame s dôverou. Šríla Prabhupáda to často prekladá ako dôkaz. U každého z nás existujú vo vnútri nejaké dôkazy, dôvody, prečo prijímame niečo len tak.

 

Príklad: Máme určitý uhol pohľadu, alebo názor. Spýtam sa vás – aké je najlepšie jedlo? Každý, kto chce môže povedať aké má obľúbené jedlo a nemusí sa obmedzovať tým, čo povedia ostatní. Vidíte, iba jeden človek si tu myslí, že gulab jamun je to najlepšie čo môže jesť a ostatní s tým nesúhlasia. Prečo nesúhlasia? Lebo pramany. Pramany sú šabda, pratyakșa, anumāņa. Dokazuje to, že absolútne každý má pravdu, ale má tú svoju pravdu.

Prečo nie je pravda totožná u všetkých? Keď sa spýtame na ulici, aké je najchutnejšie jedlo, niekto povie broskyňa, marhuľa, zákusok, niekto odpovie: „Čo sú to za blbé otázky, samozrejme čokoláda!“, niekto povie pečená husacina s cesnakom. Absolútne každý človek má svoju pravdu. Prečo si vy myslíte, že gulab jamun a ostatní si to nemyslia? Pretože absolútne každý človek má vo svojej hlave vybudovaný systém zo svojich dôkazov, takzvaný praman. Keď začíname s oddanou službou, tak hlavnou pramanou je pre nás šástra.

Prečo si odriekame tú pečenú husacinu s cesnakom? To je krok kedy začíname prijímať šástry, ako hlavné pravidlo. Čo je dôležité pre oddaného, ktorý sa chce rozvíjať na tejto ceste? Je pre neho dôležité, aby suché neosobné pravidlá, ktoré sú napísané v šástrach boli potvrdené prostredníctvom anumāņi a pratyakși.

Anumāņa – nejaká logika, spôsob ako sme k tomu prišli
Pratyakșa – to čo vnímame zmyslami

Problémy na duchovnej ceste máme preto, lebo šástry (šabda) hovoria jedno a naša osobná životná skúsenosť, alebo naša pripútanosť nám hovorí niečo iné a je to v rozpore. Najväčšou výzvou, povinnosťou oddaného, alebo toho, kto chce byť úspešný na tejto ceste nie je hádzať všeobecné frázy, ale získať potvrdenie reálnej vlastnej skúsenosti. A vedieť to vysvetliť logickým spôsobom. Keď nebudeme schopní skúsenosť vysvetliť logickým spôsobom, tak bude naša viera vždy slabá a v nebezpečí. A to isté platí aj keď nebudeme mať reálnu životnú skúsenosť.

 

Príklad: V rodine sú malinké deti a o deti je potrebné sa starať. Prečo sú rodiny, kde sa o deti nestarajú? Lebo človek má nepochopenie na úrovni jednej z praman. Pochopenie, že by sme sa mali starať o deti je šabda. Je správne sa starať o deti, to je to vyššie poznanie. A ten konflikt tu nastane s druhou pramanou pratyakșou, lebo človek sa stará o dieťa, ale nemôže povedať, že mu je z toho dobre. Nie je problém v tom, že si to nedokážeme logicky vysvetliť, ale že nemá osobnú skúsenosť výmeny emócii, že pohojdá dieťa, že spolu niečo robia, prečítajú rozprávku, pripravia prasádam pre Krišnu.

Je dobré chápať aj logiku pedagogiky – tú anumāņu. To znamená, že vieme aká je povaha detí, ako premýšľajú, ako sa správajú. Keď tomuto rozumieme, tak pre nás nebude problém, keď sa bude dieťa správať inak ako to od neho očakávame.

Predstavte si, že sme všetci zomreli. Potom si predstavte, že ste sa znova narodili, lebo v Bhagavad gíte sa píše, že ten kto zomrie sa narodí znova. A teraz vám ponúkam dve varianty. Môžete si vybrať jednu z dvoch rodín.

 

Rodina číslo jedna: Rodičia chápu, že mať dieťa je dobré. Všetko chápu teoreticky. Vedia dať každému krásnu prednášku o tom ako je super mať deti a že sa to opiera aj o šástry. No dáte im do rúk dieťa a oni ho s odporom odhodia. On sa pokakal, pocikal. Prečo to kričí? Ja sa tu chcem hrať na počítači a ono to vreští. Samozrejme že deti sú super, ale zrovna toto dieťa je nejaké démonské. On nevie nič o tom ako vychovávať deti a čo je dobré pre rozvoj dieťaťa. Chápe, že mať deti je správne, ale emocionálna skúsenosť je u neho nulová. Aj logické pochopenie anumāņa je na nulovej úrovni.

Rodina číslo dva: Tiež chápu že mať deti je dobré. Keď vidia dieťa, tak k nemu prídu a snažia sa o neho hneď postarať. „Ooo ty si sa pokakal, ty si taký chlapík. Teraz ti utriem zadok.“ Vedia čo je dobré pre vývoj dieťaťa, ovládajú pedagogiku a pediatriu, vedia čím ho majú kŕmiť, chápu princípy detskej psychológie, vedia čo môže traumatizovať detskú psychiku.

To isté platí aj v oddanej službe. Je veľmi málo dokázať dať ideálnu lekciu o tom, že venovať sa čistej oddanej službe je super. Do tej doby, pokiaľ nemáme reálnu skúsenosť a nemáme logiku, tak naša dokonalá lekcia stojí za nič. Preto, aby náš osobný príklad bol správny a bol vážený ostatnými, tak musíme získať praktickú skúsenosť, ale hlavne musíme byť znalý teórie oddanej služby.

 

 

Seminár, 3. časť.

Takže na začiatok si v krátkosti zopakujeme materiál, ktorý sme prešli minule. O čom sme hovorili minule? Čo ste si zapamätali?

Publikum: O štyroch nedokonalostiach človeka.

Dobre. Ešte?

Publikum: Druhy poznania. Pratyakša, anumána, šabda.

Ako sa to nazýva všetky tieto veci?

Publikum: Pramana.

Áno. Dobre. Čo sme si ešte zapamätali, o čom sme hovorili?

Publikum: Ako sa rozdeľuje filozofia. Štyri kategórie filozofie.

Dobre, ešte niečo?

Publikum: Ešte sme si hovorili o metódach poznania, aroha a avaroha – panthy. A vysvetľovali sme si štyri nedostatky živej bytosti, ako ich môžeme eliminovať alebo napraviť.

Ešte sme hovorili ten príbeh o tom, ako sa zjavila Šrí Išopanišáda pamätá si niekto?

Publikum: Svayambhuva Manu si chcel odriekať, tak išiel do lesa, či kde.

Išiel na breh rieky Sunandy.

Jednu z domácich úloh sme mali pozrieť si štyri mantry Šrí Išopanišády a analyzovať, ako sa líšia od ostatných. Niekto to urobil? Chce sa s nami podeliť?

Publikum: Sú to také prosby, modlitby.

A nejak sa líšia od tých ostatných?

Publikum: Dnes sme o tom trochu diskutovali a prišli sme k záveru, že prvých štrnásť veršov sú také inštrukcie, čo sa má robiť, dávajú poznanie. A posledné štyri verše idú od osobnosti, ktorá to poznanie získala, má to v srdci a modlí sa, lebo to poznanie už realizovala.

Aké sme mali domáce úlohy okrem tejto?

Publikum: Zoradiť všetky verše zo Šrí Išopanišády podľa filozofie.

Niekomu sa podarilo urobiť túto úlohu?

Prekladateľ: Dvom ľuďom.

Tí, kto to ešte neurobili, tak vám radím skúste si to, pretože to je veľmi kľúčová záležitosť. Aká bola tretia domáca úloha?

Publikum: Vymenovať výhody šabdy.

Je tu niekto, kto by mohol odpovedať na túto otázku? Zdvihnite ruku prosím.

Prekladateľ: Päť ľudí zdvihlo ruku.

Publikum: To poznanie je dokonalé a neomylné.

Áno to je prvá výhoda. A ešte?

Publikum: Chcem sa podeliť s tým, že tam je napísané to, že Véda to je to, čo je za hranicami našich zmyslových vnemov.

Presne tak, to je to čo nám dáva transcendentálne poznanie. Toto sú dve základné výhody šabdy, pred ostatnými metódami získavania poznania. Poznamenajte si to. Za prvé dáva dokonalé poznanie a za druhé dáva transcendentálne, alebo to, ktoré nedokážeme iným spôsobom získať. Toto sú tie dve hlavné výhody a potom je tam ešte niekoľko vedľajších. Keď niekto veľmi pozorne čítal úvod do Šrí Išopanišády, tak vie ešte ďalšie výhody, ktoré sú tam vymenované.

Publikum: Že nás učí načúvať autoritám.

Áno. Ešte niečo?

Publikum: Nie je výtvorom ľudskej inteligencie.

Áno. Ešte niečo? Mne sa páči to, čo Šríla Prabhupáda v tom úvode vysvetľuje, že šabda nám dáva možnosť ušetriť čas tým, že nebudeme zbytočne vytvárať nejaké experimenty. Ale tie dve vlastnosti, ktoré sme uviedli na samotnom začiatku sú tie najdôležitejšie. Ešte sme mali nejakú úlohu?

Publikum: Nie.

Pamätáte si, začali sme diskutovať panthy a vzťah panthy a pramán. Má niekto pocit, že je to také vyslovene teoretické? Taká informácia, ktorá sa nedá využiť bežne v živote? Takže skúsime si spomenúť na ten vzťah medzi metódami a postupmi získavania poznania, čiže medzi panthy a pramánami, dokáže si to niekto vybaviť? Kto by dokázal odpovedať?

Publikum: Aroha panthy je experimentálna cesta.

Áno. Môžete popísať aká pramana je hlavná a aké sú vedľajšie?

Publikum: Hlavná je šabda a pratyakša a anumána sú vedľajšie.

Prekladateľ: Aroha panthy.

Dobre. Ako sa líši aroha panthy od avaroha panthy, dokáže niekto odpovedať?

Publikum: Aroha panthy je induktívna metóda.

Áno.

Publikum: Alebo inými slovami experimentálna metóda.

Áno.

Publikum: A ostatné pramány sú použité len na potvrdenie pratyakši, zmyslovej skúsenosti.

Áno hlavnou pramánou v aroha panthy je pratyakša a ostatné sú len ako potvrdenie, alebo sú absolútne vynechané. Toto je spôsob akým sa materialisti snažia poznať realitu, ktorá nás obklopuje. Rozumiete? Ten kto si to minule nezapísal, tak si to zapíšte, že to je spôsob poznávania okolitého sveta, aký používajú materialisti. A avaroha panthy je spôsob, cesta, akou sa snažia študovať okolitú realitu oddaní. Tak si pripomeňme, aká je podstata avarotha panthy.

Publikum: Tam je hlavná šabda a ostatné sú na potvrdenie.

Dobre. Tak teraz sme si zopakovali tú teoretickú informáciu a načo nám to vôbec je, dokážeme to nejak v praktickom živote využiť? Čo si myslíte?

Publikum: Ja uvažujem tak, že mne sa obidve zdajú také nie celkom praktické z dôvodov, že naša myseľ má tendenciu podvádzať. Môžem vysvetliť.

Áno. Vysvetlite.

Publikum: Máme nejaké životné presvedčenie. Je buď založené na šabde, alebo na zmyslovej skúsenosti. Zvykli sme si na to a vyberáme si z toho čo je okolo nás v podstate iba tie veci, ktoré to potvrdzujú či už je to šabda, alebo pratyakša. Je všeobecne známy fakt, že ateistickí ľudia a aj nábožensky založení ľudia si vyberajú a nasledujú to, čo podporuje ich koncept.

Ďakujem. Ja mám niekoľko otázok k tejto vašej filozofii a ak nebudete proti, tak vám ich položím neskôr.

Publikum: To nie je moja filozofia.

Mám otázku spojenú so šástrami. Vnímame šabdu ako autoritatívnu informáciu, áno? Všetci s tým súhlasia?

Publikum: Áno.

Šríla Prabhupada píše, že šabdu by sme mali skrátka prijať. Áno?

Publikum: Áno.

Chcel som mať takú námietku, čo si myslíte, nie je to nejaké slepé len prijímať takúto šabdu? Niekto by mohol mať o tom pochybnosti.

Napríklad kážeme niekomu na ulici a on vám môže povedať, ja nechcem ako slepá ovca niečo prijímať. Rozumiete? Má niekto nejaký prístup, alebo spôsob akým sa dá nejak vysvetliť takému človeku, ktorý sa pýta to, že prečo by mal prijať nejakú šabdu, prečo by jej mal veriť. Navrhujem, aby si niekto túto tému zobral a urobil z toho esej a nabudúce sa s nami podelil, tak na päť minút, ako by on argumentoval takému človeku. Je to zaujímavé?

Publikum: Áno.

Predstavte si, niekto vám povie, ste fanatici. A vy poviete – „nie“. Ale musíme byť pripravení argumentovať, aby bolo jasné, že naozaj nie sme fanatici. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Takže v priebehu tohto štúdia bhakti šástier bude mať každý nejakú úlohu urobiť esej a nejak v stručnosti ju predstaviť. Takže kto je ten najodvážnejší a zoberie si tú prvú tému?

Prekladateľ: Prabhu zdvíha ruku na túto prvú tému.

Dobre tak tento prabhu si zapíše, že má domácu úlohu esej na túto tému. Na základe toho, čo tu povedal iný prabhu, ja by som bol rád, keby on trošku rozvinul svoje myšlienky a tiež napísal esej o tom, ako sa dá prakticky využiť tá teoretická informácia, ktorú sme tu mali minule v tých schémach, teda vzťah pramán a panthy. Nie ste proti?

Publikum: Principiálne nie, ale uvidíme ako sa to podarí realizovať.

Pre tieto domáce úlohy budú práve tie konzultácie, takže sa môžete na mňa obrátiť.

Publikum: Ja tiež?

Prekladateľ: Všetci.

Týka sa to aj všetkých, to neznamená, že ste hodení do vody a buď vás necháme utopiť, alebo sa zachránite sami.

Takže hurá do novej témy.

Minulý týždeň na nedeľnej lekcii sme povedali niečo o Védach a ich štruktúre. Takže teraz som mal v pláne pokračovať témou štruktúra Véd. Ale nakoľko sme to vysvetlili na tej nedeľnej lekcii, tak to opakovať nebudeme. Kto chce, môže si vypočuť záznam. Takže nebudeme to zase opakovať a budeme pokračovať ďalšou témou. Teraz by som niečo povedal o Védach. Dúfam, že všetci si už prečítali aspoň úvod do Šrí Išopanišády a tam sa Šríla Prabhupada pozerá na tému Véd z rôznych uhlov pohľadu. Predtým, ako sa do toho pustíme, by som chcel takú vec. Oddaní sa často hádajú o tom, ako by malo byť organizované kázanie. Jedni sú nazývaní liberáli a druhí konzervatívci. Počul to niekto niekedy?

Publikum: Áno.

Dokázal by niekto v čom je rozdiel tých prístupov? Niekto kto ešte nehovoril.

Publikum: Že ten bridge preaching, teda liberálny je, že pôjdem na diskotéku s prasádamom vo vačku a ten konzervatívny je sankírtan na ulici.

Áno dá sa to v rámci tých príkladov tak povedať, ale je to také veľmi zjednodušené. Dokázal by to niekto trošku rozobrať?

Publikum: Nivriti a pravriti marga, že nivriti je viac odriekavá. Neviem.

Dobre, tak vysvetlite, čo si pod tým predstavujete.

Publikum: Tak pravriti je viac zmyslové uspokojovanie, takže má viac pôžitku z toho.

Áno zaujímavý uhol pohľadu. Sú tu ešte nejaké varianty?

Publikum: Liberálni oddaní sa snažia tie tradície považovať za druhoradé a snažia sa dať samotnú podstatu viac do popredia a konzervatívni naopak, tí sa držia viac toho vonkajšieho prejavu, tej tradície a často aj na úkor tej podstaty.

Prečo vôbec pokladám pre niekoho možno hlúpe otázky? Pretože je to v skutočnosti veľmi aktuálne. Častokrát sa môžeme stretnúť s tým, že sa oddaní rozprávajú na tieto témy a často sa môžeme stretnúť s tým, že sa vás niekto opýta na váš názor. Čo si myslíš, ako by sa malo kázať? V krátkosti, ako by sa dal vysvetliť ten rozdiel medzi konzervatívcami a liberálnymi? Konzervatívci zastávajú ten názor, že nesmieme hovoriť o ničom inom a hneď to chrstnú ľuďom do tváre, toho Krišnu skrátka. Takže hovoriť ľuďom len o Krišnovi a čistej oddanej službe. A v žiadnom prípade nedať možnosť žiadnych kompromisov a ľudí vyzývať k tomu, aby sto percentne nasledovali všetko toto. Liberálne kazateľské krídlo, ono má ten názor, že môžeme hovoriť dokonca aj o témach, ktoré nie sú spojené s Krišnom a postupne tých ľudí priviesť ku témam spojených s Krišnom a ku Krišnovi. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Každý tento tábor má určité spektrum argumentov, ktorými vysvetľujú to, prečo oni majú pravdu. V podstate toto všetko vo výsledku privádza ku tomu, že Védy majú veľmi zaujímavú štruktúru. Mali by sme vedieť že áčáryovia nám dávajú konkrétnu definíciu Véd. Yati dharmam brahmam ca vedam. To je vlastne sanskritský verš, ktorý to hovorí.

Preklad toho sanskritu je, že vo Védach sa hovorí o Brahme a dharme. Čo to je brahma? Brahma je Absolútna Pravda, alebo inými slovami je to Krišna. Cieľ všetkých Véd spočíva v tom, priviesť človeka ku Krišnovi. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Je to cieľ absolútne všetkých Véd. Ten hlavný cieľ Véd. Samozrejme sú aj druhoradé ciele, alebo ich môžeme nazvať aj pomocné a to je dharma. Dharma, to je to, čo pomáha tomu, aby bol realizovaný ten prvý cieľ. Takže preto absolútne všetky Védy majú prvoradý cieľ priviesť živú bytosť ku Krišnovi a druhoradý cieľ, aby tu bol dodržiavaný nejaký poriadok, alebo zákony, pravidlá. Napríklad Rig Véda hovorí, že dharma má dva ciele. Prvá vec je priviesť živú bytosť k oslobodeniu, alebo ku Krišnovi a druhý cieľ je pomôcť človeku správne žiť v tomto materiálnom svete. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Keď budeme opäť čítať úvod, tak uvidíme a dokážeme tam nájsť to, že Šríla Prabhupáda sa pozerá na Védy z rôznych uhlov pohľadu. Na samotnom začiatku Šríla Prabhupáda dáva nasledujúcu definíciu toho, čo sú Védy. Má niekto so sebou Šrí Išopanišádu? Všetci máme? Môžete si to overiť, že vám neklamem. Na začiatku Šríla Prabhupáda vraví – Védy, to je absolútne všetko poznanie. Od slovesného koreňu slova, ktoré znamená čo?

Publikum: Poznanie.

Presne tak, poznanie. Vo výsledku Védy – to je duchovné aj materiálne poznanie. Šríla Prabhupáda hovorí absolútne akékoľvek poznanie, ktoré môžeme získať je súčasťou Véd. To je v prvom odstavci úvodu k Šrí Išopanišáde, môžete si to prečítať. Absolútne akékoľvek poznanie znamená Védy. Duchovné poznanie je Véda?

Publikum: Áno.

A materiálne poznanie?

Publikum: Áno.

Áno. Takže z tohto uhla pohľadu je absolútne legitímne, že aj materiálne aj duchovné poznanie, všetko sú to Védy. Toto by sme mali chápať veľmi presne. A ďalej Šríla Prabhupáda hovorí veľmi zaujímavo. On hovorí, že Védy to je to, čo pomáha rozdeliť ľudskú spoločnosť na varny a ášramy. Toto Šríla Prabhupáda vysvetľuje, že často Védy nazývajú posvätnými písmami hinduizmu, ale hinduizmus, to slovo je cudzieho pôvodu. Pôvodná védska kultúra sa nazýva varnášrama dharma. To je piaty odstavec. Ako sme všetci už súhlasili, že Védy to je predsa aj to materiálne poznanie. A môžeme teda povedať, že poznanie toho, ako funguje tento počítač je Védou? Že to je védske poznanie?

Publikum: Áno.

Nie úplne. Keď hovoríme o materiálnom poznaní, tak toho podstatou je fungovanie varnášrama dharmy, pretože védske poznanie je varnášrama dharma. Rozumiete? Čo to vôbec je varnášrama dharma? Dokázal by niekto odpovedať na tú otázku?

Publikum: Rozdelenie podľa štyroch ášramov a varien?

Áno. Vo výsledku, ako sme povedali, poznanie o varnášrame je materiálne, takže je to materiálny systém varnášrama dharma. Rozumiete tomu? Alebo niekto o tom pochybuje?

Publikum: Keď zohľadníme, že cieľ je zase priviesť ľudí späť k Bohu, tak tam je ten duchovný aspekt.

V skutočnosti systém varnášramy existuje aj v spoločnostiach, alebo vrstvách, kde ani zďaleka nemajú cieľ prísť ku Krišnovi. Napríklad v Sovietskom zväze bol jeden z najsofistikovanejších spôsobov delenia, ktorý by sme mohli nazvať varnášrama dharmou. Boli tam robotníci, manuálni pracovníci?

Publikum: Áno.

Boli tam nejakí kšatrijovia?

Publikum: Áno.

Boli tam nejakí vedúci, ktorí mali všetko pod kontrolou?

Publikum: Áno.

Boli tam nejakí učenci?

Publikum: Áno.

Takže musíme pochopiť, že varnášrama sa dá rozdeliť na dva druhy – asurya varnašráma a daivi varnašráma. Rozumiete? Aj tá materialistická spoločnosť sa snaží aplikovať poznanie o varnášrama dharme. Prečo?

Publikum: Je to také praktickejšie.

Áno. Pretože v skutočnosti môžeme povedať, že to zaisťuje prežitie tej spoločnosti. Ale v tej materialistickej spoločnosti v tej asurya varnášrame, nie je Krišna stredobodom. Rozumiete? Toto budeme ešte podrobne rozoberať, keď budeme rozoberať osemnástu kapitolu Bhagavad Gity. Takže, keď budeme hovoriť o tom, že Védy sú materialistickým poznaním, tak Védy obsahujú v sebe to poznanie napríklad o varnášrama dharme. A iné pravidlá, alebo praktické informácie, ktoré sú spojené s fungovaním tohto materiálneho sveta. Šríla Prabhupáda v tomto úvode hovorí predovšetkým o varnášrame.

Publikum: Takže tie Védy obsahujú poznanie materialistického poznania z hľadiska varnášrama dharmy? Iba toľko teda?

Ako už bolo povedané popis varnášrama dharmy a iných pravidiel, ako to tu funguje. Popisujú ako vôbec funguje toto materiálne stvorenie. Opisujú napríklad áyurvédu, astrológiu, hatha jogu a iné časti. To je všetko v podstate materiálne poznanie, rozumiete?

Publikum: Áno.

A ďalej Šríla Prabhupáda hovorí, že okrem tohto materiálneho poznania Védy popisujú transcendentálne poznanie. O tom Šríla Prabhupáda hovorí tiež v tomto úvode. Védy teda obsahujú aj materiálne aj duchovné poznanie. To, že vo Védach je obsiahnuté materiálne poznanie, ako to mám chápať? Že Védy chcú, aby som sa stal materialistom?

Publikum: Oni nás majú naviesť na tú správnu cestu, dostať sa z toho materializmu preč, na duchovnú úroveň.

Takže Védy hovoria o materiálnom aspekte tohto stvorenia, pretože je to ich druhoradý cieľ. Prečo je tento cieľ druhoradým? Pretože jeho úlohou je čo?

Publikum: Uspokojovať naše túžby.

Úlohou druhoradého cieľu je pomáhať realizovaniu prvoradého cieľu. Takže ešte raz zopakujem – Rig Véda hovorí o tom, čo je cieľom Véd. Cieľom materiálneho poznania je, aby pomohlo priviesť dušu k oslobodeniu, alebo poznaniu Krišnu. A druhoradý cieľ je pomôcť správne žiť v tomto materiálnom svete. Rozumiete?

Dobre tak skúsme si predstaviť čo bude, keď sa budú oddaní nesprávne stravovať. Áyurvéda nám hovorí o tom, ako by sme sa mali správne stravovať. Je to popísané v áyurvéde? A ja vám teraz ponúkam stať sa čistými oddanými a ignorovať toto materialistické poznanie. Prvý variant, buď nebudeme absolútne nič jesť, pretože to je predsa materializmus niečo jesť, nie? Kto tu chce byť materialistom? Nikto nechce byť materialista? Tak to znamená, že nikto z vás by nemal jesť. Takéto pochopenie sa niekomu páči?

Publikum: To je to konzervatívne pochopenie.

Nie, to je pochopenie hlupáka. Že všetko čo je Krišna prasádam, tak nepodlieha žiadnym pravidlám, takže zoberieme si vedro ryže, ktorá pláva v nejakom rastlinnom tuku a o desiatej večer prídeme k niekomu a povieme, že prabhu to je Krišna prasádam, musíme ho zachrániť, tak o desiatej večer ho musíme zjesť. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Takže to sú tie hlúpe prístupy, extrémne, keď sa snažíme ignorovať tú materiálnu časť Véd. Keď budeme takto ignorovať tieto časti Véd, tak čo myslíte, pomôže nám to rýchlo sa približovať ku Krišnovi?

Publikum: Nie.

Pretože niekedy sa môžeme stretnúť s takým pochopením, že duchovná cesta je to, že budeme ignorovať všetky tieto materiálne časti poznania a budeme robiť všetko skôr naopak. Takéto niečo, nie je duchovný život, ale skôr taká samovražda. Napríklad šástry hovoria, že si máme čistiť zuby a môžeme si povedať, že veď to sa týka materiálneho tela, to je materializmus, tak prečo by som si mal čistiť zuby, keď chcem byť oddaný? Veď to je materialistické poznanie čistiť si zuby, nie? Áyurvéda popisuje, ako sa majú zuby čistiť, akou paličkou, je tam veľa popísaného k tomu. Takže ešte raz zopakujem. Véda to je to čo obsahuje aj materiálne aj duchovné poznanie.

Takže ešte raz, aby sme si to zapamätali. Úlohou toho materiálneho poznania je čo?

Publikum: Podporiť ten prvoradý cieľ.

Správne. A aký je prvoradý cieľ ?

Publikum: Priviesť dušu ku Krišnovi.

Presne tak. No a tu sa vrátime k tomu sporu medzi liberálmi a konzervatívcami, pretože ten spor spočíva v tom, že človek, ktorý chce byť v tomto konflikte, tak nechápe čo je cieľom Véd. Nechápe, to čo sme si práve teraz vysvetlili. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Pretože čím argumentujú konzervatívci? Čo hovoria, aký je ten cieľ Véd?

Publikum: Taký fanatický.

V podstate hovoria len o tom prvoradom cieli a odmietajú druhoradý. Často počúvame slovo fanatický, alebo ho používame. Teraz sa vás opýtam, kto dokáže definovať slovo fanatický, aby sme správne používali toto slovo?

Publikum: Ja si myslím, že je to také tlačenie názoru aj na nevôľu toho druhého. Že na silu chcem niečo prezentovať.

Áno jedna definícia, dobre, ešte nejaký variant?

Publikum: Keď pravidlá dodržiavame za každú cenu, bez ohľadu na zreteľ, miesto, čas a okolnosti.

Áno, tiež sa to dá aj takto povedať, dobre.

Publikum: Nasledovanie nejakým vonkajším pravidlám, bez pochopenia zmyslu alebo podstaty.

Áno táto definícia je najbližšie ku tomu čo povedal jeden učenec, jeden muni. On popísal čo to je fanatizmus. Bolo by dobré, keby ste si poznamenali túto definíciu. Fanatizmus, to je zdvojnásobenie úsilia s nepochopením samotného cieľa. Takže zdvojnásobenie úsilia bez pochopenia cieľa.

Otázka: Môžem sa opýtať, keď to zoberieme z hľadiska Einsteina, Paganiniho, títo veľkí materialisti, že oni išli za tým cieľom, aby ho dosiahli. Oni boli tiež fanatici v nejakom zmysle, ale dosiahli toho cieľa. Tu sa píše, že bez pochopenia cieľa, ale oni mali svoj cieľ a dosiahli ho.

Takže, ak sa budeme pozerať na tú definíciu fanatika nehľadiac na duchovný život, tak musíme pochopiť, že existuje absolútne v každom aspekte nášho života to, že musíme pochopiť cieľ. Takže, ak máme pochopenie toho čo chceme dosiahnuť, tak potom je potreba vynakladať nejaké úsilie, aby sme ten cieľ dosiahli. Len vtedy, keď človek vynakladá veľké množstvo úsilia, ale nechápe prečo to robí, tak to je fanatizmus. Takže keď zoberieme príklad toho Paganiniho, tak on mal ten cieľ naučiť sa geniálne hrať na husliach, tak?

Publikum: Áno.

Takže on vynakladal veľké úsilie, ale nakoľko mal pochopenie toho cieľa, tak ho dosiahol. Áno?

Publikum: Áno.

Takže v žiadnom prípade nespadá do tej definície fanatika. Ak hovoríme o tom, že našim cieľom je vyjsť za hranice materiálnej existencie, dosiahnuť duchovného úspechu. Tak z tohto uhla pohľadu, že on vynakladal prehnané úsilie, aby sa naučil hrať na husliach, tak ho môžeme považovať za fanatika. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Prečo? Pretože on nemal pochopenie cieľa a nedosiahol ten cieľ. Rozumiete? Pretože on vynakladal úsilie, ale nie to úsilie, ktoré by ho priviedlo k tomu duchovnému úspechu. Rozumiete?

Publikum: Z duchovného hľadiska to bol fanatik, ale z materiálneho hľadiska fanatik nebol.

Áno presne tak.

Publikum: Ďakujem.

Takže vráťme sa k tomu sporu, konzervatívec, ten hovorí, žiadne Upavédy, žiadna astrológia, áyurvéda, Iba Krišna, iba čistá oddaná služba, iba Haré Krišna. Rozumiete? A vynakladá úsilie. Ale vo výsledku nedosiahne ten cieľ. Prečo?

Publikum: Lebo jeho prednosťou je pratyakša a anumána a nie šabda. Neviem.

Ja by som s vami nesúhlasil, pretože on bude argumentovať, v šástrach je šabda a tam je napísané, že cieľom je jedine Krišna a ty nechceš ísť ku Krišnovi, takže máš problém, áno?

Publikum: Ja si myslím, že preto nemôže dosiahnuť ten cieľ, lebo ako keby vyčleňoval niečo, čo je tiež súčasťou Krišnu, čiže minimálne by to mal rešpektovať.

Dalo by sa to tak povedať, ja by som to upresnil tým, že on neberie do úvahy, alebo ignoruje tie pravidlá, ktoré sú spojené s jeho materiálnou existenciou, s jeho materiálnym telom, takže on likviduje túto časť svojho života, takže nemôže dosiahnuť toho cieľa. Rozumiete?

Inými slovami musíme brať do úvahy tie materiálne skutočnosti, alebo okolnosti v ktorých žijeme, aby sme mohli dosiahnuť ten duchovný cieľ. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Ak niekomu budeme kázať takým spôsobom – „dobre tak ty chceš prísť ku Krišnovi, tu máš japu, choď si tam sadnúť pod ten strom a 24/7 spievaj Haré Krišna, nejedz, nespi a neber do úvahy žiadne svoje nepohodlie“, nakoľko efektívna bude taká japa? Chce to niekto vyskúšať?

Otázka: Ja mám takú otázku. Chápem ten princíp aj teda v tom praktickom živote, ale tiež máme napríklad také výroky, napríklad Šríla Prabhupáda hovoril, že ja môžem len jedným kopnutím odkopnúť milióny Ráhu. Či keď niekto tomu verí a úprimne to nasleduje, tak aspoň podľa môjho pochopenia tú svoju ultimátnu vieru by mal v to, že Krišna to môže zmeniť aj tieto materiálne podmienenia. Otázka je to, chápem to, že pretože sme materiálne podmienení, tak musíme brať do úvahy tieto materiálne podmienenia, ale stále tu máme tieto šástrické vyjadrenia, alebo napríklad Prahlád Maharádž hovorí, ja som pod supreme planet Krišna, čiže tým chce očividne povedať, že jeho nemôže to rozostavenie planét ovplyvniť. Ale dobre, my nie sme na tej úrovni ako oni, ale či to nemá byť taký náš cieľ, alebo vízia, že nespoliehať sa na tie materiálne okolnosti, ale že Krišna môže vždy zasiahnuť, alebo to zmeniť.

Veľmi dobrá otázka. Takže hneď teraz vám nebudem odpovedať, nebudeme ju teraz diskutovať, ale postupom času si myslím, že vám vyvstane odpoveď na tú otázku. Alebo to môžeme zobrať ako ďalšiu tému na esej pre niekoho z vás. Chcel by si niekto zobrať túto tému? Zatiaľ teda nikto. Takže budeme pokračovať a teraz poviem niečo o tých liberáloch. Alebo nie konkrétne o liberáloch, ale o tej chybe, o tej krajnosti, ktorá sa dá s týmto prístupom urobiť.

Takže teraz sme popísali ten prvý extrém, a druhý extrém je, že sa môžeme viacej koncentrovať na to, čo je spojené s našou materiálnou existenciou v tomto svete. Rozumiete? A vlastne ignorovať to, že materiálny svet je vytvorený len preto, aby sme sa mohli vrátiť späť ku Krišnovi, alebo aby sme mohli prísť ku Krišnovi. Takže práve toto je koreň tých nepochopení, alebo nejakých nezhôd medzi konzervatívcami a liberálmi, že berú do úvahy len jeden z týchto dvoch cieľov Véd. Rozumiete?

Publikum: Ja nie.

Takže nepochopenie toho, že Védy majú dva ciele, aspekty, vo výsledku je, že vznikajú dve skupiny konzervatívci a liberáli a že majú medzi sebou nejaké spory. Prvá chyba spočíva v tom, že ignorujeme druhoradý cieľ Véd. A druhá chyba, že ignorujeme prvoradý cieľ Véd. Rozumiete?

Publikum: Áno.

Dobre ja som pochopil aspoň to, že nikto nič nepochopil.

Otázka: Ja mám ešte otázku ku tomu fanatizmu a že prečo teda zdvojené úsilie a nie strojené, že ako na to prišli, že zdvojené.

To je len obrazne povedané, že to je len také zväčšené úsilie a nezáleží už na tom čísle. U fanatikov možno býva trojaké úsilie aj štvoraké.

Publikum: Takže mám byť konzervatívny liberál? Mám sledovať oba ciele?

Veľmi ste ma potešili týmto záverom. Urobili ste správny záver, pretože všetky tieto problémy vznikajú od tých krajností, že niekto hovorí, nie ten druhoradý cieľ, ten materiálny prejav musíme ignorovať, pretože ten cieľ je dostať sa ku Krišnovi a druhý, že nie, teraz by sme sa mali koncentrovať na tú materiálnu časť života a prirodzene sa to vyvinie tak, že sa v našom živote Krišna prejaví sám.

Minulý týždeň sme hovorili o tom, že Védy sa skladajú zo štyroch častí.

Publikum: Samhity, Aranyaky, Upanišády a Brahmány.

Presne tak. Takže s čím sú spojené každá z týchto častí, kto ich študuje a aký je ich cieľ?

Publikum: Sú spojené s ášramami.

Dobre.

Publikum: Sannyásíni študujú Upanišády. Aranyaky vánaprastovia.

Áno. Brahmány kto študuje? Grihastovia. Samhity kto?

Publikum: Brahmačáríni.

Áno. Samhity, to sú mantry, ktoré sa vyslovujú, alebo spievajú v priebehu prinášania obetí. Pod slovom brahmačári by sme si nemali predstaviť súčasných brahmačarínov, ktorí majú štyridsať rokov a hovoria s úsmevom, že sú brahmačárí. Pretože to slovo brahmačári vo védskej kultúre znamenalo, že sú to maličké deti, malí chlapci, vo veku pohlavného dozrievania. Takže takíto malí chlapci študujú, naspamäť sa učia mantry.

Tie časti Véd, ktoré sa nazývajú Brahmány, tak tie študujú grihastovia a tam je popísané, akým spôsobom vykonávať obete. Aranyaky študujú vánaprastovia a tam sa vysvetľuje prečo, s akým cieľom vykonávať akúkoľvek činnosť, alebo obeť. A Upanišády tie študujú sannyásíni a tam je popísané to najdôvernejšie poznanie Véd a to je, aký je zmysel a čo je prapodstatou celej existencie a čo je podstatou vykonávania tých činnosti. Taký tajný cieľ vykonávania činností, alebo obetí inými slovami. Okej? Ak nie sú žiadne otázky tak si dáme prestávku, ale možno sú nejaké otázky.

Otázka: Ja by som sa chcela spýtať ku tomu fanatizmu, takže bolo povedané, že keď niečomu nerozumieme a keď sa tak úprimne zamyslím, veľa veciam nerozumieme. Takže či je našou povinnosťou si to dohľadať, alebo zistiť, alebo je to normálne, že máme pokračovať ďalej?

Áno ten záver je správny, toto presne budeme nabudúce rozoberať oveľa podrobnejšie. Ja by som nerád predbiehal, ale odpoveď na to dáme nabudúce.

Doplnenie otázky: Aj pri takých detailoch si to máme zisťovať? Ako napríklad, keď uctievame Božstvá, tak tam je milión všelijakých nariadení a pravidiel a keby každé jedno mám zisťovať, tak ja neviem či je to vôbec možné.

Samozrejme vo všetkom je nejaký zmysel. Existujú nejaké hlavné detaily, dôležité veci, ktoré sú pre nás dôležité a potom sú druhoradé veci. Samozrejme, nie je našou úlohou dokázať odpovedať absolútne na všetko, ale sú nejaké kľúčové veci, na ktoré by sme mali dokázať dať odpoveď, keď sa nás niekto opýta. Rozumiete?