Surdas prabhu, Téma: Druhy oddaných
Dnes sa pokúsime začať seminár o druhoch oddaných. Často túto tému s oddanými diskutujem, ale samostatný seminár na túto tému som ešte nerobil. Aj tento krát to môže byť skôr vo forme diskusie, ako lektorského monológu. Tento seminár bude založený na Šrílovi Prabhupádovi. Dnes som si zosumarizoval čo hovoril o druhoch oddaných.
Hovorí o tom napríklad v:
-Bhagavad-gíte, konkrétne v komentári BG 9.3.
-v Šrí Išopanišád v komentári k šiestemu veršu
-v komentári k piatemu veršu Nektáru pokynov
-samozrejme aj v Šrímad Bhagavatame a Čaitanya Čaritamrite.
To je zhruba zoznam toho na čom budeme stavať.
Keď máme kategorizovať rôzne druhy oddaných, tak Šríla Prabhupáda používa také slovné spojenie ako: kanistha adhikari, madhyama adhikari a uttama adhikari. Najskôr vám prezradím tajomstvo, ktoré by mal poznať každý oddaný. Tieto označenia kanistha, madhyama, uttama sa môžu používať k rôznym kategóriám oddaných.
Príklad:
Neviem ako tu v Českej republike, ale v Rusku keď prídete do obchodu, tak existuje múka 1., 2. a 3. triedy a potom je extra trieda. To isté sa týka aj iných produktov. V závislosti od kategórie majú aj rôznu cenu. Môžeme to previesť do takej jednoduchej kategorizácie: Najvyššia trieda, stredná a tá najnižšia trieda. Keď používame tieto slovné spojenia, tak musíme vedieť vo vzťahu k čomu to používame. Pretože môžeme povedať prvá, druhá, tretia trieda, alebo kategória, úroveň k čomukoľvek. A nie vždy to je presne kategorizované, že odtiaľto potiaľto je prvá trieda atď.
Napríklad oddaný krásne spieva kirtan, alebo nespieva veľmi dobre. Všetkých spevákov môžeme rozdeliť na prvú, druhú a tretiu kategóriu. Aj spevákov môžeme rozdeliť na kanistha, madhyama a uttama. To isté môžem urobiť s kuchárom, tiež môžu mať rôzne úrovne kanistha, madhyama a uttama. V skutočnosti, keby sme preložili tieto tri slová, tak znamenajú najnižší, stredný a najvyšší. Prirodzene, keď hovoríme napríklad o oddaných a hovoríme jednu z týchto kategórii, tak musíme upresniť vo vzťahu k čomu to myslíme. Napríklad jeden oddaný môže byť uttama ako kuchár, ale ako spevák ani zďaleka nemusí dosahovať túto úroveň.
Mali by sme sa mať na pozore, lebo keď čítame dve rôzne diela a stretneme sa tam s týmito troma slovami, tak ešte nie je isté, že sa jedná o ten istý druh oddaných. Pretože to jedno dielo sa môže pozerať z iného uhlu pohľadu na tých oddaných.
Často sa stáva, že to oddaní chcú zjednodušovať, tak to dajú do jednej kopy, začnú vznikať protiklady a nechápu, čo to znamená. Takže najskôr si vždy musíme upresniť najnižšiu, stredn[ a najvyššiu úroveň – vo vzťahu k čomu?
Príklad:
Keď hovoríme o kategorizácii k vedomiu Krišnu, tak uttama znamená veľmi vysoká úroveň, ale keď sa na to pozeráme z uhlu pohľadu činnosti a povieme, že on v tej činnosti dosiahol úrovne uttama, tak to ani zďaleka neznamená, že on je aj v kategorizácii v závislosti k vedomiu Krišnu uttama. Preto by sme sa mali mať na pozore, pretože, keď Šríla Prabhupáda niekde napíše uttama adhikari vo vzťahu k niekomu, tak nám sa môže zdať, že táto popísaná úroveň, to je madhyama. Nebudem to viac rozoberať, aby som vás nepomýlil, teraz nie je našou úlohou rozobrať toto dopodrobna. Len som tým chcel povedať, že takáto situácia môže nastať.
Úrovne podľa viery
Môže byť slabá, stredná a silná:
1. kto má slabú vieru, tak toho nazveme kanistha
2. kto má niečo medzi tým, tak toho budeme nazývať madhyama
3. kto má veľmi silnú vieru tak bude uttama
Navonok bez nejakých doplňujúcich vecí nedokážeme určiť kto je na akej úrovni.
Príklad:
Prišli sme do neznámeho centra medzi oddaných a tí spievajú Haré Krišna.
Príklad:
Niekedy sa stáva, že nejaký guru odíde a oddaní hneď začnú vysvetľovať, že to znamená, že on nebol správny guru. Ak dokážeme takto hovoriť o duchovných učiteľoch, tak čo potom o začínajúcich oddaných.
Všetky tri úrovne majú správnu vieru, len sila viery sa u nich líši. Ako pochopíme akú máme vieru?
Príklad:
Prišiel som na oslavu, všetci majú tilak, dhoti, kurtu, všetci spievajú Haré Krišna. Ako pochopiť úroveň tých oddaných, veď všetci všetko nasledujú?
Sila – silu čohokoľvek môžeme určiť
Príklad:
Existuje nejaká kvalitná obuv a existuje aj nekvalitná obuv. Keď pôjdeme do obchodu, tak aj tá kvalitná aj tá nekvalitná môžu vyzerať absolútne rovnako. Ak tam nebude tá cena a bude to ležať niekde za sklom, tak podľa čoho zistíte že ktorá tá obuv je kvalitná a ktorá nekvalitná?
Pochopiť, že tá obuv je kvalitná dokážeme len vďaka vplyvu nejakých nepriaznivých okolností. Kvalitná obuv nie je tá, ktorá vyzerá pekne a je dobre nasvietená za tým svetlom a keď ju vytiahnete z krabice, tak je obložená papierom. Jeden človek si kúpi tie topánky rôznej kvality ktoré vyzerajú úplne rovnako a v jednej neprejde ani kilometer a úplne sa rozpadne a druhá topánka mu slúži niekoľko rokov.
Sila viery je určená tým, nakoľko je človek schopný držať sa svojej viery pri tom, ako na neho vplývajú nejaké vonkajšie okolnosti. Tieto vonkajšie okolnosti môžu byť dobré aj zlé.
Úloha:
Skúste si zapísať zoznam. Popíšte vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré môžu vplývať na to, že sila oddaného klesá.
Príklad:
Vplyv spoločnosti neoddaných:
-ak má človek slabú vieru a začne sa stretávať s neoddanými, tak tú vieru môže stratiť
-ak má človek silnú vieru a stretáva sa s neoddanými, tak tú vieru nestratí
Viera oddaného závisí od toho ako konajú ostatní:
-ak má človek slabú vieru a niekto z oddaných koná nesprávne, tak on tú vieru stratí
-ak má človek silnú vieru a niekto z oddaných koná nesprávne, tak on tú vieru nestratí
Konkrétne činnosti, ktoré môžu zničiť vieru slabých:
-ak niekto podvádza
-nedostatočná transparentnosť financií
-manipulácia, zdá sa nám, že nás zneužívajú
Ako tu budeme rozoberať kto je kanistha, madhyama a uttama, tak mojím cieľom nie je, aby sme na niekoho nalepili tú nálepku. Toto je kanistha a ukameňujme ho. Pochopenie tejto témy nepotrebujeme na to, aby sme niekoho trestali, ale naopak, aby sme vedeli ako s nimi správne spolupracovať.
Príklad:
Nedávno mi hovorili o jednom oddanom, ktorý odišiel aj keď mal zasvätenie. Ja som sa opýtal, prečo prestal praktizovať. Odpovedali mi, že videl ako starší oddaní, administratívne autority nesprávne jednajú. Napísal o tom list maharajovi a maharaj mu neodpovedal. Na základe toho prestal praktizovať.
Ak by sme začali analyzovať túto situáciu, tak by sme tam mohli nájsť veľké množstvo nedorozumení. No výsledok ostane rovnaký, oddaný odišiel. Preto vás prosím, aby sme zostavili zoznam toho, čo môže negatívne vplývať na našu vieru. To nie je iba o nás, ale aj keď mi niečo zlé urobíme, tak to môže mať za následok, že niekto odíde a prestane praktizovať.
Preto vás prosím, aby ste plnili túto úlohu. Aby sme lepšie pochopili tieto kategorizácie. To na akej je kto úrovni môžeme pochopiť na základe toho, či jeho viera zostane neochvejná, aj keď je vystavená takýmto situáciám.
Dobre pristúpime k tomu trochu inak. Predpokladám, že asi každý mal nejakú situáciu, kde jeho viera trpela nejakými pochybnosťami. Možno to bolo veľmi dávno na začiatku keď ste sa pridali.
Úloha:
Skúste sa zamyslieť a zapíšte si aspoň tri veci, ktoré sa konkrétne na vás negatívne odzrkadlili, že vo vás vyvolali pochybnosti a bola tam možnosť, že vám podryjú vieru.
Možno dnes vo vás tieto situácie nevyvolávajú pochybnosti, ale v tej dobe to mohol byť obrovský problém.
Odpovede oddaných:
-ak nejaký oddaný prestane praktizovať, tak to môže negatívne vplývať na vašu vieru
-zaujímal som sa o astronómiu a keď som počul, že Šríla Prabhupáda hovorí ako ľudia neboli na Mesiaci, tak to bolo pre mňa náročné
-ak sa k nám správajú nejak striktne, alebo tvrdo, tak to môže u nás vytvoriť krízu viery
V skutočnosti je taký príbeh o Šrílovi Prabhupádovi:
Bolo to vtedy, keď Američania pristáli na Mesiaci a bol tam ten priamy prenos. Oddaní sa všetci pri televízii pozerali na ten priamy prenos a mám pocit, že Šrílovi Prabhupádovi zrovna robili masáž. Oddaní začali kričať, že sú na mesiaci a on sa spýtal, „sú tam tie rajské záhrady?“ Oni odpovedali, „nie nie, tam nič nie je, iba prach“. A Šríla Prabhupáda povedal: „Tak to nie je Mesiac.“ Jeden oddaný, ktorý z toho bol taký nadšený, tak neskôr odišiel z hnutia.
Inými slovami môžeme povedať, že nejaké nepochopenie šástier, alebo nejaké nedovysvetlenie môže negatívne vplývať na našu vieru. Alebo inými slovami, systematické vzdelávanie v yatre môže znamenať, že v tej yatre budú oddaní s väčšou silou viery.
V skutočnosti je v šástrach veľa protikladov. Napríklad, keď si zoberieme piaty spev Šrímad Bhagavatamu, tam sa opisuje stvorenie. Dokázal by niekto povedať, že je to totožné s tým súčasným pochopením vesmíru?
Keď uvádzame tieto príklady, tak to neznamená, že u každého musí byť takáto situácia. Len hovoríme, že sa takáto situácia môže u niekoho prejaviť. Takýto protiklad môže vytvoriť krízu viery u nejakého vedca, alebo u niekoho, kto si tak užíva v tom vedeckom poznaní.
Príklad:
Nejaký oddaný dôjde do chrámu a na neho začnú kričať: „Čo to tu robíš za hlúposti, to nevieš ako to máš robiť správne?“
Alebo si oddaný myslí: „Ja som ako Šríla Prabhupáda, kážem! Hovorím pravdu!“ No vo výsledku táto pravda dovedie k tomu, že niekto stratí vieru. Myslíte si, že by tým bol Šríla Prabhupáda potešený? Myslíte si, že by k vám prišiel, pohladkal vás po hlave a povedal: „Dobre si mu naložil!“
Príbeh:
Môžem sa s vami podeliť so svojim príbehom. Síce vo mne nevyvolal krízu viery, ale vedel som, že sa vo mne niečo mení. Keď som na začiatku začal chodiť do chrámu, tak som si všimol, že si ma nikto nevšíma. Vždy som prišiel sám, bol som taký introvert, veľmi som sa s nikým nestretával. Cítil som sa ako neviditeľný stĺp, ktorý existuje, ale nikto ho nevidí. Prišiel som, nejakí iní oddaní prišli a hneď ich privítali a ja som tam stál a mňa si nikto ani nevšimol. Všetci sa tam objímali, tešili sa že sa vidia a mňa si nikto ani nevšimol.
Poznám taký reálny príbeh:
Mataji prestala chodiť do chrámu. Keď som sa opýtal prečo prestala chodiť, tak mi ostatní povedali, že tu hľadala iba manžela a keď si nenašla, tak si povedala prečo by tam mala chodiť. Toto sú tie vonkajšie okolnosti ktoré na nás môžu vplývať.
Príklad:
Pamätám si na začiatku deväťdesiatych rokov, jeden oddaný prestal chodiť do chrámu, lebo jeho mama opustila telo a on bol k nej pripútaný. Nikto mu nepomohol, nikto mu to nevysvetlil, tak to pre neho bola taká kríza že prestal chodiť.
Predstavte si:
Visíte na skale nad priepasťou. Ak uvoľníte ruky, tak padnete. Predpokladám, že by nikto nechcel padnúť. No ako dlho tam dokáže ten človek visieť? Sú ľudia, ktorí sa udržia minútu a potom im dôjde sila. Niekto sa dokáže udržať desať minút. Niekto môže vydržať aj niekoľko hodín, ale aj tak keď mu dôjde sila, tak padne.
Je úplne prirodzené, že keď človek vstúpi na cestu čistej oddanej služby, tak nie je možne, aby sa lúsknutím prstu všetky motívy hneď otočili o 180 stupňov. Mali by sme chápať, že to je postupný proces. Preto sa to aj volá cesta oddanej služby. Keby to nebola cesta, tak by to bolo nazvané inak, napríklad zastávka oddanej služby.
O tomto hovorí aj Bhagavad-gíta. Píše sa tam, že sú rôzne druhy ľudí ktorí hľadajú útočisko u Boha. Úprimnosť sa prejavuje len v krízových situáciách. Každý má iný bod kde sa zlomí. Ak je ten bod kedy sa zlomíme nízky, tak to je kanistha adhikari. Ak je ten bod zlomu dosť vysoko, je málo pravdepodobné, že sa do neho niekedy dostane, ale tá možnosť tu je, tak to je madhyama adhikari. Keď sa nezlomí nikdy, tak to je utthama adhikari.
Mali by sme pochopiť:
Každý, kto sa pridá k hnutiu, má tu úprimnosť v sebe, ale každý má ten bod kde sa môže zlomiť.
V skutočnosti spôsobov ako sa vzťahovať ku kanisthovi je mnoho.
Šríla Rúpa Goswámi nám odkrýva tajomstvo ako sa vzťahovať ku kanisthovi
1. Kanistha adhikariho musíme chváliť. To je ten kľúč. Ak ho za niečo čo urobil nepochválite, tak automaticky bude mať krízu viery. Musíme ho priamo aj nepriamo neustále chváliť.
2. Vo vzťahu ku kanisthovi je potrebné držať dostatočný odstup, pretože čím sme bližšie, tým si viac začne všímať nejaké nedostatky, ktoré z väčšej vzdialenosti neuvidí. Keď uvidí naše nedostatky, tak môže mať krízu viery.
Moja praktická skúsenosť je taká, že takého človeka je veľmi zložité zamestnať v oddanej službe.
Príklad:
Keď som chodil so svojim kamarátom do centra, tak si dobre pamätám na to ako sa menil jeho postoj. Videl oddaných ako takých polobohov, ktorí prišli sem na Zem. No keď sa tam vybudoval nejaký bližší vzťah k oddaným, tak jeho postoj sa zmenil. Začal: „No tento je taký, tamten je taký.“
Dodatok oddaného:
Bhaktisiddhanta Saraswati Thakur hovoril, že ten kto ma chváli je môj nepriateľ. Preto máme tendenciu toto aplikovať a nikdy nikoho nechváliť, pretože potom to môže byť brané, že je náš nepriateľ.
Ďakujem veľmi pekne za toto doplnenie. Musíme si uvedomiť, že BSST hovoril o sebe. On nepovedal nič takého, že ten koho ja nemôžem kritizovať je môj nepriateľ. To, že prijímame kritiku vo vzťahu k sebe. Tento postoj, ktorý týmto citátom prejavil BSST je charakteristický pre madhyama adhikari. On to povedal špeciálne svojim žiakom, aby im pomohol obsiahnuť úrovne madhyama adhikari.
Charakteristickým pre kanistha adhikariho je kritický pohlad. On kritizuje všetkých a všetko a to je prirodzené. Tiež vytvára konflikty absolútne so všetkými, to popisuje aj Šríla Prabhupáda v jednom z komentárov. A prečo to je normálne? Pretože má slabú vieru. Ak máme slabú vieru, tak sa ju snažíme ochrániť pred vonkajšími vplyvmi.
Príklad:
Môžeme si predstaviť, že sú slabí brahmačarí a silní brahmačarí. Išli na ulicu rozdávať knižky Šrílu Prabhupádu. Oproti nim ide krásna slečna v minisukni. Silný brahmačarí chce byť brahmačarí, takže, ak ide okolo žena v minisukni, tak si povie: „No a čo, ide nejaká slečna v minisukni, v čom je problém, to je jej problém nie môj, že chodí s holými nohami.“ Ale slabý brahmačari vidí nebezpečie, pretože jeho viera je slabá. On sa ju bude snažiť kritizovať, že Kali-yuga ženy nosia minisukne a bude o tom hovoriť veľmi dlho a všetkým, že keď on chodil na sankirtan videl ženu v minisukni, že to je Kali-yuga a že tie slečny chodia v minisukniach. A nebude o tom hovoriť deň, bude o tom hovoriť dlho a nebude vedieť dostať tú slečnu z hlavy až dovtedy, dokiaľ si neuvedomí, že by sa mal oženiť.
Keď je človek slabý, tak má tendenciu sa obraňovať.
Príklad:
Najviac nenávidia fajčiarov, tí ktorí práve prestali fajčiť.
Ten kto včera vstúpil na cestu oddanej služby a ešte má vedomie užívať si a pozerá sa cez tento pohľad na celý svet, tak nakoľko je jeho viera slabá, tak má potrebu túto vieru nejakým spôsobom ochraňovať a ochraňuje ju kritikou.
Ak niekoho kritizujeme, tak to o nás hovorí jediné a to je to, že máme slabú vieru.
Keď kritizujeme madhyama adhikariho, tak žiaden problém nenastane.
Keď kritizujeme kanistha adhikariho, tak robíme presný opak toho, čo nám Šríla Rúpa Goswámi poradil.
Šríla Rúpa Goswámi hovorí, že kanistha adhikarimu by sme sa mali klaňať. To je piaty verš Nektáru pokynov. Podstata je, že vyjadrujeme úctu, alebo chválime. Z jedného pohľadu môžeme takto pochopiť ako by sme mali jednať vo vzťahu ku kanisthovi a z druhej strany môžeme sami seba ohodnotiť na akej sme úrovni. Keď sa nám páči kritizovať iných, tak sme kanistha adhikari. Pretože, cez kritiku ochraňujeme svoju slabú vieru.
Keď nás kritizujú a nás to nevyvedie z rovnováhy, tak to znamená, že sme už na úrovni minimálne madhyama adhikari.
Keď nás kritizujú, alebo nám niečo radia čo sa nám nepáči a vo vnútri cítime nejakú negativitu, alebo hnev tak to znamená, že sme kanisthovia. Pretože kanisthovi sa nepáči keď ho kritizujú, jemu sa páči len keď ho chvália a ospevujú.
Dodatok oddanej:
Jeden pokročilý oddaný mi nedávno napísal, že kritika a chvála nás iba odnáša od nášho cieľa.
A čo tým mal na mysli?
Je to verš z nejakej šástry.
Vždy musíme najskôr vedieť z akej to je šástry a v akom to je kontexte. Musíme vždy upresňovať aká to je šástra pretože šástry sú rôzne. Existuje artha šástra, existuje mokša šástra, káma šástra, veľa šástier. A ešte dôležitejšie je vedieť v akom kontexte je ten verš, aby sme chápali čo sa tým myslí.
Čo sa týka oddaných, tak ich by sme mali jednoznačne oslavovať a chváliť. A čo sa týka kritiky, ak som ja schopný prijať kritiku bez toho, aby to vo mne vyvolalo krízu tak to je veľmi dobré. Kritizovať druhých by som neradil, pretože nikdy neviem kto predo mnou stojí.
My niekoho skritizujeme a ten človek si môže povedať, oni so mnou takto jednajú a ja sem viac krát neprídem. Je kategória ľudí, ktorá to veľmi bolestivo prijíma. Keď každému hneď na rovinu povieme pravdu do očí a vysvetlíme mu ako ho chceme zamestnať v oddanej službe, tak predpokladám, že veľa nových oddaných mať nebudeme.
Ja si osobne myslím, že naša úloha je presne opačná. Jednať s tými ľuďmi tak, aby sa vytrénovali tak, že v jeden moment povedia: „Ten kto ma chváli je môj nepriateľ a ten kto ma kritizuje je môj priateľ“, čiže dosiahnu úrovne vedomia ako Bhaktisiddhanta Saraswati Thákur.
Pokračovanie
Včera večer som sľúbil, že ten kto nemohol položiť otázku, môže ju položiť dnes ráno. Zopakujeme si nejaké body včerajšej diskusie, ale oveľa lepšie by bolo keby ste to vy pripomenuli mne.
Hovorili sme o rôznej sile viery. Oddaný môže mať správnu vieru, ale sila viery môže byť rôzna. Pretože v skutočnosti čistý oddaný môže byť aj kanistha adhikari aj madhyama adhikari aj uttama adhikari.
Čo sa týka kanistha adhikariho, tak aj keď je jeho viera čistá a môžeme ho považovať za čistého oddaného, tak jeho viera má jeden problém a to je ten, že jeho viera je slabá. Preto nám Šríla Prabhupáda radí, aby sme dlho neostali na úrovni kanistha adhikariho. Na tejto úrovni je veľké nebezpečenstvo, že akýkoľvek vonkajší, alebo vnútorný podnet môže vieru zlomiť a osoba odíde z cesty oddanej služby.
Všetky tieto úrovne oddaných môžu mať čistú vieru, preto je ťažké rozlíšiť ich úroveň podľa vonkajších prejavov. Ich úroveň môžeme rozlíšiť v kritický situáciách.
Keďže má kanistha adhikari slabú vieru, tak má metódy ochrany svojej viery a to je kritika druhých a konfliktnosť. Niekedy je kritika aj objektívna, ale kanistha má sklony skôr ku konfliktom. Chyby ktoré robíme pri konfliktnom oddanom sú, že ho začneme kritizovať za konfliktnosť a to ešte viac oslabí jeho vieru. Keď ale konfliktnosť niektorého oddaného vytvára nebezpečie pre ostatných, tak je nutné to nejakým spôsobom zastaviť. No teraz hovoríme o situáciách a konfliktoch, ktoré tak neohrozujú život a zdravie.
Spomínam si na jednu Náma hattu a tam prišli aj začínajúci oddaní. Začal som rozmýšľať o povahe začínajúcich oddaných. Rozmýšľal som o čom sa bude diskutovať. Začínajúci oddaní boli veľmi aktívni v diskusii. Jeden oddaný hovoril o tom ako už mesiac neje mäso. Druhý sa pridal a povedal, že už dva mesiace neje mäso, ešte niekto pridal, že pol roka neje mäso, ďalšia oddaná sa pridala – „ja už rok nejem mäso.“ Všetci na ňu pozreli óoo, uthama adhikari.
Ja som rozmýšľal mám sa pridať a povedať koľko ja nejem mäso? Ja som prestal jesť mäso ešte predtým, než som sa dostal do hnutia. Ešte som chodil do školy a to bol 88. rok a to už som mal odstup od mäsa. Rozmýšľal som, že to ako sa oni delia o túto tému, tak to môže znieť ako nejaké vychvaľovanie, pýcha. Pre mňa bolo trošku divné pridávať sa a hovoriť koľko nejem mäso. Pre mňa v tej dobe bolo úplne prirodzené, že civilizovaný človek neje mäso, tak som si hovoril, čo to je za tému na diskusiu. Pre mňa to bola nezaujímavá téma, ale pre nich to bolo veľmi aktuálne a dôležité. A čo chceli? Chceli v skutočnosti, aby ich za to niekto chválil a ospevoval. Zapamätajme si, že keď ich za takéto drobné úspechy nebudeme chváliť, tak sa v ich mysli zapne túžba kritizovať.
Človek kritizuje ostatných, keď má pocit, že si ho dostatočne nevážia, alebo ho dostatočne nepochválili. Kritika je zníženie významu ostatných, aby som zvýšil svoj význam.
Musíme pochopiť prirodzenú povahu kanisthu, on má ten sklon kritizovať, a aby sa tento sklon neaktivoval, tak Šríla Rúpa Goswámi nám radí, aby sme chválili a držali správny odstup. To v žiadnom prípade neznamená, že by sme sa ich máli strániť a nekomunikovať s nimi. Ak si neudržíte odstup, tak môže dôjsť k opovrhovaniu. Ak neoslavujeme kanisthu, tak to znamená, že nedodržujeme radu Šrílu Rúpu Goswámiho.
Ospevovať a chváliť niekoho znamená znižovať dôležitosť seba a toto kanistha vníma veľmi bolestivo, preto nikoho neospevuje a nechváli.
Chválenie alebo ospevovanie je, že si vo vnútri vážime tú osobu.
Nemôžeme hovoriť o chválení a ospevovaní bez toho, aby sme si osobu vo vnútri vážili. Do tej doby, pokiaľ nemáme pozitívny prístup k danej osobe, tak môžeme čokoľvek urobiť, alebo povedať, ale človek bude cítiť, že to nemyslíme úprimne. Preto si ho najprv musíme vážiť. Ak máme správny postoj v srdci, tak dokonca aj keď nič nepovieme, tak to človek bude vnímať ako chválu. Niekde to bude nejaké gesto, nejaká mimika, alebo sa len usmejeme a ten človek bude vedieť, že si ho vážime.
Činnosť, chválenie a ospevovanie začína v prvom rade v našej mysli.
Príklad:
Prišiel do chrámu začínajúci oddaný. Predstavte si, že ste v ťažkej životnej situácií a aj tak prídete do chrámu. Myslím si, že už toto je dostatočne vysoká úroveň. Poučovať a radiť kanistha adhikarimu je v poriadku, keď to robíme so správnym postojom v srdci, že si ich vážime. Šríla Rúpa Goswámi hovorí o týchto vnútorných aspektoch. Čokoľvek urobíme môže byť s jedným postojom dobré a s druhým zlé. Napríklad včera tu bol taký názor, že keď príde kanistha, tak prvé čo musíme urobiť je zamestnať ho v oddanej službe. Kanisthu je potrebné zamestnať v oddanej službe, no problém je v tom, že to musíme robiť správne. Tá služba musí byť v takej činnosti v ktorej sa cítia dobre a môže tam dosiahnuť nejaký úspech. Nie je jednoduché nájsť správnu službu pre každého. Najskôr by sme sa mali pozrieť na to, ktorá činnosť daného konkrétneho človeka privedie k tomu, že začne kritizovať.
Otázka:
Takže keď mu dáme službu a on z nej evidentne nie je nadšený a skôr mu to robí problém, ale my už si ho potom nevšímame a povieme že máme inú službu, alebo nemáme čas, tak má vôbec zmysel toho človeka zamestnávať?
Toto je už skôr manažérska otázka. Absolútne každý čistý oddaný chce potešiť Krišnu. A kanistha adhikari ako sme si povedali môže byť tiež čistý oddaný.
Kanistha adhikari chce potešiť Krišnu svojim spôsobom. On si úprimne myslí, že to čo robí, poteší Krišnu. Kanistha adhikari si myslí, že keď bude toho oddaného kritizovať, tak to v skutočnosti nechcem ja, ale Krišna a Šríla Prabhupáda. Taký oddaný si povie, že všetkých postaví na miesto a všetkým povie do očí všetko to čo sú zač a Šríla Prabhupáda bude nadšený, pretože on to presne tak robil. Často sa môžeme stretnúť s takým názorom, že Šríla Prabhupáda chcel, aby naše hnutie bolo medzinárodné hnutie kritiky a konfliktov. My to máme v krvi. Myslíme si, že vo vedomí Krišnu je správne kritizovať a všetkým vysvetliť čo sú zač, že sú psy a mačky. „Prabhu vy ste v mayi.“
Myslí si tu niekto, že toto Šríla Prabhupáda chcel? Minimálne ja si myslím, že je to trošku hlúpe. Aj keď oddaní prichádzali za Šrílom Prabhupádom a začali sa mu sťažovať na niekoho: “Prabhupáda, tamten to robí nesprávne.” jemu sa toto nikdy nepáčilo. Určite sme všetci čítali veľa takýchto príbehov so Šrílom Prabhupádom. Ja poznám minimálne dva také príbehy, kde sa mu to nepáčilo.
Kanistha adhikari očakáva nejakú úctu. Pre kanisthu je problém, keď ho niekto skritizuje. On kritizuje pri každej možnej situácii, pretože kritika všetkých ostatných znamená, že on bude vyčnievať nad ostatnými, ktorých vážnosť znížil.
Madhyama adhikari chce prakticky niečo robiť pre Krišnu. Nechce len rozprávať, ale chce robiť nejaké projekty pre Krišnu, preto je vždy šťastný, keď vidí niekoho s kým môže spolupracovať. Je ako taký biznismen, pre neho je dôležitý ten projekt, činnosť, nie ten sentiment a emócie, či ho chvália, ospevujú alebo nie. Pravé kvôli tomuto je možné madhyamu kritizovať z jeho uhlu pohľadu, pretože pre neho to nebude problém. Pre madhyamu nie je problém, keď ho kritizujú. Samotný madhyama nikdy nebude kritizovať nikoho. Obvykle madhyamu poznáte podľa toho, že nikdy nikoho nekritizuje. A nekritizuje preto, lebo kritika ničí kolektív. Pretože je pre neho najdôležitejšia tá spolupráca, tak načo by mal kritizovať? Aby si zničil svoj kolektív? Ako “podnikateľ” vo vedomí Krišnu, pre neho je dôležité, aby projekt dosiahol úspech. Ak bude potrebné nasmerovať niekoho, tak on to urobí spôsobom, ktorým to toho druhého ešte bude aj inšpirovať. Madhyama adhikari bude kritizovať, ale to nie je kritika v pravom slova zmysle iba v tom prípade, keď to privedie k zlepšeniu konkrétneho človeka a celého projektu.
Príklad:
Predstavte si. Do chrámovej miestnosti prišiel nejaký oddaný a začal kritizovať. Začne vám vysvetľovať tu je neporiadok, čo to robíte, ako to sedíte, prečo to robíte zrovna tak, všetko robíte zle. Bude v tom veľmi tvrdý. A skončí to tým, že sa všetci zdvihnú a odídu z toho chrámu.
Ak príde madhyama adhikari, tak jeho cieľ je, aby tento chrám rozkvital, aby tam bolo čo najviac úprimných oddaných. To je súčasť jeho misie, jeho projektu. On chce, aby bol veľký chrám, veľa brahmačarínov a veľké uctievanie Božstiev, aby boli oddaní šťastní. Chce, aby tam boli pujari, brahmačaríni, ktorí budú mať vysokú úroveň. Chce, aby všetci čo tam niečo robia pre Krišnu mali vysokú úroveň. Aj keď ten madhyama bude niečo kritizovať, alebo radiť, tak to bude robiť veľmi, veľmi opatrne. V skutočnosti jeho kritika má takú vlastnosť, že si ostatní ani nevšimnú, že ich kritizuje, alebo že im niečo radí. Ten madhyama “kritizuje” tak, že vo výsledku sme z toho ešte nadšení a nechceme od neho utiecť. Práve naopak, chceme mať ešte viac jeho spoločnosť. Použije túto “kritiku” iba vo výnimočných prípadoch, keď vidí nejaké nebezpečenstvo, že ten projekt môže byť nejakým spôsobom ohrozený, alebo zničený.
Veľmi vás prosím skúste meditovať nad témou kritiky. Pozrite sa každý do svojho srdca a popremýšľajte, že keď niekoho kritizujete, tak s akou náladou a s akým cieľom to robíme a k akému výsledku to obvykle privedie. O toto vás prosím nie pre to, aby ste upadli do letargie, ale aby ste sa naučili postoju madhyamu.
Rekapitulácia
Kanistha má slabú vieru, madhyama strednú a uttama silnú. Všetci sú čistí oddaní. Podľa vonkajších prejavov je náročné určiť, kto je na akej úrovni. Najjednoduchšie je určiť, kto je kanistha, pretože on chce vytvárať konflikty, vo všetkých vidí nepriateľov a kritizuje. Obvykle môže komunikovať iba so svojim duchovným učiteľom, pretože on je jediný človek, ktorého si váži a s ostatnými má konflikty. Keďže má kanistha slabú vieru, tak môže byť spochybnená. Kanistha ochraňuje svoju vieru tým, že vytvára konflikty a kritizuje.
Jednou z charakterových vlastnosti madhyamu je, že jeho psychika je veľmi odolná voči kritike. Sú dva dôvody prečo:
1. Pozitívne reaguje na kritiku. Chápe, že ak nebude mať spätnú väzbu, tak nie je možné aby sa rozvíjal.
Príklad z vlastného života:
Robím aplikáciu pre mobilné telefóny. Je to aplikácia, ktorá má za úlohu pomôcť oddaným lepšie študovať posvätné písma. Pilotná verzia už funguje a pre mňa je teraz dôležitá kritika zo strany ľudí, ktorým som dal tú možnosť používať ju, lebo ak nebudem mať spätnú väzbu, tak to nie je možné dotiahnuť do dokonalosti. Robíme aj českú verziu, takže dúfam že čo najskôr ju budem môcť odprezentovať aj tu v Čechách. Keď sme spustili tú pilotnú verziu, tak bolo veľa reakcií. Boli aj dobré aj kritické reakcie. Samozrejme, keď vás niekto pochváli, tak je to príjemné, nebudem hovoriť, že mi to je jedno keď to niekto pochváli. No práve tie kritické reakcie sú pre mňa dôležité, pretože ak je všetko v poriadku a všetci všetko chvália, tak je to dobré, ale keď niekto niečo kritizuje, alebo vidí v niečom nedostatok, tak práve tam je možnosť zlepšenia, rozvoja.
Poviem vám také tajomstvo. Od tej doby čo sme spustili pilotnú verziu, tak sa tá aplikácia o niekoľko stoviek percent zlepšila a to vďaka tým kritickým reakciám. Som nesmierne vďačný za tie kritické reakcie. Vďaka týmto reakciám bolo možné dotiahnuť tú aplikáciu do tej podoby, v ktorej je dnes a ja som veľmi vďačný za každú tú spätnú väzbu.
2. Ak človek začne niečo robiť, tak ho vždy budú kritizovať, nevyhne sa kritike. Dokiaľ nemáme odolnosť voči kritike a schopnosť pozitívne sa k nej vzťahovať, tak dovtedy nebudeme mať šancu urobiť nejakú dobrú vec pre Krišnu, lebo sa automaticky urazíme a prestaneme to robiť.
Príklad:
Pamätám si, keď som prišiel do chrámu, tak si ma zavolal prezident chrámu a ukázal mi na takú staršiu mataji a povedal: „Všimni si ju. Pozri sa na ňu, ak niekde urobí chybu, tak ja ju veľmi skritizujem, ak by som komukoľvek inému povedal percento z toho čo hovorím jej, tak by sa urazil a už nikdy by sem neprišiel, ale ju môžeš urážať a kritizovať a ona si neustále zachováva ten pozitívny postoj.“
Dodnes si pamätám tú mataji, ktorá bohužiaľ už opustila telo. Som jej veľmi vďačný, lebo ona bola mojím príkladom toho, ako mám reagovať na to keď ma niekto kritizuje. Ona vždy reagovala pozitívne. A takáto reakcia na kritiku je príznak madhyama adhikari.
Pretože pre madhyama adhikariho je veľmi dôležité, aby mohol vytvárať ten svoj projekt a slúžiť Krišnovi a keď nemá tú schopnosť byť odolný voči kritike, tak nič neurobí.
Je veľmi pozorný v komunikácii s ľuďmi. Je flexibilný v jednaní. Priatelí sa s oddanými, slúži Najvyššiemu Pánovi, káže nevinným a snaží sa vyhýbať démonicky naladeným osobám. Vie s kým môže a s kým nemôže spolupracovať. S kým je možná spolupráca, s tým spolupracuje a s kým by mohol nastať konflikt, tam sa odoberie do úzadia. Pozitívne reaguje na kritiku.
Otázka:
V piatom verši Nektáru pokynov je, že by mal človek v mysli ctiť oddaného, ktorý spieva Sväté Meno. A tu bolo povedané, že máme kanisthu adhikariho chváliť, takže to nie je iba v mysli, ale aj to povedať nahlas?
Mať v mysli úctu znamená udržiavať si iba pozitívne myšlienky vo vzťahu k niekomu. Je oveľa ľahšie pozitívne hovoriť a myslieť si zlé. Pozitívne premýšľať o oddanom je obrovský kus práce. A v skutočnosti v tomto verši sa píše, že to je tá minimálna úroveň od ktorej sa môžeme nazývať oddaným. Ak si o nejakom oddanom myslíme niečo zlé, tak porušujeme pokyny Šrílu Rúpu Goswámiho a Šrílu Prabhupádu. Tu Šríla Prabhupáda píše, že sme rúpanugovia, to znamená, že nasledujeme stopy Šrílu Rúpu Goswámiho. Opakujeme pranama mantru Šrílu Rúpu Goswámiho:
sri-caitanya-mano-’bhishtam sthapitam yena bhu-tale
svayam rupah kada mahyam dadati sva-padantikam
Práve Šríla Rúpa Goswámi nás prosí, „robte to takto.“ Taktiež Šríla Prabhupáda nás o to prosí. Všimnite si, že tam nie je napísané pozitívne myslieť a ctiť iba uttama adhikariho. Nie je tam napísaní ctiť v mysli uttamu a madhyamu. Dokonca aj vo vzťahu ku kanisthovi, ktorého nedostatky sú viditeľné. To je tá minimálna úroveň od ktorej sa môžeme nazývať oddanými. To je pozitívne myslieť o oddaných. Len vtedy ak myslíme pozitívne o oddanom, tak iba vtedy pre nás bude jednoduché ospevovať a chváliť. Dokonca, keď ho ani nepochválime nahlas, ale máme pozitívny postoj k nemu v mysli, tak ten oddaný to pocíti. Podľa nášho pohľadu, gest. Ten oddaný pochopí, že sa k nemu pozitívne vzťahujeme.
Preto som ráno povedal, že minimum je aspoň chváliť kanisthu. Nehľadiac na to, že Šríla Rúpa Goswámi nám tú laťku nastavuje oveľa vyššie.
Otázka:
Ako zabrániť tomu, aby sme si vzájomne takto nezväčšovali falošné ego, tým že sa k sebe budeme pozitívne vzťahovať?
V skutočnosti to je trošku inak. Ak jednáme v súlade s radami Šrílu Rúpu Goswámiho, tak sa rozvíja to naše skutočné ego a nie to falošné. Pretože falošné ego je postoj, že ja som jediný pán. A správne ego je, že ja som služobník. Ak jednáme v súlade s radou Šrílu Rúpu Goswámiho, všetkých ospevujeme a chválime, tak sa u nás rozvíja to naše pravé ego. V skutočnosti keď niekoho kritizujeme a ten človek s tým nesúhlasí, tak sa u neho prejavuje buď skrytý, alebo prejavený hnev a hnev je prejav falošného ega. No keď sa k človeku vzťahujeme pozitívne, tak chce byť v spoločnosti oddaných a keď bude v spoločnosti oddaných, ktorí konajú správne, tak sa u neho bude rozvíjať pravé ego.
Príklad:
Čo si myslíte, funguje to tak, že keď človek dôjde do chrámu a my na neho začneme kričať a začneme mu vysvetľovať čo je zač a keď niečo na to povie, tak mu vysvetlíme: „To sme ti len zmenšili falošné ego.“ Myslíte si, že padne na kolená a začne nám ďakovať, že konečne niekto? Koľko takýchto príkladov poznáte?
Je potrebné byť uvedomelí a aj toto robiť správne. Rozumne a prirodzene to sú dve zásady. Rozumne a prirodzene sa nám nedarí pochváliť, lebo si o ňom v skutočnosti nemyslíme nič dobrého.
Zamyslite sa:
Keď sa k niekomu vzťahujeme pozitívne, pozitívne o ňom myslíme, tak z nás úplne prirodzene ide tá chvála a pozitívny prístup. No ak si o ňom myslíme niečo negatívneho, tak sa musíme pretvarovať a bude to buď príliš, alebo málo, ale je hneď vidieť na prvý pohľad, že je to niečo umelé. Dokonca aj keď sa nám nedarí k niekomu vzťahovať pozitívne, pozitívne o ňom myslieť, tak aj zlý mier je lepší ako dobrá vojna.
Otázka:
Aká je cesta od kanisthu k madhyamovi? Ak som správne pochopil, tak sa treba pozitívne vzťahovať, oslavovať a takýmto spôsobom svoje falošné ego premeniť v pravé ego. No čo ešte môžeme urobiť, aby sme dosiahli túto úroveň?
Úspechom kanisthu je, že sa pripojil k hnutiu, pred ním stojí obrovská úloha robiť ďalšie kroky vo vedomí Krišnu. Ak bude dodržiavať regulatívne princípy, ak bude spievať Sväté Meno, ak sa bude stretávať s oddanými, čítať knihy Šrílu Prabhupádu, ak bude robiť nejaké praktické činnosti a bude dodržiavať ten proces, tak postupne malými krôčikmi sa bude rozvíjať do úrovne madhyamu. Postupne sa s ním bude dať lepšie a lepšie a jednoduchšie spolupracovať. S madhyama adhikarim sa spolupracuje veľmi ľahko. Keď sa kanistha učí stále viac a viac a lepšie spolupracovať s ostatnými, tak sa v ňom začnú viac a viac prejavovať charakterové vlastnosti madhyama adhikariho.
Úlohou všetkých ostatných úrovní je kanisthovi pomáhať, aby sa v ňom viac a viac rozvíjali vlastnosti, ktoré potrebuje do úrovne madhyamu a nie v ňom zlomiť tú túžbu dosiahnuť tej úrovne.
Samozrejme je dôležité zamestnať kanisthu v oddanej službe. No čo sme si povedali, do akej oddanej služby by sme ho mali zamestnať?
Služba je minca, ktorá má dve strany. Jedna strana je tá služba, ktorá sa nám páči a druhá strana je tá práca, ktorú je potrebné robiť. Až madhyama je schopný s entuziazmom robiť tú službu, ktorá je potrebná. Kanistha adhikari dokáže urobiť iba tú službu, ktorá sa mu páči.
V skutočnosti je to obrovské umenie dávať kanisthovi tú službu, ktorá sa mu páči a iba ak mu budeme dávať presne takúto službu, tak v ňom môžeme rozvinúť tú chuť dokonca aj k tej činnosti, ktorá sa mu predtým nepáčila a on z toho bude nadšený. Toto je skutočná podstata slovného spojenia: starostlivosť o oddaných. Starostlivosťou o oddaných sa myslí, že im dáme presne tú službu, ktorá sa im páči a to sa netýka iba kanisthu.
Madhyama adhikari nie je ten, ktorý so zaťatými zubami ide niečo urobiť a pritom to nenávidí. Madhyama adhikari môže robiť akúkoľvek službu, pretože na svojej úrovni vidí, že to robí pre Krišnu a že akákoľvek služba, ktorú robí, Krišnu teší. V Čaitanya Čaritamrite je zoznam 26 vlastností oddaného a jedna z tých vlastností je dakša. Ten kto vie robiť absolútne čokoľvek.
Našou úlohou je robiť akúkoľvek službu s nadšením a radosťou. Mám krásny príklad Šrílu Prabhupádu. On sám písal knihy, najskôr to písal iba na útržky papiera, potom to prepisoval na písacom stroji u neho nebola žiadna sekretárka, potom pre to, aby mohli byť vydané tieto knihy, tak robil celú tú reedičnú prácu redaktorskú. Môžem vám povedať, že táto reedičná práca toho textu je naozaj nezáživná a zložitá vec, ja viem o čom hovorím. Obrovský nápor na psychiku. Nakoľko som to už robil, tak viem, že to naozaj nie je jednoduché. A Šríla Prabhupáda toto robil sám. Sám prišiel do Ameriky so 40 rupiami. Prvé programy ktoré robil, tak tam sám varil, dával lekciu, umyl po nich riady, umyl miestnosť. Všetko robil sám. On to robil s pozitívnym nastavením a práve toto priťahovalo tých ľudí, ktorí prichádzali.
Dôvody, prečo sa ľudia chcú pripojiť k hnutiu vedomia Krišnu:
Chcú sa stať lepšími, chcú prísť do chrámu, kde bude príjemná atmosféra a kde sa k nim budú dobre správať. Dovtedy pokiaľ sa k sebe oddaní nebudú pozitívne vzťahovať a nebude tu pozitívna atmosféra, tak ľudí neoklameme. Ľudia to cítia.
Otázka:
Počula som, že oddaní ktorí robia askézu, tak im tvrdne srdce.
Áno. O tom čo je to askéza a aká je správna askéza sa hovorí v sedemnástej kapitole Bhagavad-gíty. Je to obrovská téma na ďalší obrovský seminár, tam sa všetko popisuje. Aj to, že askéza môže urobiť srdce kamenným. Toto nastáva, keď je askéza robená nesprávne. No úlohou oddaných je, aby energia ktorá príde z askézy bola transformovaná v pozitívne emócie a lásku. To je ozajstná úloha askézy, ktorá je správne vykonávaná. Oddaný robí askézu s týmto cieľom. Ak askéza robí naše srdce kamenným to znamená, že robíme niečo zle.
Príklad:
Možno ste videli malé deti keď dostanú nejakú sladkosť, tak sa bežia podeliť s rodičmi, alebo so sestrou s bratom. Čo si myslíte prečo to to dieťa robí? Aby sa jeho srdce stalo kamenným?
Uttama adhikari má najvyššiu kvalifikáciu a najsilnejšiu vieru. Môže sa bez problémov združovať a komunikovať s akýmkoľvek človekom. Kanistha adhikari môže normálne komunikovať iba so svojim guruom. Madhyama adhikari môže spolupracovať, združovať sa a komunikovať s omnoho väčším množstvom ľudí, ale samozrejme nie so všetkými a uttama adhikari nebude mať problém keď sa bude stretávať s kýmkoľvek. On má tú najvyššiu kvalifikáciu. Kanistha adhikari ochraňuje svoju vieru konfliktami, viera madhyamu sa prejavuje tým, že sa snaží robiť nejaké projekty vo vedomí Krišnu, inými slovami dáva priestor, vytvára možnosti pre spoluprácu. Ten projekt môže byť obrovský, alebo malinký. Napríklad stavba chrámu, to je obrovský projekt. Vytvorenie nedeľného programu je malý projekt, ale je to tiež projekt.
Uttama adhikari prejavuje svoju vieru tým, že je ochotný sám niesť následky za chyby iných. Práve preto je duchovný učiteľ pripravený sa nekonečné množstvo krát vrátiť do materiálneho sveta pre svojho žiaka, ak ešte nedosiahol tej úrovne, aby sa mohol vrátiť domov. Prijíma utrpenie ostatných ako svoje vlastné utrpenie. Je pripravený pre svojich žiakov a nie len pre svojich žiakov trpieť. Je pripravený znášať problémy preto, aby sa rozvíjalo vedomie Krišnu. Preto by sme sa mali odovzdať duchovnému učiteľovi, lebo u neho sa nemusíme báť, že nám urobí niečo zlé.
Ešte raz:
Kanisthu sa snažíme ospevovať a chváliť, s madhyamom spolupracujeme a uttamovi sa odovzdávame. To samozrejme neznamená, že je zakázané chváliť a ospevovať madhyamu. Tu skôr ide o to, že madhyama nás viac ocení, keď s ním budeme spolupracovať. Tak isto môžeme chváliť uttama adhikariho, môžeme s ním aj spolupracovať, ale jeho cieľom je nás zachrániť. On nepotrebuje naše ospevovanie, alebo našu chválu, nepotrebuje ani to, aby sme s ním spolupracovali, pretože on chce robiť niečo pre nás, on nás chce zachrániť. Z tohto dôvodu je veľkým požehnaním, keď máme spoločnosť duchovného učiteľa, alebo iného uttama adhikariho. Takáto je logika posvätných písiem, alebo to o čom hovorí Šríla Rúpa Goswámi.
O kanisthovi by sme mali pozitívne premýšľať a ospevovať ho, s madhyamom to isté plus by sme s ním mali spolupracovať, to si cení najviac a čo sa týka uttamu všetko to čo s predchádzajúcimi dvoma plus by sme sa mu mali odovzdať, pretože on to s nami myslí najlepšie, on nás chce zachrániť.
Toto je ako taká pyramída, stále sa nám otvárajú väčšie a väčšie možnosti keď postupujeme ďalej, toto je to tajomstvo, ten kľúč, ktorý tam zašifroval Šríla Rúpa Goswámi.
Asi by sme mali skončiť. Snažil som sa dotknúť aspoň trochu všetkých tých druhov oddaných. Prosím o prepáčenie, je to môj prvý seminár o druhoch oddaných. Samozrejme som si vedomý, že som mohol niečo vysvetliť lepšie. V každom prípade dúfam, že vám to aspoň niečo prinieslo. Skúste o tom meditovať, čítajte si tie poznámky, bavte sa o tom so svojimi priateľmi s inými oddanými. Iba takýmto spôsobom k nám môže prísť pochopenie ako to prakticky uplatniť v našom každodennom živote a niečo zmeniť.
Zatiaľ žiadne komentáre.