Grihasta ášram – Otázky a odpovede

Otázky a odpovede k článku:

Ako interagovať so ženou (Ideálny vzťah – 2. časť) – Reinkarnácia

OTÁZKY

Otázka 1: Môže existovať priateľský vzťah medzi mužom a ženou? A ako taký vzťah ovplyvňuje vedomie?

Odpoveď:

Kṛṣṇove družky (v konjugálnom vzťahu) sú vo vzťahu priateľstva s Balarāmom. A Balarāmove družky sú priateľské voči Kṛṣṇovi. To znamená, že ak je človek zameraný na svojho vlastného partnera, priateľstvo s ostatnými (v rámci gṛhastha āśramu) môže existovať. Ale ten zameraný stred tam musí byť.

Brahmačáríni a brahmačárí (celibátni muži a ženy) sa väčšinou príliš nepriatelia, pretože v ich prípade neexistuje „trojuholník“. Ich vzťah nie je doplnkom k inému vzťahu. Preto sa stretnú len v službe, kde spolupracujú, ale inak sa neinteraguje. Inými slovami, ak má dievča niekoho, s kým je zviazané – manžela, otca, syna – môže vzniknúť aj priateľský vzťah s inými mužmi.

Otázka 2: Vo vašom seminári o varṇāśrame sa hovorí, že brahmačári, vānaprasthovia a sannyāsíni sú tí, ktorí sa odovzdávajú Kṛṣṇovi „dnes“, zatiaľ čo gṛhasthovia sa Mu odovzdajú „zajtra“. Existuje možnosť, ako sa gṛhastha môže odovzdať Kṛṣṇovi už dnes?

Odpoveď:

Treba pochopiť význam „dnes“ a „zajtra“ v danom kontexte. „Dnes“ znamená teraz, „zajtra“ znamená neskôr. Pointa bola, že brahmačárí, vānaprastha a sannyāsí nemajú žiadne rozptýlenie (viac o ášrámoch tu) – ich jedinou činnosťou je služba Kṛṣṇovi. Aj keď majú rozptýlenie – ako napríklad mahāprasādam – stále je to súčasť služby. A keď je niekto neskoro, už ho nedostane. (smiech)

Ale gṛhastha má prirodzené rozptýlenie v podobe hmotnej túžby – preto sa ožení, aby sa jej postavil čelom. Tento prístup „ignorancia je blaženosť“ tu nefunguje. Ignorancia sa síce v pôvodnom duchovnom zmysle vzťahuje na sandhiní-šakti, ktorá je blažená, ale v našom prípade hovoríme o podmienených dušiach. Tu platí, že poznanie vedie ku kvalite dobra a tá k šťastiu.

Ak je teda niekto rozptýlený ženami, pokiaľ nepozná ich povahu a nevie, ako s nimi zaobchádzať, nebude schopný konať v kvalite dobra a povzniesť sa. Ak to však pochopí, je prinútený konať správne. Aby bol muž vo vzťahu úspešný, musí byť pokorný, tolerantný, ohľaduplný, nemá očakávať nič pre seba. Nemôže byť otrokom zmyslov, ani pasívny. A to sú presne vlastnosti potrebné na návrat späť k Bohu.

Inými slovami – to, čo sa nenaučil ako brahmačárí, bude sa musieť naučiť ako gṛhastha. Preto vravíme: dobrý brahmačárí praktikuje vedomie Kṛṣṇu už dnes, a dobrý gṛhastha k tomu dôjde postupne, ale cez ten istý proces. Len forma je iná – brahmačárí ide jednoduchou cestou, gṛhastha tou zložitejšou. Ale výsledok bude ten istý.

A navyše – gṛhasthovia aj tak opakujú mantru a vykonávajú inú službu, takže sú s Kṛṣṇom v spojení. Len sú zároveň rozptýlení inými vecami, ktoré musia cez inteligenciu opäť priviesť späť k Bohu. Kým postavenie brahmačárího je priame.

Otázka 3: Viete prosím vysvetliť, na čom je založené neakceptovanie určitého āśramu? Napríklad človek nie je brahmačárī, ale ani sa nestane gṛhasthom. Ako sa v takej situácii dá duchovne napredovať?

Odpoveď:

Nejde o to, že by človek niečo neprijal. Skôr ide o nedostatok sústredenia. V Mahābhārate sa uvádza, že úspech sa dosahuje sústredením, úsilím a závislosťou od Najvyššieho. Ak je teda prítomná sústredenosť – človek vie, čo má robiť, robí to a dosahuje výsledky. Bez sústredenia sa nedeje nič.

Na trhu je dnes množstvo kníh o sebarozvoji – všetky sa v podstate snažia rozvíjať v človeku sústredenie. Lebo keď je sústredenie, niečo sa deje. Inak je tam nevedomosť. A tento nevedomý mužský princíp je nepoužiteľný.

Živá bytosť (duša) pod vplyvom nevedomosti verí, že je Bohom, pánom a poživateľom. Ale to je omyl jej existencie.

Takže sa to celé prevráti. Myslí si: „Ja som už pán, takže si zaslúžim si užívať.“ Ale pre pôžitok treba najskôr pracovať. Nie sme Boh. Sme služobníci. Šťastie preto prichádza cez službu alebo obetu.

Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte hovorí, že veľké osobnosti sa nikdy nevzdávajú pokánia (tapasya), dobročinnosti (dāna) a obety (yajña). Pokánie znamená zodpovedné plnenie svojich povinností. Obeta znamená niečoho sa dobrovoľne vzdať v prospech iného. Pokánie sa tak stáva prostriedkom, ktorým sa obeta prejavuje.

Inými slovami, musíš sa sústrediť, niečo robiť – a robiť to v duchu služby.

• Brahmačárī slúži pod vedením učiteľa.

• Gṛhastha slúži svojej rodine, komunite, a čokoľvek navyše venuje oddanej službe.

• Vānaprastha obmedzuje zmysly, rozvíja poznanie a odovzdáva ho ďalej.

• Sannyāsī slúži spoločnosti odovzdávaním poznania.

A čo robí nezadaný muž pre spoločnosť?
Nechce sa nikomu podriadiť. Nechce sa vzdať slobody. Rodina je problém, chrám je problém – nikomu sa nepodriaďuje. No zároveň chce byť šťastný. Čiže: nechce niesť zodpovednosť, ale chce si užívať slobodu.

Z pohľadu spoločnosti teda takýto človek nemá reálnu rolu. Jediná spoločenská hodnota nezadaných mužov je v tom, že sú potenciálni gṛhasthovia. Ale ak neprešli výcvikom ako brahmačárīovia – ako sa z nich stanú dobrí manželia?

Aj tak však treba dodať: oddaná služba je taká mocná, že nech si v akomkoľvek postavení, ak opakuješ Haré Kṛṣṇa (mantra-yoga), prijímaš prasādam (obetované jedlo) a slúžiš, duchovne napreduješ.

Takže: ak sa nevieš rozhodnúť, kde sa zaradiť – pokračuj v opakovaní, prijímaní prasādamu a službe, a časom sa to vyjasní. Nebuď z toho nervózny, ale nebuď s tým ani spokojný. Spokojný v zmysle: „To je v pohode, to je jedno.“ Nie, nie je to jedno.

Ak si bol celý život profesionálny nezadaný, môžeš neskôr prejsť do vānaprasthy. Vždy je lepšie byť v nejakom āśrame než v žiadnom.

Panduovcov napadol Gandharva Citraratha len preto, že neboli ani brahmačārīovia, ani gṛhasthovia, teda neboli zaradení vo varṇāśramskom systéme. A ako kṣatriyovia nemali pri sebe brāhmaṇu ako duchovného vodcu. Nemali ani gurua, ani manželku – preto boli vystavení Gandharvovým šípom.

Takže: nemaj z toho traumu, ale ani to nepodceňuj. Nikdy si nehovor: „To je jedno, veď opakujeme Haré Kṛṣṇa.“ Nie. Záleží na tom. A ak nevieš, čo robiť, nevadí – pokračuj v službe a opakovaní – časom sa cesta ukáže.

Otázka 4: Všetko, čo hovoríte, je pravda. Nepochybujem o tom. Čo však môže robiť manželka, keď muž iba „existuje“ a nechce s ňou interagovať? Nepýtam sa, kto urobil chybu – čo sa dá v takej situácii urobiť? Veľmi si vážim vašu odpoveď.

Odpoveď:

V prirodzenom priebehu vecí žena najprv prejaví veľkú ohľaduplnosť a inšpiratívnosť, aby si muža „pritiahla“. Je milá, príťažlivá, starostlivá – lebo ešte nemá istotu vo vzťahu. Vzťah je zatiaľ povrchný – a hlbší môže byť až vtedy, keď príde dôvera.

Keď sa pár zaviaže jeden druhému – hlavne v manželstve – dôvera rastie. A s dôverou rastie aj pocit vlastníctva. „Toto je môj muž, moja žena.“ A v tom je zakorenená istota, že vzťah existuje.

Ženská povaha je zameraná na zvyšovanie šťastia. Ale energia neplynie priamo. Je kľukatá. Znamená to, že zvyšovanie sa deje vo vlnách – hore, dole, vyššie, hlbšie… ako pružina. Čím viac ju stiahneš, tým silnejšie vystrelí.

Žena bola stvorená pre Boha. A Boh je večný, takže aj rozvíjanie vzťahu je večné. A Kṛṣṇu neznepokojuje, keď sa ženy správajú emocionálne – „Veď som Boh, prečo mi robia žiarlivú scénu?“ – On je pokorný a prehlbuje vzťah.

Bežný vzorec je takýto:
Muž niečo spraví → žena na to odpovedá → a tak sa šťastie zvyšuje.
Ale žena odpovedá len vtedy, keď muž urobil niečo ako prvý. Ak niečo robí ako prvá, znamená to, že niečo chce. Inak iba odpovedá.

Ďalší spôsob, ako žena zvyšuje hĺbku vzťahu, je hádka. Hádka je potenciál na skok vzťahu vyššie. Ale len vtedy, ak muž správne reaguje. Ak nie – ide to dolu vodou. Ale ak zareaguje správne, vzťah sa odrazí a ide vyššie ako predtým.

Vlastníctvo znamená, že „je to moje“ – a teda to aj riešim tam, kde to práve je.

Ale ak sa vzťah nevyvíja – ako v otázke – žena sa musí správať, ako keby muž ešte nebol jej. Inými slovami, musí byť ešte viac ohľaduplná, inšpirujúca a nájsť nejaký spôsob, ako ho trochu „prebudiť“. Niečo, čo inšpiruje gaučový zemiak postaviť sa.

Čāṇakya hovorí, že ženy sú štyrikrát múdrejšie ako muži. Tak to využite. Odložte na chvíľu svoj pocit frustrácie – že „to je môj muž a nefunguje to“. Jednoducho povedané: treba to „nakopnúť“.

A možno aj doslova. (smiech)

Takže: buďte viac povzbudzujúce a prestaňte kritizovať. Kritika má zmysel, ak muž už koná. Vtedy ho to inšpiruje robiť viac a lepšie. Ale ak je nečinný, kritika nikam nevedie. Preto – hoci je pre ženu prirodzené nájsť problém, chybu alebo dôvod na hádku – v tejto fáze by tú techniku použiť nemala.

Žena musí v mužovi vzbudzovať príťažlivosť, náklonnosť a inšpiráciu konať. A keď sa muž opäť „rozbehne“, môže sa žena vrátiť do svojej prirodzenej ženskej pozície – a muž do mužskej.

Používa sa ten istý duchovný princíp – len sa používa opačne, ako keby si vzala niečo, čo stálo, a znova to naštartovala. Ťahaním to nejde – musíš ísť dozadu a tlačiť. Dáva to zmysel?

Otázka 5: Môže byť žena šťastná bez ohľadu na to, ako sa k nej muž správa? Môže byť osamelá žena šťastná?

Odpoveď:

V konečnom dôsledku sa pozeráme na to, že Kṛṣṇa je ten skutočný Muž. Rukmiṇī Devī raz povedala:
„Ktorá žena pri zdravom rozume by si po tom, čo spoznala Kṛṣṇu, ešte niekedy vzala za muža vrece plné stolice a moču?“

To znamená, že s veľkým úsilím si človek môže presmerovať svoju pripútanosť na Kṛṣṇu. No netreba od toho očakávať materiálne výsledky. Očakávaj duchovné naplnenie.

Muži sa zaoberajú hmotným, Kṛṣṇa sa zaoberá duchovným. A Kṛṣṇa je stále prítomný, nikdy neodchádza. Je v srdci a pôjde s tebou aj tam, kam by s tebou nešla ani vlastná matka. Kṛṣṇa už preukázal, že je spoľahlivý.

Aj keď to neprinesie spoločenskú prestíž, komfort či citové uspokojenie na materiálnej úrovni, človek môže byť naplnený. A naplnenie je základom šťastia.

Napĺňanie znamená byť šťastný s tým, čo mám, nie s tým, čo ešte len chcem získať.
Hmotné šťastie je: „Keď dostanem to, čo chcem, budem šťastná.“
Napĺňanie je: „Som šťastná s tým, čo mám práve teraz.“

Takže ak je človek spokojný s tým, čo má v tomto okamihu, jeho situácia sa časom zlepší. Nespokojnosť ešte nikdy nikomu nepomohla. Keď dosiahneš spokojnosť, 50 % tvojich problémov zmizne. A to, čo zostane – to napoj na Kṛṣṇu.

Otázka 6: Mohli by ste vysvetliť výraz „úprimný predstierač“ (sincere pretender)?

Odpoveď:

„Úprimný predstierač“? Kto použil tento pojem?

Prekladateľ: Neuvádza sa.

Odpoveď: Ako vysvetliť „úprimný predstierač“? Nie som si istý…

Pozri… je to ako divadlo. V tomto divadle má každý svoju rolu. To, ako dobre tú rolu hráš, určuje, ako veľmi je hra cenená – hercami aj publikom. Takže čím lepšie dokážeš napodobniť správne pocity a činy danej roly, tým je to úspešnejšie.

Napokon – živá bytosť sem nepatrí a nie je toto telo. Takže život tu je naozaj divadlom. A čím lepšie hráš svoju rolu, tým lepšie „ide predstavenie“.

Možno povieš: „Mňa to divadlo nezaujíma.“ Ale potom máš problém. Kam chceš ísť? Nemôžeš povedať: „Späť k Bohu,“ lebo aj tam sa hrá divadlo – līlā znamená hra. Kṛṣṇa je Boh, zdroj všetkého – a zároveň je synom matky Yaśody. Ako to funguje, ak nie ako „hra“?

Aj Kṛṣṇa hrá rolu. Hovorí:
„Nemám tu žiadnu povinnosť, ale predsa konám – aby som dal príklad.“

A rovnako všetci oddaní Pána tiež hrajú svoju rolu. Ale človek nemôže prestať hrať rolu tu, ak nehrá rolu tam. To vie len paramahaṁsa.

Ak teda ešte nehráš svoju rolu v duchovnom svete, musíš hrať túto tu. A mal by si ju hrať čo najlepšie, s plným vedomím a oddanosťou. To je úprimnosť. Dáva to zmysel?

Otázka 7: Je tendencia k polygamii. Aké sú jej pozitíva a negatíva?

Odpoveď:

Tendencia áno, ale realita nie.
Ak sa nevieš postarať o jednu ženu, nezvládneš dve.
A aby si pochopil, čo potrebuješ vo vzťahu na návrat späť k Bohu – úplne stačí jedna.

Teraz – prečo je dnes vôbec záujem o polygamiu?
Muž nevie, ako sa správať k žene, nedostáva od nej dobrú odozvu, a tak sa obráti k inej, ktorá mu nepatrí. A od nej získa (zatiaľ) dobrú odozvu.
Povie si: „Moja žena ma nevie oceniť, ale táto druhá áno. Stále na to mám, len tá prvá to nechápe.“

Ale v skutočnosti je to len preto, že tá druhá ho ešte nevlastní.
Hneď ako ho bude „vlastniť“, bude sa správať rovnako ako tá prvá.
Pretože – žena je žena.

Takže riešením je: správne sa vyškoliť a naučiť sa, ako zaobchádzať so ženou.
A to, čo hľadáš – nájdeš u tej, ktorú už máš.
Ak sa nevieš správať správne, so žiadnou ženou ti to fungovať nebude.
A ak ti to funguje s jednou, fungovalo by to s každou. Takže:
Ak ti to nejde s jednou, nepôjde ti to s nikým.

Ale dôležité je: s jednou môžeš ísť do hĺbky.
Ak si „playboy“, hlboko nepôjdeš nikdy.

Znie to ako skvelý film, ale nie ako šťastný rodinný život.
Ak niekto nehľadá hĺbku vzťahu – je to v podstate stratený prípad.
Pretože ak nevieš vytvoriť skutočný vzťah s oddanými tu, ako chceš vytvoriť vzťah s obyvateľmi duchovného sveta?

Čiže – to, čo hľadáš vo vzťahu, môžeš nájsť u svojho partnera.
Védska koncepcia polygamie je: ak je prvá manželka šťastná, až potom môže prísť druhá.
Ale otázka je: „Prečo vlastne tú druhú?“

Otázka 8: Má zmysel hovoriť o démonickom vplyve na grihastha-āśram? Je to dôvod, prečo je dnes toľko rozvodov?

Odpoveď:

V podstate, keď grihastha-āśram nefunguje, je to jednoducho z dôvodu nevedomosti – človek nevie, čo robí. Keď chce niekto pracovať s počítačmi, vzdeláva sa v tom. Ak chce byť šofér alebo kuchár, musí sa niečo naučiť. V čomkoľvek, čo chceme robiť v živote, chápeme, že potrebujeme vzdelanie.

Ale nejako sa stalo, že čo sa týka vzťahov medzi mužom a ženou – hoci sú pre väčšinu ľudí najdôležitejšie a najzložitejšie – každý si myslí, že to zvládne bez vzdelania. Chápeme? Je to absurdné.

Dieťa pri jedení chce chuť, ale namiesto toho si jedlo dá do úst, na hlavu, všade – a teší sa. Jemu to chutí, ale ostatným je z toho zle. Rovnako je to vo vzťahoch. Len preto, že niečo „príjemne pôsobí“, ešte neznamená, že to nie je smiešne – aj po pätnástich, dvadsiatich rokoch.

Dospelý si myslí, že keď niekoho má rád, tak „vie všetko“. Ale city nestačia – je za tým veda.

Keď sa chlapec a dievča spoznajú, dávajú si pozor na slová, tón hlasu, sú ohľaduplní, dávajú toho druhého na prvé miesto – a všetko je krásne. Potom príde záväzok, manželstvo – a všetko zrazu prestane. Prečo? Lebo si niekto myslí, že pred svadbou sa treba snažiť, ale po nej to už ide samo – ako kúzlom. Ale to je hlúposť, nie démonický vplyv.

Je to ako keď ideš do predajne áut – auto sa ti páči, má pekný tvar, dobré krivky, sadneš si, je to paráda. Ale ak nevieš šoférovať a nemáš vodičák, na čo ti je?

Len preto, že sa cítiš zamilovaný, ešte neznamená, že vieš viesť vzťah. A práve to je príčina rozvodov.

Muži sú necitliví, robia zo seba stredobod vesmíru. Ženy prejavia svoju vlastnícku povahu skôr, ako sa muž „skrotil“. A čo čakáš? Genitálie síce plodia deti, ale manželstvo neudržia. Nikto pred oltárom nepovie: „Vyhlasujem vás za pána a pani Genitál.“ Manželstvo sú dvaja ľudia, s povahami, citmi, potrebami a túžbami.

Ak nevieš, ako byť spoločník, priateľ, ako sa o druhého starať a vážiť si ho – ako to má fungovať?

Najväčšou prekážkou je falošné ego. Ale to nie je kľúčový prvok funkčného manželstva. Ak je muž ovládnutý a citlivý, a žena cudná a spokojná – manželstvo bude fungovať. Je to veda.

Problém je, že ľudia nevedia, čo robia. Tí, ktorým to ako-tak ide, to majú buď z rodiny, kde niečo pochytili, alebo sú natoľko inteligentní, že si všimnú: „Toto funguje, toto nie,“ a učia sa týmto spôsobom.

Je to pomalé, ale lepšie než nič. Ešte lepšie je však naučiť sa skutočnú vedu vzťahu – vtedy to začne fungovať hneď. Aj keď si mal problémy do dnešného dňa – ak začneš dnes správne konať, bude to fungovať už dnes. Rybka bola mimo vody – ale dáš ju späť, a opäť pláva. Rozumieš?

Otázka 9: Existuje podľa védskych štandardov nejaký schválený spôsob zoznamovania budúcich partnerov? Existuje vaišnavský spôsob „randenia“?

Odpoveď:

Problém s randením je, že väčšina ľudí sa snaží správať pekne. Výsledok je, že to vyzerá dobre, ale pravda sa ukáže až po troch rokoch – a to už je človek pripútaný.

Vo védskej vede má človek zistiť maximum o druhom skôr, než vôbec začne. Priatelia, príbuzní, horoskopy – všetko sa preverí. Skontroluješ silné a slabé stránky. A hlavne – musíš vedieť, či si s týmito slabosťami ochotný žiť. Slabosť nezmizne – môžeš sa s ňou naučiť žiť, ale nezmizne.

A ak to všetko sedí – až potom má zmysel nechať tých dvoch komunikovať.

A pri prvých stretnutiach nesleduješ „motýliky v bruchu“. Tie získaš aj pri horore. Neurčujú úspešný vzťah. Sleduješ kompatibilitu – a aj tak to bude chcieť prácu. Vzťah nefunguje kúzlom. Funguje vďaka úsiliu.

Víťaz F1 nevyhral zázrakom, ale vďaka tréningu. Hudobník nehrá dobre preto, že má šťastie. Podnikateľ nezarobil 10 miliónov náhodou – všetko si vyžaduje prácu. Ale je to práca, ktorú chceš robiť – kvôli výsledku, po ktorom túžiš.

Treba zistiť: je váš životný štýl podobný?
Praktizujete obaja oddanú službu? Ako prísne?
Koľko detí chcete? Ako ich budete vzdelávať?
Ako budete zarábať? Koľko? Aký spoločenský okruh?
Koľko času chcete tráviť doma, koľko vonku?
Pozývate priateľov? Ako sa správate k rodine?

Toto sú otázky na prvé rande.

Ak sa o tomto viete rozprávať, máte potenciál na vzťah.
Ak nie – je malá šanca, že sa to niekedy podarí.
Lebo čím viac sa stretávate, tým viac sa pripútate – a tým ťažšie je položiť vážne otázky. Človek sa bojí, ako ten druhý zareaguje.

Ale ak máte tieto veci vyjasnené – potom sa môžete začať romanticky zbližovať. Prečo sa romanticky viazať na niekoho, koho vlastne nepoznáš?

Chceš vzťah na celý život alebo len na jednu noc?

Chceš kúpiť dom? Nevyberieš si len podľa fasády. Pozrieš izby, cenu, hypotéku, vek, vybavenie… Tak prečo to nerobiť s partnerom?

Detaily = čo si myslí, nie „aké má veľké prsia“. Rozumieš?

Je to veľmi logické, praktické, funkčné. Nie je to teória. Vidím, že to funguje. Prečo dávať energiu do vzťahu, keď nevieš, s kým máš do činenia?

Tá ilúzia: „Bolo to pekné, tak všetko bude dokonalé.“
Ak dievča povie: „Bolo to krásne, toto bude určite super.“ – a čo bolo krásne? Prechádzka v parku?

A potom sa vydá a očakáva dom, auto, šperky, deti… Ale predsa si len spolu sedeli na lavičke, nie?

A muž jej kúpi kvety, čokoládu, vezme ju na večeru… a po svadbe si povie: „Hotovo, už to nikdy nemusím robiť.“ Ale nie – bude to robiť každý deň do konca života. Vitaj v realite.

Muž si ženu získava starostlivosťou – a potom si myslí, že už má odpracované. Žena je pred svadbou milá, nežná a zmyselná – a po svadbe sa správa úplne inak. Zmenili ste si košele.

Preto: už pri prvom stretnutí sa predstav, prejdi si, čo je pre teba dôležité. Príjemne, milo, ale otvorene. Budujete spolu celý život – ak nezačneš hneď, kedy?

Koľkí ste sa pred svadbou rozprávali o tom, koľko detí chcete a ako ich budete vychovávať?

(Dvíhajú sa ruky.)

Výborne. A funguje vaše manželstvo? Áno – lebo ste sa vedeli rozprávať.

Ak niekto povie: „My sa nikdy nerozprávame.“ – tak ako ste sa vlastne zosobášili?

Oddaný: Jeden vedie, ostatní nasledujú.

Odpoveď: Áno – ale iba vtedy, keď ste sa dopredu dohodli, ako ten vzťah bude fungovať. Potom áno. O tom to celé je.

Oddaný: Hlavné je nevzdať sa zodpovednosti.

Odpoveď: Presne tak – v každom vzťahu musí byť konzistentnosť. Vtedy to funguje. Netreba hľadať démonov.
Ak je záväzok, zodpovednosť, konzistentné plnenie povinností – vzťah bude fungovať.
A keď funguje, príde aj dôvera a všetko ostatné.

Otázka 10: Šrīla Prabhupāda povedal, že rodinný život bez detí je ako púšť. Napriek tomu niektorí oddaní vedome deti nechcú. Má takýto vzťah zmysel? Je to len egoizmus?

Odpoveď:

Normálne platí: kto vyrastal v peknej rodine, prirodzene túži po rodine.
Ak niekto nemal túto skúsenosť, často nemá pohodlie vo veľkej rodine. Ale zároveň nedokáže žiť ani mimo rodinného vzťahu – potrebuje aspoň niečo.

Takže aj keď to nie je ideálne, ak obom stranám takýto vzťah vyhovuje, funguje to.
Buď chcú deti obaja, alebo ani jeden. Vtedy to funguje.

Ale ak jeden chce a druhý nie – máš problém.

Treba to vždy posúdiť individuálne pre daný pár.
Prirodzené je mať deti.
Ale ak obaja sú spokojní aj bez nich – a funguje im to – je to v poriadku.

A uvidíš, o pár rokov môžu zmeniť názor.

Otázka 11: Spomenuli ste, že vzťah s matkou a manželkou je rozdielny. Preto matka nedokáže odpustiť neveste. Čo môže manželka urobiť, aby nevzbudzovala negatívne pocity u svokry?

Odpoveď:

Tým, že bude milá. Ale milá tak, aby z toho svokra mohla mať prospech.
Jedna vec je, keď syn so svojou ženou bývajú v dome jeho rodičov – vtedy je to dom matky. Ale ak nebývajú v dome rodičov, a matka býva s nimi, tak je to dom manželky, nie matky.

To znamená, že manželka by sa mala vždy snažiť byť príjemná a slušná vo vzťahu ku svokre, ale keďže je to jej dom, svokra sa musí prispôsobiť. Syn má zodpovednosť postarať sa o svoju matku, ale matka nemá právo obťažovať jeho manželku.

Zvyčajne svokry obťažujú nevesty vtedy, keď ich vlastný manžel neplní svoju úlohu.
Nespokojná žena otravuje všetkých.

Syn by sa mal porozprávať so svojím otcom a niečo vymyslieť, aby jeho matka neobťažovala jeho manželku.
Ale hlavné je, že nevesta si svokru získa láskou.

Otázka 12: Môže komunita pomôcť upraviť vzťahy v rodinách? Lebo momentálne je v spoločnosti vaišnavov veľké množstvo rozvodov a iných negatívnych vplyvov. Ak áno, ako správne postupovať?

Odpoveď:

Komunita môže pomôcť iba vtedy, ak vie, akú pomoc má ponúknuť.

Existuje veda o tom, ako môžu muž a žena spolu žiť v mieri.
Keď ju dodržiavajú – funguje to.
Keď nie – nefunguje. Tak jednoduché to je.

Ak komunita túto vedu chápe, praktizuje ju a teda vie poradiť párom, ktoré s ňou nie sú oboznámené – to veľmi pomôže.

Ale pomáhať môžu len tí, ktorým manželstvo funguje.
A funguje znamená, že to tak vidia obaja – muž aj žena.

Nie že muž povie: „Mám skvelé manželstvo,“ a žena trpí. Obaja musia povedať, že im to funguje.
Takíto ľudia môžu pomáhať ostatným.

Tradične bol vanaprastha āśram určený na to, aby pomáhal grihasthom.
Lebo oni už prešli skúsenosťami a môžu ich odovzdávať ďalej.

Otázka 13: Môže muž a žena rozvíjať duchovný vzťah bez toho, aby prechádzali cez zmyslovú alebo emocionálnu úroveň? A ako?

Odpoveď:

Je zaujímavé, prečo by niekto chcel preskočiť emocionálnu úroveň. Túto otázku zrejme kladie buď muž, ktorý nechápe emocionálne potreby svojej ženy, alebo žena, ktorá už stratila nádej, že jej muž niekedy porozumie.

Veď aj pri priateľstve sa smejeme, plačeme, zdieľame.
Tak prečo je to v manželstve považované za „máyu“?

A navyše – je to nemožné.
Lebo žena znamená emócie. A duchovno tiež znamená emócie.

Čo to má znamenať – že si len sadnete a budete spolu opakovať džapu a to je všetko?

Ak je predstava, že len spolu spievame Haré Kṛṣṇa, čítame Śrīmad-Bhāgavatam a chodíme na Maṅgala-ārati – nebolo by jednoduchšie zostať v chráme ako brahmačārī?

Manželstvo je vzťah dvoch ľudí, ktorí sa navzájom ovplyvňujú.
Môžeme využiť oddanú službu ako platformu interakcie, ale stále ide o dve osoby s citmi.

Prečo si sa ženil?
Pre čistý duchovný zážitok?
Myslel si si: „V chráme mi komandant stále niečo prikazuje, ale keď sa ožením, budem doma opakovať tri lakhy mien denne ako Haridāsa Ṭhākura“?
Naozaj preto si sa ženil?

Buďme reálni.
Chceme sa vrátiť k Bohu, robíme svoju sādhanu, ale zároveň sme rozptýlení potrebou nezávislosti, peňazí, emocionálnej podpory, šťastia a zmyslového uspokojenia.
A ak to všetko v manželstve ignoruješ – prečo si sa vôbec ženil? Ignoruj to ako brahmačārī!

Otázka je: máš tieto potreby – čo s nimi urobíš?
Ako ich prepojíš s Kṛṣṇom?
A ak nepoznáš túto vedu – ako to má fungovať?

Āśram je prostriedok, ako sa spojiť s Kṛṣṇom.
Proces spočíva v tom, ako zapojiť všetky tieto veci.

Kardama Muni a Devahūti – dokonalý pár – mali samotného Boha za syna.
A dôvod? Dodržiavali povinnosti muža a ženy podľa písiem – pre Kṛṣṇu.
A preto všetko fungovalo.

Kašjapa a Aditi – tiež mali Boha za syna.

Chápeme?
Takže musíme byť zodpovední a s úsilím kráčať týmto smerom.
Ak by si bol na 100 % duchovný, ostaneš brahmačārī. Ale nefungovalo to – preto si sa oženil.
Tak ako to má zrazu fungovať samo?
Treba na tom pracovať.

Nech sa na to pozrieš z ktorejkoľvek strany – vždy je to o práci.
Ale ak tú prácu robíš správne, vzťah sa stane krásnym.

Otázka 14: V Rusku je veľa slobodných žien. V akom vedomí by mali žiť, aby duchovne napredovali?

Odpoveď:

Závisieť od Kṛṣṇu.
Ponoriť sa do štandardnej praxe vedomia Kṛṣṇu – a veci budú fungovať.
Ak sa veci vyvinú a príde manželstvo, pokračuje sa ďalej.

Podstatné je zistiť svoju povahu a zapojiť ju do služby Kṛṣṇovi.
Rozumiem otázke? Áno? Nie?

Mātājī: Nie úplne.

Odpoveď: Nie úplne? Potrebujem vedieť, čo presne chýba.

Mātājī: Žena chce fungovať vo vzťahoch na materiálnej úrovni. Ak ich nemá, ako sa má prejaviť a rozvíjať?

Odpoveď: Nájdi si veľa priateľov.

Mātājī: Ale to je v Kṛṣṇových rukách.

Odpoveď: Áno, je to v Kṛṣṇových rukách, ale…
Poviem ti tajomstvo, ale musíš ho uchovať v tajnosti, dobre? Pripravená?

Stalin už dávno zomrel. A nielen to – komunistická strana už nemá nad krajinou moc.
Ľudia si dnes môžu robiť vlastné rozhodnutia bez toho, aby im niekto zhora diktoval.

To znamená, že aj ty sama môžeš osloviť nejakých oddaných – a nadviazať kontakty.

Nemusíme čakať, kým niekto niečo spraví za nás.
To je to, čo Kṛṣṇa hovorí Arjunovi:
„Si kṣatriya, tak konaj, bojuj!“

Ty si žena, vieš, ako nadviazať priateľstvo – tak to urob!
Keď sa snažíš – Kṛṣṇa pomáha. Ale neurobí to za teba.

Podľa Mahābhāraty sú tri prvky úspechu:

1. Zameranie (focus),

2. úsilie (endeavor),

3. závislosť od Kṛṣṇu.

To znamená: vieme, čo chceme, konáme – a výsledok necháme na Kṛṣṇu.
Ale Kṛṣṇa reaguje len na to, čo my spravíme ako prví.

Chápeme? Funguje to pre teba? Prečo by nemalo?

Mātājī: Žena sama nedokáže žiť. Potrebuje vzťahy.

Odpoveď: Samozrejme. Ale keď hovoríš „vzťahy“, myslíš akékoľvek vzťahy – alebo len vzťah s mužom?

Matājī: Nie je ochrana – nie je manžel, nie je dieťa. Sú priatelia, ale neposkytujú ochranu. Chýba pocit istoty.

Odpoveď: Áno, rozumiem. Ale v konečnom dôsledku – jediný, kto skutočne dáva ochranu, je Kṛṣṇa. Vieš? Pingalā hovorí v 11. speve Bhāgavatamu: „Žiadna žena v dejinách nikdy nebola úplne ochránená žiadnym mužom.“

Preto sa odovzdala Kṛṣṇovi – lebo On je jediný muž, ktorý ťa nikdy neopustí.

A práve o to nám ide.
Tradične sa žena dostáva do tohto vedomia v starobe – keď má vnúčatá a podobne.
Ale aj tak sa k tomu bodu musí dopracovať.

Žiadny manžel, syn, otec, nikto v tomto svete nedokáže dať skutočnú ochranu.
Len Kṛṣṇa to dokáže.

Takže sa utiekame k džape, k spoločenstvu oddaných – a robíme, čo môžeme.
Aká je alternatíva? Nič.

Kṛṣṇa je tu. Nikdy neodchádza. Je v tom celkom dobrý.

To neznamená, že materiálne všetko pôjde ideálne.
Znamená to, že duchovne to pôjde ideálne.

Pāṇḍuovci stratili celé kráľovstvo za jediný deň.
Ale mali Kṛṣṇu.

Takže musíš vedieť, na čo sa k Nemu obraciaš.
Nie aby ti všetko materiálne vyriešil, ale aby ti to duchovne fungovalo.

Je to osoba, môžeš Mu dôverovať, môžeš Mu povedať čokoľvek,
Nebude sa báť, ani keď mu povieš niečo čudné. Je fakt dobrý.

A to je ten pocit blízkosti, ktorý máš.
Stačí to? Pomôže to?

Otázka 15: Hovorí sa, že žena by mala slúžiť Kṛṣṇovi skrze svojho manžela a len tak sa môže vrátiť späť do duchovného sveta. Čo má robiť žena, ktorá je z rôznych dôvodov sama, bez manžela?

Odpoveď:

Oddaný slúži Kṛṣṇovi – opakovaním džapy, vykonávaním sādhanā, uctievaním Božstiev. To všetko sa robí pre duchovného učiteľa a pre Kṛṣṇu.

Potom tu máme rôzne materiálne rozptýlenia alebo pripútanosti, ktoré odoberajú čas od plnohodnotnej služby Kṛṣṇovi.
Ide o to, že tieto rozptýlenia vnímame v spojení s Kṛṣṇom. A podľa Jeho pokynov ich zapájame do Jeho služby.

Nie je pravda, že žena môže prísť ku Kṛṣṇovi len cez manžela.
Môže k Nemu prísť cez duchovného učiteľa.

Manžel má žene pomáhať v porozumení a praxi, ale nie je prostredníkom služby Kṛṣṇovi – tým je guru.

Takže či je vydatá alebo nie, jej ospevovanie, počúvanie atď. sa deje cez paramparā.
Manžel pomáha – ako asistent duchovného učiteľa, nie ako jeho náhrada.

Celý tento proces – spojiť všetko s Kṛṣṇom – je cieľom.
A v tom vidíme, že ide o interakciu s mužským aspektom Kṛṣṇu (puruṣa),
a podobne aj manžel interaguje so ženou ako s prakṛti.

Otázka 16: Čo znamená, že žena má byť pokorná a podriadená manželovi? Môžete to vysvetliť spolu s úlohou manžela v tomto kontexte?

Odpoveď:

Podľa védskych písiem manžel vedie a manželka nasleduje.
To znamená, že akékoľvek správanie alebo reakcie, ktoré muž očakáva od ženy – musí najprv prejaviť on.

Ak chce, aby bola úctivá – musí byť prvý úctivý on.
Ak chce, aby bola poddajná – on musí byť ohľaduplný a citlivý na jej potreby.
Tým prejavuje svoju „submisivitu“ voči jej potrebám.

Ak vznikne hádka, muž má zaujať pokorný postoj a upokojiť ženu.
A tak aj ona zaujme pokorný postoj.
Takto to funguje.

Zároveň žena by sa mala snažiť hovoriť milo a príjemne, povedať, čo má rada, a ak je nahnevaná, môže to povedať – ale bez zraňujúcich slov.

Aj v Mahābhārate, v dialógu medzi Dushyantom a Śakuntalou, sa uvádza, že muž – aj keď je nahnevaný – by nikdy nemal hovoriť alebo konať spôsobom, ktorý by zarmútil ženy v rodine.

Ak sa zachováva táto ohľaduplnosť, každý si dáva pozor, aby ten druhý bol v poriadku.
Ale prirodzené je, že muž začína interakciu – a žena na ňu reaguje.

Otázka 17: Existujú nejaké príklady z minulosti alebo súčasnosti, kedy žena bez manžela a detí dosiahla výsledky duchovného života?

Odpoveď:

Ak niekto opakuje mená Pána a na konci života si spomenie na Kṛṣṇu – ide späť k Bohu.
To je základný princíp.

Ženy sa zvyčajne cítia lepšie v rodinnom prostredí, preto je prirodzené, že si zvolia túto cestu ako základňu pre oddanú službu.
Takže to nie je niečo, čomu sa treba vyhýbať.
Ale ak to nevyjde, stačí, že človek vykonáva svoju oddanú činnosť – a veci sa vyvinú správne.

(Prekladateľ poznamenáva, že tazateľ chcel konkrétny príklad.)

Odpoveď: Dobre, počuli ste princíp – to je to podstatné.

Ak by som povedal meno Gāṅgāmātā Goswāminī alebo Gargī – čo by to pre vás znamenalo?
Preto vám dávam princíp, aby ste ho vedeli použiť vo vlastnom živote.
Chápeme? Ďakujem.

Otázka 18: Podľa akého scenára sa v takomto prípade žena rozvíja – podľa mužského alebo ženského princípu?

Odpoveď:

Podľa ženského.
Žena sa usadí v prostredí, ktoré je jej príjemné a jednoduché – a v ňom vykonáva svoju službu.

Takže to prostredie je tak pohodlné, ako potrebuje, a zvyšok času venuje oddanej službe.

Otázka 19: Kto je Pingalā a čo konkrétne urobila, aby ju Kṛṣṇa prijal za manželku? Je to možné aj dnes? Sú nejaké príklady?

Odpoveď:

Jeho manželka? Nie, Pingalā nikdy nebola manželkou Kṛṣṇu.

Bola to žena, ktorá dosiahla poznanie. Jej príbeh rozpráva Kṛṣṇa Uddhavovi ako príklad človeka, ktorý pochopil, že v hmotnom svete niet skutočného uspokojenia.

Pingalā sa snažila naplniť svoje potreby cez vzťahy s mužmi, ale bola len frustrovaná.
Pochopila, že v histórii žiadna žena nebola úplne uspokojená žiadnym mužom.

A tak sa odovzdala Kṛṣṇovi – pretože len On dokáže naplniť potrebu bezpečia a večného vzťahu.
Tým sa sebarealizovala a dosiahla vnútorný pokoj.

Toto je dostupné každému.

Otázka 20: Prečo definujete „moment“ ako jednu jedenástinu minúty?

Odpoveď:

Minúty?
Nie, je to 1/11 sekundy.
Nazýva sa to lava-mātra, teda „iba jeden mātra“.
Pochádza to z verša: „lava-mātra sādhu-saṅga“ (aj krátke stretnutie so sādhuom má silný účinok).

Śrīla Prabhupāda to sám vysvetľuje v komentároch – že mātra je 1/11 sekundy.
Odtiaľ to pochádza.

Otázka 21: Mohli by ste podrobnejšie vysvetliť formy času? Používate tri, štyri alebo päť foriem? A ktorú formu času preferuje Kṛṣṇa? Prosím, povedzte všetko, čo o čase viete. Ďakujem. 

Odpoveď:

Čas sa pre nás začína momentom – tiež nazývaným nimiṣa, čo je žmurknutie oka.
Potom je muhūrta, čo je 48 minút,
potom deň a noc ľudí.

Ďalej máme 15 dní rastúceho mesiaca a 15 dní ubúdajúceho mesiaca – čo je deň a noc predkov.

Potom 6 mesiacov Uttarāyaṇa (severný smer) – deň polobohov, a 6 mesiacov Dakṣiṇāyaṇa (južný smer) – noc polobohov. Takže jeden náš rok je jeden deň a noc polobohov.

Tisíc rokov polobohov je základ pre výpočet Yúg:

• Kali-yuga = 1000 rokov polobohov

• Dvāpara-yuga = 2000

• Tretā-yuga = 3000

• Satya-yuga = 4000

Čiže 10 000 rokov polobohov = jedna Mahā-yuga, teda cyklus 4 yúg.
72 Mahā-yúg tvorí jednu Manvantaru – čas, počas ktorého vládne jeden Manu.

Za deň Brahmu sa vystrieda 14 Manuov.
Počas dňa Brahmu vesmír funguje, počas noci sa rozpadá.

A takto plynie 100 rokov Brahmu, kedy končí aj existencia vesmíru.

Bhāgavatam uvádza, že to trvá asi ¾ sekundy pre Mahā-Viṣṇua.

Taký je čas.
A ten, kto pozná tieto výpočty a rozpätia času – ten pozná čas.

Otázka 22: Mohli by ste prosím vysvetliť, kedy sú výnimočné prípady, keď je rozvod prípustný u gṛhastha oddaných? A kedy môžeme jednoducho použiť zdravý rozum?

Odpoveď:

Zdravý rozum môžeme použiť vždy.
Pointa je, že ak je muž ovládnutý, má pod kontrolou svoje zmysly a je ohľaduplný k žene v každej situácii, tak to v žene prirodzene vyvolá cudnosť a spokojnosť, a vzťah môže fungovať.

Takže sústrediť sa treba na tieto veci, nie na hľadanie výhovoriek, prečo to nejde.
Rozumiete?
Pretože ja vám výhovorky nedám. Aby ste si potom mohli povedať: „Mahārāja povedal, tak sa rozvádzam.“

Otázka 23: Často sa stáva, že oddané rodiny sa snažia rozvíjať vzťahy s inými oddanými – navštevujú sa, spoločne opakujú sväté mená, čítajú písma – ale potom zistia, že je to veľmi náročné, a niekedy to dokonca narúša ich vlastnú sādhanu. Musia obetovať svoj čas pre iných, čo je niekedy potrebné, ale zároveň z toho majú strach. Ako to prekonať?

Odpoveď:

Ako hovoríte – ide o rozvíjanie vzťahov. Priateľstvo znamená, že niečo máme spoločné.
Musíte teda nájsť to, čo funguje.

Spomínate opakovanie a počúvanie Bhāgavatamu. Ale podľa tónu otázky to nefunguje ako vhodné médium.

Tieto aktivity dobre fungujú v chráme.
Ak to ide, super – ale ak nie, možno skúste prasādam – niečo spoločné, čo obom rodinám robí radosť.
Ak to nefunguje s touto rodinou, skúste inú.
Nemusíte mať hlboké vzťahy so všetkými rodinami. Nájdite tie, s ktorými to ide.

Ak to chcete stavať na počúvaní a opakovaní, tak nájdite rodiny, s ktorými vás to baví, nie s ktorými je to náročné.

Otázka 24: Môžeme povedať, že duchovné praktiky v rámci rodiny stačia na to, aby to bol gṛhastha-āśrama? Alebo gṛhastha-āśrama znamená komunitu viacerých rodín?

Odpoveď:

Gṛhastha-āśrama znamená rodina.
Viac rodín = komunita.

Ak hovoríte o gṛhastha-āśrame, ide o vašu rodinu praktizujúcu vedomie Kṛṣṇu, kde je Kṛṣṇa stredobodom.
Skupina takýchto rodín je komunita.
Komunita je založená na spoločných hodnotách.
Ak hodnoty nie sú spoločné, nejde o komunitu.

Dávame krátke odpovede, pretože dlhé odpovede z minulosti boli viac mätúce. A je tu veľa otázok.

Otázka 25: Ako dôležité je, aby boli manžel a manželka rovnako zanietení pre duchovné praktiky? Často je to tak, že len jeden z partnerov je inšpirovaný, a druhý nie, takže chýba spoločný záujem.

Odpoveď:

Vaša sādhanā je jedna vec a váš vzťah druhá.
Ideálne súvisia, ale nezobrali ste sa kvôli sādhanā.
Zobrali ste sa kvôli citovým a rodinným potrebám.

Pokiaľ jeden podporuje duchovné úsilie toho druhého, nie je problém.
Povinnosti manžela a manželky sa nemenia podľa toho, či sú obaja vedomí si Kṛṣṇu, alebo len jeden.
Zaobchádzanie medzi nimi ostáva rovnaké.
Dôležité je, aby to, čo robíte, bolo pre druhého jasné a prijateľné.

Otázka 26: Ako vytvoriť úplný vzťah v rodine, ak sú manžel a manželka odlišní?

Odpoveď:

Ak manžel a manželka nie sú odlišní, tak máte problém.
Veď neberiete si samého seba.

Práve v tom, že sú odlišní, spočíva zaujímavosť.
Je o čom diskutovať, je s kým komunikovať.

Ak sú záujmy úplne odlišné, muž by mal interagovať so ženou cez to, čo zaujíma ju.
Tým bude žena šťastná a muž dostane to, prečo sa vôbec ženil.

Lebo ak chcel byť nezávislý, načo sa ženil?
Keď sa muž zaujíma o aktivity ženy, všetko pôjde dobre.
A časom možno začne aj ona mať záujem o jeho.

A aj keby nie, vzťah bude stále pekný.
Ako sme spomínali – ak chce muž viesť rodinu, musí najprv záujem prejaviť on.
Potom sa to časom prirodzene opätuje.

Otázka 27: Aké je nebezpečenstvo pohlavného styku bez zámeru splodiť deti?

Odpoveď:

Môže to byť veľmi rušivé.
Človek si začne myslieť, že to je dôležitejšie než iné aspekty vzťahu a sādhanā.

Ale hlavné je: interakcia je emocionálna.

Verte alebo nie – ženy nemajú skutočný záujem o sex.
Žena má záujem o romantiku – teda intímnu emocionálnu výmenu, ktorá môže, ale nemusí mať fyzický prvok.

Ako sme spomenuli – pre ženu je dôležitý zážitok z celej aktivity, nie aktivita samotná.
Muž vníma sex ako úspech – „urobil som toto, tamto, vyvrcholil som, deň úspešný.“
Žena takto vôbec neuvažuje.

Pre ženu je rozdiel medzi zmyselnosťou a sexualitou.
Väčšina mužov to nerozozná.

Ženy sú zmyselné – ich pohyby, reč tela – ale to neznamená, že chcú sex.
Aj malé dievčatá sa správajú zmyselne, keď sú v pohode – to ukazuje, že nejde o sex, ale o spôsob výmeny energie.

Takže: predohra a záver sú pre ženu to, čo ju robí šťastnou – nie samotný pohlavný akt.
Sex len odstráni „svrbenie“, ale nie je to, po čom túži.

Ak si to muži uvedomia, možno prehodnotia, čo si myslia, že žena chce.
Držte sa radšej romantiky než sexu.

Romantika je na vzťah, sex je na deti.
Chápeme?
Nie?
Dámy chápu – tak vy páni by ste to mali brať vážne.
Môžete si povedať „ja to vnímam inak“, ale to, čo som povedal, je šástra.
Takže ak vaša predstava nie je toto, vaša predstava je nanič.

Otázka 28: Na prvej prednáške ste hovorili o obliekaní. Je to až také dôležité pre rozvoj vedomia Kṛṣṇu?

Odpoveď:

Oblečenie nie je kľúčom k rozvoju vedomia Kṛṣṇu.
Dôležité je opakovanie Haré Kṛṣṇa.

Ale oblečenie si vyberáme podľa toho, kým si myslíme, že sme.
Ak si myslíme, že sme „drsní a cool“, oblečieme sa tak.
Ak máme veľké svaly, chceme ich v Moskve ukázať.

Oblečenie neovplyvňuje vedomie Kṛṣṇu, ale odhaľuje našu identitu.

Takže problémom nie je oblečenie, ale vedomie, ktoré za ním stojí.

Otázka teda nie je: „Mám sa obliekať oddane alebo moderne?“
Otázka je: „Prečo sa chcem obliekať tak, ako sa obliekam?“
To je problém.
Odev je len vonkajší prejav mentality.

Prabhupāda povedal:
Buď sa obleč ako oddaný, alebo ako kultivovaný džentlmen.
Oboje je prejav kultivovanosti.

Otázka 29: Ak vás naraz osloví viacero ľudí – rôzni ľudia prichádzajú súčasne – ako každému z nich venovať pozornosť, aby sa všetci cítili príjemne a nikto zanedbaný?

Odpoveď:

No, ak prídu všetci naraz, pozrite sa, kto z nich je starší alebo bližší – najprv nadviažte kontakt s ním.
A od neho sa rozšírte k ostatným a potom zasa späť.

Ak hovoríte s jedným a príde ďalší, podľa jeho postavenia sa rozhodnete, či mu hneď venujete pozornosť.
Ak je medzi nimi veľký rozdiel v dôstojnosti alebo blízkosti, zostaňte s tým dôležitejším, možno len kývnite alebo sa usmejte na toho druhého, a dokončite rozhovor s tým, s kým ste boli.

Ak sú zhruba rovnocenní, venujete sa jednému, uznáte prítomnosť druhého, ak niečo viete dokončiť, dokončíte, a prechádzate medzi nimi.

V skratke:
Každý má pocit uznania, najmä cez očný kontakt a jeho kvalitu.
Aj krátky pohľad môže vyjadriť úctu podľa postavenia.
Funguje to dobre, ale chce to cvik.

A funguje to dobre – pokiaľ osoba, s ktorou hovoríte, nie je vaša manželka…
Ak je žiarlivá a nahnevaná, nepozerajte sa na nikoho iného. Ani nanosekunda!
Lebo potom nastane jadrový výbuch.
To nestojí za to.
Všetky ostatné vzťahy si môžete vyriešiť neskôr.

Ak to tak nie je, skúšajte vyvážiť čas a pozornosť a časom sa to zlepší.
Kvalita je dôležitejšia než kvantita – aj krátky kvalitný pohľad stačí.
Ale hlavná je prax.

A keď vidíte, že prichádza príliš veľa ľudí, utekajte na záchod.
Alebo vytiahnite mobil, pozrite na hodinky a povedzte: „Och, niečo mi ušlo!“
Alebo použite klasický britský štýl:
„Nechcem vás zdržiavať… Prepáčte, že vás zdržujem, ja toľko rozprávam… Tak vás už pustím.“
Aj keď oni prišli za vami.

Otázka 30: Je normálne, ak sa žena v chráme venuje službe pod vedením muža, ktorý nie je jej manželom?

Odpoveď:

Ak sa dodržiava etiketa, je to úplne normálne.
Takto funguje celý svet.
Aj v práci musíte spolupracovať s mužmi a ženami.
Ak je etiketa zachovaná, nie je problém.

Otázka 31: Ako môže žena rozvíjať vzťah s duchovným učiteľom? Čo je vhodné a čo v tom pomáha?

Odpoveď:

Cez pokyny – tie, čo prichádzajú z prednášok a podobne.
Duchovný učiteľ je tu na duchovné vedenie, nie na emocionálnu oporu, ktorú by mala dať rodina.

Inšpiráciu čerpajte od gurua, ale materiálne veci riešte s inými.

Otázka 32: Aký význam má cudnosť v dnešnej dobe? Je dôležité, aby si mladý muž vzal pannu? Aký význam má panenstvo pre muža a ženu?

Odpoveď:

Tradične – panny sa vydávajú za panicov.
„Voľné“ dievčatá sa vydajú za zúfalých chlapcov.

Cudnosť znamená sústredenie.
Materiálny život rozptyľuje od duchovného, takže ak sa človek dokáže sústrediť, môže sa sústrediť aj na Kṛṣṇu.

Preto je cudnosť vždy žiaduca.
Pomáha udržať pozornosť na guruovi, Kṛṣṇovi a službe.

Kṛṣṇa je muž.
Ak sa nevieme sústrediť tu, ako sa chceme sústrediť na Neho?

Takže ideál je: vziať si niekoho podobnej povahy a byť navzájom verní.
Dáva to zmysel?

Otázka 33: Je známe, že ženy mávajú veľa materiálnych pripútaností. Ako môžu rozvíjať duchovné vedomie v tomto ohľade?

Odpoveď:

Samotná pripútanosť nie je problém.
Problém je, že pripútanosť nie je ku Kṛṣṇovi.

Dokonalosť duchovného života je byť pripútaný ku Kṛṣṇovi.
Takže cieľom je presmerovať pripútanosť z hmoty na duchovno.

Princíp pripútanosti nie je chyba.
Ak sa s pripútanosťou zaobchádza podľa pokynov guru, Kṛṣṇu a śāstry, prestáva byť prekážkou.

Máte činnosti, ktoré vás vedú ku Kṛṣṇovi.
Vaše materiálne pripútanosti vás od Neho odvádzajú.
Ale ak ich spojíte s Kṛṣṇom, začnú vás viesť rovnakým smerom ako On.
Potom už nebudú rušiť.

(hlasný zvuk motorky)

Vždy som si myslel, že by mali vyrobiť špeciálnu helmu – že bude mať reproduktory napojené na plyn – čím viac pridáte, tým silnejší zvuk budete počuť vnútri helmy.
A zároveň dajú na výfuk super tlmič – navonok ticho, ale vnútri rachot ako pri 1200cc.
Tak máte skúter, ale pocit ako na Harleyi.

Otázka 34: Medzi mužmi je rozšírený názor, že ak sa manželka stane stabilnou oddanou, má duchovného učiteľa, opakuje mantru – už nič nepotrebuje, ani ochranu manžela. A takzvaní „priatelia“ ich inšpirujú „zachraňovať“ iné ženy – a rozvod, či neplnenie rodinných povinností sa ospravedlňuje ako „kázeň“ a „zachraňovanie duší“.

Odpoveď:

Áno, je tam prvok, že ženy potrebujú svoj priestor.
Tak ako aj muži.
Muži občas potrebujú byť medzi mužmi, ženy tiež potrebujú byť medzi ženami alebo si robiť svoje veci.

To by si mali manželia medzi sebou vyjasniť.
Preto vo védskej kultúre sú muži a ženy často v spoločnosti oddelení – muži s mužmi, ženy so ženami – a časť času sú spolu.

Tento aspekt je dôležitý aj v dobrej domácnosti.
Ženy sú zväčša pripútanejšie a potrebujú viac času, ale potrebujú aj samotu.

Ale ďalší aspekt je ten, že pred svadbou žena kričí: „Guru Mahārāja ki jaya!“ – je veľmi aktívna.

Po svadbe – už o nej nepočuť.
Lebo deti a rodina zaberú čas.

Ak sa teraz znovu zapája do duchovných činností, muž by sa mal pozrieť na kvalitu ich vzťahu.
Možno jej interakcia s ním už nie je napĺňajúca – a preto sa obracia inde.
Takže to treba zdiagnostikovať.

Ale ak deti odrastajú a je prirodzené, že sa znova venuje viac duchovnu,
môžu to robiť spolu a zdieľať duchovný život.

Ale iný scenár môže byť, že guru príde raz za dva roky na pár dní,
a žena je ponorená v službe, a muž sa cíti zanedbaný.

Vtedy by žena mala byť počas spoločných chvíľ plne prítomná,
ale muž by mal zároveň oceniť, že je duchovne aktívna.

Lebo ak sa pretrhne vzťah s guruom,
pretrhne sa aj vzťah k akejkoľvek autorite – aj k manželovi.
Preto je to veľmi citlivé.