späť

Ramá ékádaší

Ramá ékádaší

Pôst / Prerušenie (BA) 28.10.2024 (hocikedy po 10:03)

Žil raz jeden kráľ menom Mučukunda. Bol priateľom Indru, rovnako ako Jamarádža, Varuny a Vibhíšanu, zbožného brata Rávanu. Vždy hovoril pravdu a bol mojím verným oddaným. Mučukunda mal dcéru menom Čandrabhága (svätá rieka), ktorá bola vydatá za Šabhanu, syna Čandraseny. Jedného dňa navštívil Šabhaná svojho zaťa v jeho paláci. Druhý deň malo byť sväté ékádaší a Čandrabhága z toho bola celá rozrušená. Jej manžel bol po ťažkej chorobe veľmi fyzicky slabý a nebol schopný vydržať celodenný pôst. Oslovila ho týmito slovami: „Manžel, môj otec je veľmi striktný v oblasti rešpektovania ékádaší. Vždy na dáša (deň pred ékádaší) búcha do veľkých tympánov a ohlasuje: Každý v mojom kráľovstve musí dodržať pôst na deň pána Hariho! Nikto, dokonca ani slony a kone nesmú jesť ani piť.“

Keď Šobhana počul zvuk tympánov, povedal svojej žene: „Čo budem robiť? Som príliš slabý, aby som mohol dodržať celý pôst. Zároveň však musím vyhovieť nariadeniam tvojho otca. Mohol by som síce odísť, ale nebolo by to vhodné a úctivé voči tvojmu otcovi a môjmu zaťovi.“

Šobhana nakoniec zostal a celý deň sa pôstil. Hlad a smäd ho veľmi trápili a bolo to pre neho neúnosné. Nakoniec zapadlo slnko a všetci vaišnavovia sa pripravovali na noc strávenú ospevovaním a načúvaním o Višnuovi. Šobhana strávil noc vo svojej komnate a vysilený zvládol aspoň ľahnúť a zaspať. Nakoniec prišlo ráno a oddaní sa začali rozchádzať z chrámov a pripravených stanov. Opojení počúvaním o zábavách a vlastnostiach Pána šli vykonať ranné povinnosti. Kráľ Mučukunda a jeho dcéra Čandrabhága sa takisto zúčastnili slávnosti ékádaší. Čandrabhága postrádala spoločnosť svojho manžela a už sa tešila až mu bude rozprávať, o čom sa rozprávalo. Keď sa však vrátila do svojej komnaty s hrôzou zistila, že jej manžel už nedýcha. V spánku opustil telo. Kráľ Mučukunda vykonal všetky pohrebné obrady za zosnulého Šobhany a prikázal svojej dcére, aby nevstupovala do obetného ohňa za svojím manželom.

Pretože Šobhana zomrel kvôli dodržaniu Ramá ékádaší, zásluhy takto získané mu zaistili zrodenie v kráľovstve na hore Mandaráčala. Narodil sa už v plnej mužskej kráse a pripravený prevziať trón a vládnuť. Kráľovstvo bolo ako mesto polobohov: palác zdobený zlatom a drahými kameňmi, rozľahlými záhradami, parkami a trhovisko bolo plné exotického tovaru. Vskutku toto kráľovstvo bolo vytvorené len vďaka zásluhám z Ramá Ekádaší. Kráľ Šobhaná si toto plne uvedomoval a vedel, že keďže bolo vytvorené mystickou silou, nebude tu natrvalo. Ako dlho mu bude vládnuť, tým si nebol istý.

Jedného dňa šiel okolo brahmána menom Somašarná, putujúci každoročne po svätých miestach. Keď zbadal kráľovstvo na vrchu Mandaráčala, bol oslnený v úžase. „Toto kráľovstvo tu ešte pred niekoľkými rokmi nebolo“, hovoril si.“ Navštívim ich a zistím, kto mu vládne.“ Vstúpil teda mestskými bránami dovnútra a keďže bol brahmána, nikto mu nekládol žiadne nepríjemné otázky. Keď zbadal Šobhanu vo všetkej nádhere, obsluhovaného a ovievaného pod bielym baldachýnom, ihneď v ňom spoznal princa a bývalého manžela Čandrabhágy. Keď kráľ zbadal tohto brahmánu, ihneď ho pozval bližšie a náležite ho uctil.

Somaršana k nemu prehovoril: „Ó, kráľ, putujem po svätých miestach a som obyvateľom kráľovstva kráľa Mučukundy. Viem, že to bude znieť podivne, ale je to tvoj zať a je to necelý rok čo si navštívil naše kráľovstvo so svojou manželkou Čandrabhágou. Bol si veľmi slabý, ale napriek tomu si dodržal pôst na Ráma ékádaší, vďaka čomu si opustil svoje telo. Teraz ťa vidím tu a je pre mňa obrovskou záhadou, ako si za tak krátku dobu získal toto mužné postavenie vládcu a správcu tohto nebeského mesta. Ako je to možné?“

Šobhana odpovedal: „To vďaka pôstu, ktorý som dodržal, a ktorý mi bol osudný, som získal toto kráľovstvo a dospelé mužné telo. Keďže je vytvorené mystickou silou, toto moje kráľovstvo je len dočasné. Prosím, vráť sa do svojho kráľovstva a popíš všetko, čo si videl mojej bývalej manželke Čandrabháge. Vždy mi bola oddaná a iste na mňa ešte stále myslí. Jedine ona mi môže pomôcť.“

Brahmána sa teda vrátil späť do mesta a popísal všetko, čo videl, Čandrabháge. Bola veľmi prekvapená a mala nesmiernu radosť. Povedala: „Ó, brahmána, nie je to iba sen, čo mi tu dnes rozprávaš? Šóbhana teda žije a potrebuje moju pomoc! Som ti veľmi vďačná, každý, kto znovu spojí odlúčené, získa nezmerné zásluhy.“

Ihneď sa vypravili na cestu a za krátky čas dorazili do kráľovstva na hore Mandaráčala. Keď sa Čandrabhága a Šobhana znovu stretli, boli zaplavení ohromnou radosťou a láskou, ktorú možno len ťažko opísať. Dlhé hodiny sa rozprávali. Čandrabhága potom povedala: „Ó, drahý, počula som že potrebuješ pomôcť. Od svojich ôsmych rokov som nevynechala ani jedno ékádaší. Vždy som ich náležite a s vierou dodržala, a keď ti odovzdám všetky takto získané zásluhy, tvoje nové kráľovstvo bude určite trvalé a prosperujúce.“

Pán Krišna pokračoval: „Ó, Judhištír, takto Čandrabhága získala strateného manžela a mohla s ním v pokoji a šťastne žiť. To všetko zásluhou Ramá ékádaší. Šobhanovo kráľovstvo bolo teraz trvalé a schopné zabezpečiť všetky potreby každého, kto v ňom chcel žiť. Každý by mal preto dodržiavať sväté ékádaší. Nemal by rozlišovať medzi ékádaším dorastajúceho mesiace a ékádaším ubúdajúceho, rovnako, ako biela a čierna krava dáva rovnaké množstvo mlieka.“

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov