Judhištír mahárádž povedal: Ó Pane, krásne si mi opísal slávu Saphalá ékádaší, prosím pokračuj a popíš mi aj druhé ékádaší mesiaca Pauša.

Kráľu, jeho meno je Putradá, čiže ten kto dáva syna. Nasledujúci príbeh sa stal pred mnohými a mnohými rokmi v kráľovstve menom Bhadrávati a popisuje akú nesmiernu silu má pôst na svätý deň ékádaší. Prosím pozorne počúvaj.

V tomto kráľovstve vládol kráľ Suketumán. Hoci mal prekrásnu a cnostnú manželku Saibju nemali spolu žiadneho syna. To ho veľmi trápilo. Neustále sa zmietal predstavou, že ak nebudú mať syna, nebude nikoho, kto by pokračoval v dynastii a zachoval tak rodinnú tradíciu. Kráľ bol plný zármutku a ani celé jeho kráľovstvo s jeho bohatstvom mu neprinášalo úľavu. Viac a viac času trávil v komnatách svojej manželky a vládu prenechával svojim ministrom.

Týmto spôsobom kráľ aj so svojou manželkou trávili svoje dni v úzkosti. Keď obetovali tarpanu (obeť vody predkom), voda sa im zdala vriaca a nevhodná na obetovanie. Mysleli totiž, že ak nebudú mať nasledovníkov, nebude po ich smrti nikoho, kto bude obetúvať tarpanu a teda oni aj ich predkovia budú stratení.

Kráľ premýšľal: „Je povedané, že bez syna je manželstvo zničené. Pre otca rodiny oboje, srdce a skvostný dom zostane prázdnym a pustým, ak nemá syna. Bez syna muž nemôže splatiť svoj dlh predkom, polobohom a ostatným živým bytostiam. Syn je dôkazom zbožných činností vykonaných v minulých životoch a najväčším požehnaním pre muža a otca rodiny.“ Keď tak premýšľal, veľmi sa zarmútil.

Už nemohol znášať neustále utešovanie zo strany príbuzných aj učených brahmanov a rozhodol sa vziať osud do svojich rúk. Osedlal svojho koňa a bez toho, aby niekomu povedal, vyrazil sám na cestu. Nemal žiadny cieľ, len veľkú túžbu získať syna. Prechádzal lesom plným sŕn, vtákov a ďalších zvierat. Všímal si rôzne druhy stromov a krovín, figovníkov, datľovníkov a paliem. Všetky boli plné zrelých plodov alebo kvetov. Videl tigre, divoké medvede, levy, opice, srny. Slony a slonice so svojimi sloníčatami. Aspoň oni sú šťastní, pomyslel si kráľ a nebojácne vstúpil medzi nich. Závidel slonom ich šťastie, že sa môžu takto hrať a vychovávať mláďatá. Znovu ho premohol smútok. Premýšľal: „Aký hrozný skutok som musel spáchať, že musím takto trpieť? Vykonával som obete polobohom, rozdával som milodary čestným bráhmanom. Staral som sa o poddaných ako najlepšie som vedel, nikdy som nikomu neuškodil ani nikoho nepodviedol. Musí to byť vďaka nejakému činu z minulých životov. Už neviem ako ďalej Ó Najvyšší Pane, prosím pomôž mi. „

Kráľ Suketumán sa modlil k najvyššiemu Pánovi, oslovoval ho „môj Pane a Náráján“.

Bolo už skoro poludnie, keď sa vydal opäť na cestu. najvyšší Pán vypočul jeho modlitby a naviedol ho úzkym chodníkom ku krásnemu jazierku plnému rozkvitnutých lotosov a vodných ľalií. Na druhej strane jazierka uzrel skromné obydlie a skupinku svätcov v šafranovom oblečení pohrúžených do meditácie. Okamžite zosadol z koňa, uviazal ho a vykročil navštíviť týchto svätcov k ich ášramu. Keď sa priblížil a počul ako spievajú mená Nárájána, ďakoval Pánovi, že vypočul jeho modlitby a zaviedol ho na toto miesto. Veľkí svätci dokážu splniť želanie každého a kráľ o tom nepochyboval. Kráľ sa im hlboko poklonil a so zopätými rukami ospevoval vzácne stretnutie so svätými osobami. Svätci potešení kráľovým správaním prehovorili: „Kráľu, sme tebou veľmi potešení, čomu vďačíme za tvoju návštevu, čo Vás k nám privádza?“

Kráľ opísal svoju situáciu a tiež dôvod svojej púti. Keď svätci vypočuli kráľov príbeh, nemohli sa ubrániť úžasu. Prehovorili: „Kráľu, sme višvadévovovia a prišli sme sa k tomuto jazierku vykúpať a dodržať svätý pôst. Dnes je Putradá ékádaší a samotné meno naznačuje, že má tú moc dať syna, každému kto ho dodrží. To, že si sem za nami zavítal zrovna v tento deň s prianím mať syna je znamením, že Najvyšší Pán je s tebou osobne spokojný. Je to veľké požehnanie. Preto ani chvíľu neváhaj a zostaň tu a spolu s nami, ospevuj Pána a pôsti sa v tento najsvätejší deň ékádaší.

O Judhištír, kráľ Suketumán strávil celý deň a noc v spoločnosti višvadévov, veľkých oddaných, opevovaním zábav najvyššieho Pána. Druhý deň, na dvádaší, prerušil pôst a vrátil sa do svojho paláca. Čoskoro potom kráľovná otehotnela a presne ako višvadévovia predpovedali, narodil sa syn, zdravý a krásny. Neskôr ho kráľ menoval svojim nástupcom a ako každý spravodlivý kráľ odišiel na púť po svätých miestach dosiahnuť sebarealizáciu v službe Bohu.

Poznámka:

Višvadévovovia sú synmi Višvu a ich mená sú Asu, Satja, Kratu, Dakša, Kála, Káma, Dhriti, Pururáva, Mádrava a Kuru.

Sanskritské slovo putra znamená syn. Pu je označenie pekla a tra znamená oslobodiť. Teda ten kto oslobodí z pekla. Dá v sanskrite, rovnako ako v slovenčine znamená dať.

Na druhej strane, bezbožný syn sa označuje ako mutra – moč. :-/