Robenie nemožného

„Nemožné je slovo v slovníku hlupáka,“ povedal Šríla Prabhupáda a dokázal nám, že to tak je.

Dokonca aj samotný Krišna v Bhagavad-gíte uvádza, že prekonať prekrytie, ktoré na nás uvalila materiálna energia, je – ak sa Mu neodovzdáme – NEMOŽNÉ. Aká nádej teda existuje pre tých, ktorí sa narodili do temnoty tohto sveta zahaleného nevedomosťou, ktorá naberá podobu toľkých falošných označení, ktoré naše telá cestou zbierajú? Ako môže človek prekonať takú hustú temnotu? Koho svetlo je také silné, že dokáže preniknúť všetkými pokryvmi, pod ktorými je podmienená duša pochovaná, paralyzuje jej falošné ego a vstúpi do jej srdca?

Šríla Prabhupáda to urobil za jednu sekundu, jednoducho pohľadom svojich očí. Taký intenzívny bol jeho pohľad, taký náročný pre podmienenú dušu, ktorá po milióny životov hľadala svoje zmyslové uspokojenie, nachádzajúc útočisko v anonymite, ktorú, ako sa zdá, poskytuje filozofia máyavády. Nikto nemohol zostať ľahostajný v prítomnosti Šrílu Prabhupádu. Musel odhaliť buď svoje zbožné, alebo svoje démonické vlastnosti. Dokonca aj niektorí z jeho žiakov to po nejakom čase tohto neustáleho vystavenia nedokázali zniesť a stiahli sa znova do anonymity, ktorú ponúka karmí spoločnosť.

Kto má také sily dnes? Menia sa ľudia naozaj, keď prídu do vedomia Krišnu? Zriedkakedy. Pravda, menia si mená, dodržiavajú určité rituály, cítia sa byť „súčasťou toho“. Ale sú naozaj? Zbožnosť nebola prioritou Šrílu Prabhupádu, tou bolo kazateľstvo. Koho srdcia skutočne horia intenzívnou túžbou dávať ostatným milosť Šrílu Prabhupádu prostredníctvom distribúcie kníh, distribúcie svätého mena a distribúcie prasádam? To sa musí ukázať prostredníctvom procesu bona fide zasvätenia. Šríla Prabhupáda zašiel dokonca tak ďaleko, že vyhlásil, že tí, ktorých srdcia nehoria intenzívnym ohňom súcitu k podmieneným dušiam a nekažu aktívne, nemusia vôbec prijať dikša zasvätenie.

Ako to korešponduje s realitou dnešných dní? Nekorešponduje. Spôsoby, keď sa často zasväcujú nekvalifikovaní jednotlivci, kedykoľvek sa naskytne príležitosť, vo veľkých počtoch takmer mechanickým spôsobom, jednoducho zapĺňajúc zoznam mien v počítačoch svojich guruov, ktorí môžu byť na oplátku za svoj „nerušiaci prístup“ odmenení svojimi materialistickými nasledovníkmi dobrou guru-dakšinou, vytvárajú cirkevný profil pôvodne živého kazateľského hnutia Šrílu Prabhupádu.

Znížením štandardov procesu zasväcovania na najnižšiu možnú úroveň takéto „stroje na zasvätenia“, ako to jeden z mojich duchovných bratov tak presne vyjadril, robia nakoniec hnutie Šrílu Prabhupádu neobývateľným pre tých, ktorí hľadajú dôstojnosť, skutočné poznanie a kultiváciu charakteru, ktoré by takéto hnutie malo poskytovať. Skutočne, obrovské počty šialencov, ktorým poskytujú priestor, vytvárajú hnutie samo o sebe. Šríla Prabhupáda varoval svojich manažérov, aby urobili „triedu“ svojou prioritou, nie „masu“ (the class and not mass, pozn. red.). Tí, ktorí v mene „milosrdenstva“ napomáhajú šialenstvu a zločinu, robia veľmi zlú službu Jeho Božskej Milosti, meniac jeho hnutie v najhoršom prípade na „blázninec“ alebo v najlepšom prípade na skamenenú cirkevnú inštitúciu.

Stále žijú tí, ktorí majú povahu madhyáma-adhikárí, túžiaci kázať, ale často zisťujú, že sú brzdení triedou „vodcov“ kaništha-adhikárí, ktorých prioritou je chrániť svoje meno a slávu, udržiavať si svoje určené posty a eliminovať tých, ktorí by si ich pamätali v ich vlastnej priemernosti.

Pre tých, ktorí chcú skutočne pomôcť misii Šrílu Prabhupádu, je výzva rovnaká: koľko z potencie Šrílu Prabhupádu dokážeme skutočne odrážať? Tí, ktorí majú úprimné srdce, sa snažia jednoducho opakovať to, čo im bolo dané Jeho Božskou Milosťou, bez akejkoľvek zmeny, pričom sa snažia ilustrovať jeho učenie svojím životom. To predstavuje život skutočného oddaného. Ostatní, ktorí využívajú hnutie Šrílu Prabhupádu na svoje vlastné účely, nakoniec zahynú spolu so svojimi hlúpymi nasledovníkmi.

Iba tí, ktorí sú požehnaní Šrílom Prabhupádom, pretrvajú. Hoci sa väčšina populácie chce nechať klamať, nakoniec je to trieda a nie masa, ktorá ukáže, čo vedomie Krišnu skutočne je.