Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu
Krišna, pôvodný Guru, v Bhagavad-gíte jasne vyhlasuje, že bez prijatia (autorizovaného) gurua, duchovného sprievodcu, Ho človek nemôže dosiahnuť priamo. Ale proces návratu späť domov, späť k Bohu, sa tým nekončí.
Skutočný guru dobre vie, že je len sprostredkovateľom, nie stvoriteľom. Ani Krišna neporušuje nepatrnú slobodu podmienenej duše a hoci nerád, dovoľuje jej ísť do pekla… alebo späť k Nemu, ak si to individuálna duša úprimne želá.
A tak Krišna, ktorý nikdy neopúšťa spoločnosť duše, prebývajúc v jej srdci ako Paramátma, pozorovateľ a ten, kto dáva zvolenia, je pripravený pomôcť duši, buď keď je ešte stále taká zahalená, že nedokáže plne konať podľa pokynov gurua, alebo ak guru zlyhá v Jeho zastupovaní a stane sa nezávislým hlupákom.
Ako Krišna uvádza v Bhagavad Gíte, 10.10:
„Tým, ktorí sú Mi neustále oddaní a s láskou Mi slúžia, dávam pochopenie, vďaka ktorému môžu prísť ku Mne.“
Šríla Prabhupáda dáva komentár:
„Človek môže mať pravého duchovného učiteľa a môže byť spätý s duchovnou organizáciou, no ak napriek tomu nemá dosť inteligencie na to, aby robil pokrok, potom mu Krišna zvnútra dáva pokyny, aby k Nemu nakoniec prišiel bez ťažkostí. Kvalifikáciou je, aby sa človek neustále zamestnával vo vedomí Krišnu a s láskou a oddanosťou preukazoval všetky druhy služieb. Mal by vykonávať nejakú prácu pre Krišnu a táto práca by mala byť robená s láskou. Ak bhakta nemá dosť inteligencie na to, aby robil pokrok na ceste sebarealizácie, ale je úprimný a oddaný v činnostiach oddanej služby, Pán mu dáva šancu urobiť pokrok a nakoniec Ho dosiahnuť.“
Krišna potvrdzuje Svoju pripravenosť pomôcť jednoduchej úprimnej duši tým, že ďalej uvádza v Bhagavad Gíte 10.11:
„Aby som im prejavil zvláštnu milosť, Ja, prebývajúci v ich srdciach, ničím žiarivou lampou poznania temnotu zrodenú z nevedomosti.“
Šríla Prabhupáda dáva komentár:
„Filozofi niekedy kritizujú bhaktov, pretože si myslia, že väčšina bhaktov je v temnote nevedomosti a sú to filozoficky naivní sentimentalisti. V skutočnosti to tak nie je. Sú tu veľmi, veľmi vzdelaní učenci, ktorí predostreli filozofiu oddanosti. Ale aj keď bhakta nevyužíva ich literatúru alebo svojho duchovného učiteľa, ak je úprimný vo svojej oddanej službe, pomáha mu Sám Krišna v jeho srdci. Takže úprimný bhakta zamestnaný vo vedomí Krišnu nemôže byť bez poznania. Jedinou kvalifikáciou je, aby človek vykonával oddanú službu v plnom vedomí Krišnu.“
Tieto šlóky robia z duchovného sprievodcu, alebo duchovnej inštitúcie sprostredkovateľa a nie vlastníka duchovného procesu u jednotlivcov, ktorí ho nasledujú. Akokoľvek všetci potrebujeme vedenie, toto vedenie má iba jeden účel: spojiť nás s predchádzajúcimi áčáryami a nakoniec s Krišnom.
História ISKCON-u je nanešťastie plná príkladov, kedy vodca zlyháva v tom, aby bol sprostredkovateľom, a kvôli svojej márnosti a narcizmu sa stáva kameňom úrazu na ceste žiaka. Hoci bol spočiatku sprostredkovateľom milosti svojho gurua, stáva sa „vlastníkom milosti“ a týmto sa odpája od guru-parampary. To je dôvod, prečo sú takíto vodcovia odstraňovaní zákonom karmy, aby úprimný žiak mohol robiť pokrok. Šríla Prabhupáda raz povedal: „Nemusíte veriť mne, ale musíte veriť Védam.“ Keďže bol stelesnením všetkých Véd, bolo ľahké Ho bezpodmienečne nasledovať.
Znovu a znovu sa dokazuje a dokazovalo, že existujú prípady, kedy žiak robí pokrok a guru nie. Táto extrémna anomália má svoj dôvod: Krišnovmu vedeniu zvnútra bráni márnosť gurua, a tak sa Krišna sťahuje na miesto, kde už neblokuje cestu. Aj keď takýto bhakta mohol byť v minulosti efektívny, stáva sa iba tieňom samého seba, pričom stále verí, že jeho funkciou je viesť. Vodca sa stáva tým, kto vedie na scestie.
Samozrejme, keď sa celá skupina takýchto deviantov zíde v mene duchovnej inštitúcie, potom sa celá inštitúcia stáva jednoducho zberným miestom pre tých, ktorí nerozumejú vyššie uvedeným šlókam a oddávajú sa iba nálade kultu osobnosti, zbavení pochopenia toho, odkiaľ poznanie skutočne pochádza.
Potom sú tu tí devianti, ktorí tvrdia, že „Krišna je všade“, a preto vôbec nepotrebujú duchovné vedenie. Takýchto samovzvaných Bohov možno nájsť na každom rohu ulice.
A tak, vyhýbajúc sa tým, ktorí nedokážu naplniť svoj účel, môže úprimný žiak robiť nerušený pokrok.
Nedávno jeden z mojich drahých duchovných bratov spomínal na dni, keď sme spoločne vstúpili do hnutia Šrílu Prabhupádu. Mladí, nezrelí a zapálení sme z celého srdca nasledovali Šrílu Prabhupádu, ktorý skutočne odrážal Pánovu milosť s absolútnou čistotou.
Výsledok: spomínaním na Šrílu Prabhupádu sme si automaticky spomenuli na Krišnu, keďže každé Jeho slovo bolo o Krišnovi. Môj duchovný brat vtedy trefne poznamenal: „Dnes môžeme vidieť mnohých, ktorí počúvaním gurua spomínajú… iba na gurua.“
Takí samoľúbi sú niektorí z vodcov, takí márni. Takýto charizmatický hodnostár dokáže prednášať celé hodiny bez toho, aby zmienil jediné slovo od Šrílu Prabhupádu.
Tí, ktorí praktizujú uctievanie takého osobného kultu, získajú iba frustráciu a ich oddanosť zvyčajne umiera s odchodom gurua. Naopak, Šríla Prabhupáda nás vychoval k pochopeniu, v ktorom si uvedomujeme, že sme zodpovední za svoj návrat späť domov, späť k Bohu, a je to naše rozhodnutie nasledovať tento proces. Chcel, aby sme sa stali silne fungujúcimi jednotlivcami v plnej závislosti od milosti áčáryu a Krišnu, ktorí dokážu čeliť máyavádskej propagande a inšpirovať ostatných, aby robili to isté. Na tento účel vytvoril organizáciu, ktorá mala iba jeden cieľ: koordinovať iniciatívy inšpirovaných silných jednotlivcov, ktorí potom rázne kážu vedomie Krišnu.
Na tento účel Šríla Prabhupáda vytvoril priestor a miesto pre každého, kto bol ochotný riadiť sa jeho radami, aby mal každý svoje vlastné pole pôsobnosti a mohol plne uplatniť svoju vlastnú, materiálnu aj duchovnú povahu. V súlade s usmerneniami varnášramy nakoniec povzbudzoval každého, aby sa zapojil do „nejakej služby“, ako píše vyššie.
Takáto „prísna otvorenosť mysle“ (pre materialistov sám o sebe protirečivý výraz) neporušuje dané princípy, ale učí jednotlivých bhaktov uplatňovať svoju povahu v súlade s nimi. Všetci sme jedným a zároveň odlišní, to je politika takéhoto hnutia založeného na duchovných princípoch. Je to veľká veda, ako to robiť, a Šríla Prabhupáda bol jej majstrom.
V nemeckom jazyku človek nájde slovo, ktoré pekne ilustruje tento rozdiel. Jeden význam slova „Anhänger“ popisuje človeka, ktorý patrí k nejakej strane alebo organizácii [nasledovník/prívrženec], a druhým významom je príves, ktorý je jednoducho pripojený k háku auta. „Anhänger“ prvého druhu je jednotlivec, ktorý nasleduje, predovšetkým na základe vlastného rozhodnutia a s využitím vlastnej inteligencie, a ten druhý „Anhänger“ je jednoducho pasívne pripojené vozidlo bez vlastného motora, ktoré bliká, brzdí a nasleduje presne podľa diktátu vedúceho auta. Obaja sú odovzdaní vodcovi, ale jeden tak robí vedome a druhý pasívne.
Šríla Prabhupáda jednoznačne chcel, aby sme boli nasledovníkmi prvého druhu, fungujúcimi s vlastným mozgom, vlastnou iniciatívou a vlastným poznaním o účele a cieli cesty. Väčšina ľudí na tomto svete nemá tento druh vnútornej motivácie, radšej uprednostňujú slepé nasledovanie, pretože im to dáva predstavu, že nie sú zodpovední. Sú svetskí, leniví a netúžia sa prebudiť do reality.
Všetci démonskí diktátori tohto sveta si dobre uvedomujú pasivitu svojich nasledovníkov. Ako sa ukazuje dnes, dokonca aj bábkoví predstavitelia takýchto anonymných démonov vyzerajú často ako nejaké zle namaľované postavičky z nejakého pomäteného komiksového časopisu, ľuďom je to skrátka jedno. Všetkým takýmto démonským osobnostiam napomáha masa hlupákov. Ako pred mnohými rokmi povedal Bernard Shaw, revolučný írsky spisovateľ:
„Pravda nám prináša zodpovednosť. Preto sa jej každý tak bojí.“
Samozrejme, Šríla Prabhupáda hovoril, že ak hlupák slepo nasleduje dobrý príklad, stále je to lepšie, akoby nenasledoval vôbec. Ako si môžeme prečítať vyššie, dokonca aj Krišna je pripravený pomôcť takému nevedomému človeku. Ale dobré príklady, ktoré by sa dali nasledovať, sa hľadajú ťažko. Príliš lákavá je moc, ktorú vodcovia zhromažďujú vďaka hlúpemu nasledovaniu. Ich moc neodvodzuje pôvod z brahmanskej kvalifikácie, ale z vox populi slepých nasledovníkov… a z peňazí, ktoré od nich berú. V dejinách ľudstva sa všetky revolúcie uskutočňujú týmto spôsobom; nejaký zvrátený typ kšatriju alebo vaišju zhromaždí vďaka falošným sľubom a svojej charizme milióny hlupákov a pochodujú vpred v ústrety skaze.
Bol som osobne prítomný, keď Šríla Prabhupáda vyhlásil, že bez spolupráce bhaktov čisto brahmanskej triedy a kšatrijskej triedy nebudeme schopní šíriť Jeho hnutie. Ľudia typu vaišjov a šúdrov všetko zničia svojím skazeným chápaním, že „peniaze sú med“. Keď sa zákonodarná moc – brahmani, a výkonná moc – kšatrijovia spoja, potom to ostatné nasleduje automaticky. Toto bola formula Šrílu Prabhupádu.
Krišna je pripravený kedykoľvek pomôcť tým, ktorí pomáhajú sebe tým, že sa Mu odovzdajú. Takýmto úprimným hľadačom dáva inteligenciu, aby videli skutočného gurua, a perverzným ľuďom tiež veľmi štedro dáva ten správny druh inteligencie, aby mohli byť oklamaní.
Ako podmienené duše musíme tak či onak nasledovať, ale musíme sa rozhodnúť, koho nasledovať budeme a koho nie. A tak je zodpovednosť plne na našej strane, rozhodnutie je naše.
Zatiaľ žiadne komentáre.