Jednota a lojalita

Jednota a lojalita sú nádherné slová. Pochádzajú z duchovného sveta, kde je jednota a lojalita všetkých obyvateľov prirodzene prítomná vďaka nepodmienenej láske všetkých oddaných k tej najnádhernejšej Osobe, Najvyššej Osobnosti Božstva, Pánovi Krišnovi.

Tie isté slová môžeme počuť aj tu v materiálnom svete. Zvyčajne však neobhajujú rozmanitosť v jednote ako spôsob zachovania večnej individuálnej osobnosti každej jednej individuálnej duše, tak ako to môže byť nakoniec demonštrované iba na duchovnej platforme. Vodcovia nám môžu vštepovať potrebu absolútnej jednoty a lojality v relatívnom svete a sami seba ustanovujú za najvyšších garantov takejto jednoty.

Inými slovami, jednota v tomto svete je poháňaná kultom osobnosti, kde charizma individuálneho vodcu priťahuje ostatných, a nie tým, čo je skutočne ustanovené  pomocou princípu GURU-ŠÁSTRA a SÁDHU.

Keď volanie po inštitucionálne ustanovenej lojalite a jednote zakrýva pôvodnú siddhantu a pôvodnú misiu guru parampary, vtedy nastáva presný opak – v prítomnosti fanaticky oponujúcich strán prevláda iba anarchia. Medzi jednotlivými stranami nie je žiadny rozdiel, keďže žiadna z nich nakoniec neprijíma pôvodného ducha zakladateľa – áčáryu.

Volanie po bezpodmienečnej lojalite a jednote je počuť znova a znova od akéhokoľvek etablovaného materialistického vedenia. Odporcovia sú zakazovaní a lojálni odmeňovaní. Vyrastajúc v komunistickej krajine som mal možnosť z prvej ruky sledovať, ako takáto mentalita iniciuje degradáciu pôvodne vznešených myšlienok, počnúc idealizmom, cez strnulý autokratizmus až po oportunizmus a konečnú stratu všetkých ideálov, ktoré boli pôvodne stanovené. Tento vzorec možno pozorovať všade tam, kde sa dáva voľný priebeh prirodzenému sklonu podmienenej duše podvádzať, klamať a byť v ilúzii. Tu v materiálnom svete sme všetci oportunisti, bez výčitiek využívajúci všetky vymoženosti, ktoré Krišna poskytol.

Šríla Prabhupáda nikdy nikomu neodopieral jeho osobnú identitu. V skutočnosti, keď bol informovaný, že oddaní sú opäť v konflikte, jeho komentár znel: „Len sa pozrite, nie je to všetko jedno a to isté.“ Ale samozrejme očakával, že po dôkladnej prezentácii všetkých strán a šástrickej diskusii na BRAHMANSKEJ úrovni sa dosiahne záver, a ten musí byť dosiahnutý. Práve z tohto dôvodu očakával, že orgán GBC bude čisto brahmanským orgánom, bez akejkoľvek dvojtvárnosti, peňažnej angažovanosti a politických nerestí. Individuálne emocionálne vnímanie, také bežné pre komunitu šúdrov, sa môže vziať do úvahy, ale diskusiu môže do konca priviesť čisto brahmanský verdikt. V prítomnosti Šrílu Prabhupádu sme si užívali luxus Jeho práva veta, jeho konečného slova. V Jeho neprítomnosti sa prirodzene môže objaviť zmätok.

Arogancia je smrteľná. Samozrejme, v očiach bláznov bude každý, kto nekompromisne prezentuje šástrický záver, považovaný za fanatika. Dokonca Šríla Prabhupáda bol občas obviňovaný z toho, že je fanatik, ktorému chýba vízia „sama daršina“. Tí, ktorí túžia po tom istom, čo kritizujú, čerpať silu z útokov na tých, ktorí majú to, čo im chýba. Týmto spôsobom sa takíto ľudia stávajú v mene „lojality“ a „lásky“ konečnými autokratmi. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Toto je história ľudstva znova a znova.

Toto všetko prebieha a bude prebiehať, pokiaľ nebudú prijaté slová áčáryu. Iba na tomto základe sa človek môže zjednotiť. Tak ako v manželstve môže zväzok prežiť len s požehnaním Pána, tak AKÝKOĽVEK druh zväzku môže prežiť len s láskavým schválením Krišnu.

Každý môže žiadať o požehnanie Pána, deviant aj tí, ktorí hľadajú Pravdu. Kto ho nakoniec môže dostať? Materiálna príroda na to bude mať odpoveď. Koniec koncov, nie je „demokratická“. Za tento môj krátky život som už videl veľké množstvo oznamovateľov „posunu paradigmy“ ohlasujúcich príchod nových čias, charizmatických vodcov trasúcich v rukách kľúčmi od dverí Vaikunthy, pozývajúcich každého na rýchlu a plynulú jazdu.

Videl som milovníkov ľudstva (najmä ženského ľudstva :-), ako zhromažďujú veľké množstvo nasledovníkov, len aby nakoniec v priebehu času zmizli.

Videl som úžasných oddaných, ktorí sa menili na psychicky narušených jedincov, keď boli nútení robiť kompromisy so svojím svedomím kvôli volaniu po „inštitucionálne vnútenej jednote“. Nakoniec boli podmanení silou svojej karmy a karmy svojich nasledovníkov, len aby boli nahradení tými, ktorí kráčajú v ich stopách.

Šríla Prabhupáda nežiadal absolútnu lojalitu alebo jednotu voči svojej osobe. Raz dokonca povedal: „Nemusíte mi dôverovať, ale musíte dôverovať Védam.“ Kázal, že autorita by mala byť nasledovaná „v princípe“, nie slepo alebo dogmaticky.

Ako transparentné médium pre Najvyššiu Pravdu jednoducho odovzdával to, čo mu bolo dané, najnádhernejším a najosobnejším spôsobom. Nekompromisný v princípe, ale nikdy nestrácajúci osobný prístup. Tým, že hovoril „dámy a páni, ja nekritizujem, ja jednoducho analyzujem“, dokázal pritiahnuť aj tých, ktorí neplánovali byť pritiahnutí. Čistota účelu je tou silou, nie inštitucionálny dogmatizmus. Inštitúcia, ktorú Šríla Prabhupáda založil, bola zasvätená iba jednému účelu: umožniť tým, ktorí trpia anarchiou máye, spoločne sa stretnúť a POČÚVAŤ a SPIEVAŤ o Krišnovi DISTRIBUOVANÍM rovnakého posolstva ostatným. „Spravujte len nakoľko je to nutné“ bola jeho politika. Dobre vedel, že môžu prísť iní, ktorí využijú rast jeho misie na ekonomické, politické a iné svetské účely.

Tá privatizácia oblastí a majetkov, ktoré boli vytvorené kongregačnou službou iných, sa ukázala byť smrtiacou pre jednotlivých „vlastníkov ISKCON-u“, ako aj pre účel spoločnosti, ktorú Šríla Prabhupáda založil. Vždy, keď sa zhromaždí veľké množstvo ľudí, vstupujú tí s úmyslami peňažného zisku a sebavyvyšovania. To je v tomto svete podvodníkov a podvedených prirodzené. V neprítomnosti čisto brahmanských strážcov takéto elementy prevládnu predtým, než zmiznú spolu so svojimi peniazmi a hlúpymi nasledovníkmi.

Potom sú tu tí, ktorí kričia, že „všetko je Krišna a Krišna je pre každého, a tým pádom toto všetko tu je aj moje!“ Kvôli svojej závisti títo frustrovaní „chceli-by-byť-vlastníci“ spôsobujú spúšť tým, že notoricky podkopávajú akýkoľvek systém autority, aby mohli ustanoviť svoju vlastnú autoritu.

Do vedomia Krišnu prichádza veľká rozmanitosť zle motivovaných jedincov. Pridajú sa dokonca aj tí, ktorí prišli jednoducho zničiť všetko, čo bolo vybudované. Šríla Prabhupáda na tento fakt jasne poukázal. Toto je boj túžob – tých, ktoré sú čisté, a tých, ktoré sú nečisté, čo predstavuje prebiehajúcu výzvu dňa. Čo v skutočnosti chceme? Prečo sme sa pridali k združeniu oddaných? To sú otázky, na ktoré si musí každý odpovedať sám za seba s jasným vedomím, že Krišna nemôže byť oklamaný. Prebýva v našich srdciach ako anumanta a upadrasta, pozorovateľ a ten, kto dáva povolenie.

A tak nakoniec tí, ktorí rozkazujú, vyžadujúc absolútnu lojalitu a jednotu so skrytými neočistenými túžbami, môžu byť nazvaní ateistami, keďže zjavne neprijímajú, že Krišna je prítomný v ich srdciach. Niet pochýb o tom, že budú odstránení časom a prísnym zákonom karmy. Je však povinnosťou každého úprimného nasledovníka Šrílu Prabhupádu chrániť pred takýmito bezohľadnými jedincami tých, ktorí môžu byť nevinní a stále nevedomí vo svojich mravoch. Skutočne, je také ľahké podvádzať, obzvlášť na pseudo-duchovných predpokladoch.

Na neočistené materiálne túžby existuje liek a existuje evidentný dôkaz o prebiehajúcom procese očisťovania. Je to intenzívne zapojenie sa do základných misijných aktivít vedomia Krišnu, ktoré nám Šríla Prabhupáda dal:

Publikovanie kníh

Distribúcia kníh

Harináma sankírtan

Distribúcia prasádam

Ako sme videli, dokonca aj distribúcia prasádamu môže byť kompromitovaná na komerčné alebo altruistické účely. Harináma môže byť vykonávaná dokonca aj triedou ľudí sahádžijov. Výroba kníh môže byť privatizovaná v prospech inej triedy „vlastníkov“, ktorí profitujú z tvrdej práce ostatných. Ale distribúcia kníh je sotva vítaná tými, ktorí hľadajú osobný prospech. Je to tá najčistejšia a najnádhernejšia aktivita očisťujúca oboch – toho, kto odovzdáva knihy Šrílu Prabhupádu, aj toho, kto ich prijíma.

Tí, ktorí sa zapájajú do tejto služby, sa veľmi rýchlo očisťujú… alebo musia túto službu opustiť kvôli neochote ďalej sa očisťovať.

Distribúcia kníh automaticky zahŕňa potrebu byť morálne situovanou osobou, potrebu sádhany, potrebu úprimného spievania svätého mena, potrebu ČÍTANIA týchto kníh, potrebu stať sa úprimným introspektívnym oddaným, bez dvojtvárnosti a pretvárky.

Distribúcia kníh priťahuje milosť Pána, ktorá sa prejavuje na základe inteligencie danej aj veľmi jednoduchému oddanému; inteligencie potrebnej na to, aby bol schopný rozlíšiť správne od nesprávneho. Vybavený takouto inteligenciou môže tento požehnaný oddaný pochopiť skutočný význam jednoty a lojality tým, že sa zdrží falošných označení, ktoré sú mu vnútené, a prijme skutočný význam takýchto vznešených slov.

Šríla Prabhupáda nikdy nepodporoval slepé nasledovanie. Ako nás učí história ľudstva: akýkoľvek druh slepého vedenia vyžadujúceho slepé nasledovanie je odsúdený na zánik, akokoľvek pôsobivo a mocne sa to na začiatku mohlo zdať. Konečný dôkaz je v duchovnej chuti, ktorá je opäť demonštrovaná absenciou materiálnych túžob.

Týmto spôsobom môžeme posúdiť, kde byť lojálni a kde nie, kde nasledovať a kde nie. Všeobecná masa ľudí si praje byť klamaná, keďže lži prichádzajú tak ľahko a samy od seba. Na Pravde sa musí pracovať, musí sa za ňu bojovať a nakoniec si ju treba zaslúžiť. Najprv tapasya, potom poznanie – to je védska formula.

Za Pravdu sa oplatí bojovať a odmenou je skutočná duchovná extáza. Byť zjednotení na úrovni duchovnej extázy je metóda pre skutočnú jednotu a takáto chuť si vyžaduje skutočnú lojalitu. Nasledovať úbohých vodcov naplnených strachom z odhalenia, že sú falošní, je najlepší spôsob, ako sa stať taktiež úbohým. Je tu jeden dar, ktorý takíto ustráchaní vodcovia môžu odovzdať: strach. Nikto sa nestane šťastným prostredníctvom strachu. Šríla Prabhupáda nás prinútil pridať sa k Nemu na základe skutočnej duchovnej extázy. Svojím nekompromisným a nebojácnym kázaním nám ukázal, že v tomto svete môžeme nájsť Pravdu a byť extatickí. On sám sa s nami podelil o to, že bol vždy „milovníkom slobody“, a ukázal nám, čo skutočná sloboda znamená.