Začiatky projektu YogaPit siahajú niekde do roku 2010, aj keď ešte nie pod týmto dnešným názvom. Vďaka pokynu môjho prvého duchovného učiteľa Purnananda Prabhu som sa začal snažiť šíriť tohto učenie online. Facebook stránka Reinkarnacia.sk ešte neexistovala, bol som však administrátorom stránky Vodné bongo, čo bolo jedno z mojich už dosluhujúcich „hobby“. Keďže sám som už od cca. 2009 neintoxikoval, táto stránka prestávala mať pre mňa zmysel a začal som ju využívať na šírenie prvých článkov, ktoré som napísal na novovytvorený blog www.reinkarnacia.sk. Postupne som fanúšikov Vodného bonga pozýval na novú Facebook stránku, a v krátkej dobe sa tam pridalo vyše 3000 ľudí. Dá sa teda povedať, že pôvodné jadro FB Reinkarnácie boli priaznivci tejto indickej omamnej rastliny 🙂 Podobne ako hippies v USA v 70. rokoch, aj títo slovenskí huliči uprednostňovali alternatívny spôsob života, neuznávali materialistický systém a pod. Prvých bhaktov, t.j. praktizujúcich vedomie Krišnu vďaka Facebooku spája práve spojitosť s touto skupinou.

Pravidelným prispievaním citátov, obrázkov a článkov sa základňa fanúšikov Reinkarnácie stále rozrastala. Zlomový bod v prudkom raste fanúšikov mala na svedomí Facebook aplikácia „Čo budeš v budúcom živote“, ktorá generovala výsledky a fiktívne % „karmy“, aby takýmto naoko zaujímavým spôsobom pritiahla nových záujemcov a followerov. A tak sa aj stalo. V priebehu cca. dvoch týždňov pribudlo vyše 100.000 fanúšikov, ktorí boli zvedaví, čo budú v budúcom živote formou tohto jednoduchého kvízu. Tým však, že boli viacmenej náhodní, heterogénni, a reálne sa o východné filozofie nezaujímali, iba ich pritiahol tento trik, tá pravá práca s ich kultiváciou a nenásilným oboznamovaním s vedomím Krišnu iba započalo. Príspevky som sa snažil pridávať v duchu pozitívnych citátov, a sem tam medzi to som pridával védske verše z Bhagavad-Gíty, či iných védskych zdrojov. Práve týmto tzv. bridge preachingom, ktorý je základom tradície kázania vaišnavizmu už od nepamäti, sa podarilo postupne zoznámiť desiatky tisíc ľudí s týmto učením nenápadnou formou. 

Spolu s Purnananda prabhu sme organizovali prednášky, kam nezriedkakedy prišli desiatky nových ľudí na každú novú prednášku. Postupne sa takto vyformovala prvá generácia nových bhaktov a v prvých pár rokoch ich počet narástol odhadom na 30-40. Aj keď Purnananda prabhu musel zo zdravotných dôvodov ísť žiť a liečiť sa do Indie, tento program pokračoval, aj keď už nie takým aktívnym tempom. Mohol za to aj nezáujem ISKCONu, organizácie, ktorá ostala po Prabhupádovi, do ktorej som nových členov pôvodne posielal, čo s odstupom času beriem ako nie celkom najšťastnejšiu voľbu, aj keď vtedy jedinú logickú. Toto pokračovalo až zhruba do roku 2018, kedy sa počet nových ľudí vyšplhal na okolo 100, aj keď vďaka neschopnosti ISKCONu a mojej vlastnej obmedzenej kapacite, väčšina bhaktov ostala „spať“ v pasívnom móde, čo je konieckoncov pre ISKCON príznačné.

Moje otvorené dištancovanie sa od ISKCONu a zastavenie ich podporovania, ktoré po viacerých konfliktoch, vďaka ich snahe ututlať škandály, ktoré som odhalil v priebehu pár rokov, vyústilo v cca. roku 2018 do toho, že som svoje kázanie pomenoval YogaPit, aby som ho odlíšil od ISKCONu a jeho aktivít. Začal som organizovať vlastné prednášky v centre OpenMind, ktoré som spoluvlastnil, a stretávali sme sa viacmenej v menších skupinkách, čo pokračuje dodnes.

Medzitým sa kázanie online zefektívnilo, čo sa týka dosahu, kvality ale aj kvantity, a k Facebook stránke Reinkarnacia sa pridružila aj nová stránka Namasté, neskôr Evolúcia vedomia s pomocou Ananda Cinmaya Rasa Dása, ako jedného z prvých bhaktov z online kázania, a aj stránka Cestu si nájdem alebo spravím a zopár ďalších menších. Spolu tieto stránky, aj s ich Instagram verziami, majú vyše 550.000 fanúšikov. Citáty védskeho charakteru pridávam do príbehov, tzn. stories, kde ich denne vidí v priemere od 8-12 000 ľudí a majú stovky interakcií.

Samostatnou kapitolou je Instagram, kde postupne základňa fanúšikov rastie, či už na profile Evolúcia vedomia, alebo Reinkarnácia.sk, kde majú obe po vyše 7000 followerov. Na Evolúcii vedomia sú všeobecnejšie pozitívne citáty a na Reinkarnácii sú čisto verše zo Śrímad Bhagavatamu (pôvodne pochádzajúce z blogu z časti Védy), kde počet záujemcov neustále príspevok od príspevku rastie a už prekračuje aj 50 a viac lajkov na jeden príspevok. 

Postupne sa tam vytvorila komunita záujemcov, s ktorými si priebežne píšem, a vytvorili sme so staršími bhaktami, ktorí majú kazateľský duch, menší tím, ktorý sa novým záujemcom bude snažiť venovať. Niektorí si s nimi už píšu. Toto je len začiatok 🙂 Rovnako som začal robiť nedeľné live streamy na Instagrame, kde postupne vysvetľujem rôzne témy. Publikum postupne narastá, a naposledy (12.7.2020) som tam mal okolo 30 ľudí. To už je pomerne slušná prednáška. S mnohými z týchto ľudí si už priebežne píšem a posielam im aj knihy, hlavne Bhagavad-Gítu. Viacerí z nich začali chantovať. Týmto spôsobom čisto z Instagramu môžu prísť ročne desiatky nových bhaktov. Na všetko je však potrebné spoločné úsilie. Kto by chcel nejakým spôsobom pomôcť, bude vítaný. Sankirtan je konieckoncov spoločné úsilie v šírení tohto učenia, či v podobe kázania, alebo spievania Mahá-mantry.

Táto nová generácia má veľkú zodpovednosť. Tí, ktorí pochopili toto učenie a dokážu oceniť jeho hodnotu, by sa mali zapojiť do spolupráce a nezištným spôsobom sa snažiť šíriť ho, po vzore Šrílu Prabhupádu, predchádzajúcich ačárjov, či niektorých jeho žiakov. Netreba sa spoliehať na to, že je tu nejaká materialistická inštitúcia, ktorá to má mať na starosti, obzvlášť, keď si už dávno neplní svoj účel. Môžeme vidieť, že ISKCON posledné desaťročia, a stále viac a viac, zaujímajú len ich vlastné kostoly a managerka hierarchia, pozície a pod. O tom si však napíšeme v samostatných článkoch, kde je tomu vyhradená samostatná kategória. Je potrebné o týchto veciach hovoriť, pretože rovnako dôležité ako budovať šírenie tohto učenia, je upozorniť na všetko, čo toto šírenie bzrdí, alebo priam sabotuje – obzvlášť ak to je v mene tohto učenia.

Spôsobom ako robiť sankirtan je nekonečne veľa. Efektívny kazatelia však budú používať inteligenciu a prispôsobovať toto šírenie mieste, času, okolnostiam a publiku, aby dokázali reflektovať tieto faktory a docieliť tak čo najefektívnejší výsledok. Nestačí mechanicky opakovať zaužívané stereotypy „kázania“, len preto, aby tento opakovaný zvyk priniesol mentálne zmyslové uspokojenie tzv. kazateľom. Správne vykonávaný sankirtan sa pozná podľa toho, že prináša výsledky. Privedením nového človeka k tomuto vznešenému učeniu to však zďaleka nekončí. Je potrebná kultivácia a spolupráca všetkých záujemcov, aby táto misia mohla prosperovať a rozvíjať sa. 

Aj keď je Hari náma, alebo hovorovo „harinám“ alfou a omegou praxe gaudiya vaišnavov, v praxi vidíme, že sa na neho nekladie zďaleka taký dôraz, aký by sa mal. A prečo o ňom teda nie sú neustále semináre, prednášky a nedelia sa tzv. „starší oddaní“ o svoje realizácie v tomto smere? Najúprimnejšie vysvetlenie je, že žiadne realizácie nemajú, a ani nemajú odkiaľ. Len zriedkavo v ISKCONe vidíme osoby, ktoré sú ponorené do Mahá-mantry. Tzv. „autority“ viac zaujíma ich kariérny cirkevný rast a komfort, alebo ako by povedal sekretár GBC pre Slovensko „jeho klid“.

Našťastie vidíme ale aj príklady osôb, ktoré esenciu duchovného pokroku pochopili. Patria sem osoby akými bol Aindra prabhu, ako je Sačinandana swami, a ďalší pokorní vaišnavovia, ktorí tak či onak vyvinuli pripútanosť k skutočnému procesu bhakti. Od nich by sme si mali brať príklad.

Jednou z ambicióznych úloh, ktorú sa budem snažiť dať do popredia, je práve Hari náma a prax mantra-yogy. Je tomu venovaná samostatná kategória JAPA v článkoch na tejto stránke, a aj podstránka v hlavnom menu, kde je prvý pokus o stránku venovanú čisto Mahá-mantre.

Aj keď z času na čas robievame skromné komorné kírtany, bolo by mojim želaním, aby sme sa vedeli pri tejto príležitosti stretávať viac, prípadne vymysleli aj workshopy o Mahá-mantre, kde si môžeme zdielať tipy a triky, ktoré nám pomáhajú a fungujú.

Dobudúcna by bolo super robiť aj verejné Harinámy, ale od toho je ešte ďaleko. Vyžaduje si to totiž o dosť viac, ako len teatrálne kultúrne pochody, ktoré sú viac divadlom, ako verejnou meditáciou. Skutoční aktéri Harinámov, ktoré majú mať efekt, musia mať sami čo dať a mať niečo z Mena aj zrealizované. Niekto si však môže povedať, že aj to, čo sa deje teraz, je lepšie ako nič. Nazdávam sa však, že tento sentimentálny postoj nie je založený na šástre, ani ačárjoch. Nie každý je kvalifikovaný robiť verejný Harinám, rovnako ako nie od každého by sme Mahá-mantru mali počúvať.

„Keď je mantra spievaná čistým oddaným Pána s láskou, má najväčší efekt na poslucháčov, a teda, toto spievanie by malo byť načúvané z pier čistého oddaného Pána. Tým spôsobom bude okamžite fungovať. Na druhej strane, pokiaľ je to možné, mali by sme sa vyhnúť načúvaniu mantry od neoddaných. Mlieko, ktorého sa dotknú pery hada, má jedovaté účinky.“

(Šríla Prabhupáda)

Tu sa však dostávame k ďalšiemu bodu, a tým je, kto je čistý oddaný, alebo kto je oddaný, či vaišnava. Je maya považovať každého, kto spieva Mahá-mantru, alebo sa oblieka ako vaišnava, za oddaného. Takýchto pseudooddaných Bhaktivinod Thákur nazáva Kali-cela. Pseudooddaný veku Kali. Kto sa v mene sentimentu s takýmito osobami združuje, kvôli mentálnej a intelektuálnej lenivosti, zastaví akýkoľvek svoj duchovný pokrok na neurčito, aj keď externe sa bude tváriť ako oddaný. Tento rozpor medzi skutočným stavom a externým šatom oddaného sa bude časom len viac a viac prehlbovať.

Práve kvalitná prax Hari náma so správnym prístupom, pod vedením čistého oddaného je zaručeným liekom, ako sa z tejto pasce Kaliho dostať.

Teoreticky chápať hodnotu a komplexnosť védskeho učenia nestačí. Skutočné chápanie hodnoty znamená, že sa toto učenie stane našou vlastnou hodnotou, okolo ktorej postavíme, alebo aspoň postupne viac a viac prispôsobíme svoj život. Teória bez praxe je zbytočná. Preto je tak esenciálne neustále sa vzdelávať, a nie len teoreticky, ale aj v tom, ako reálne prakizovať bhakti-yogu v dennodennom živote

Je chybou myslieť si, že pokrok spraví niekto sám, alebo že ho za neho spraví nejaká inštitúcia. Každý touto cestou kráča na vlastnú zodpovednosť a záleží na ňom, od koho bude načúvať. Noví ľudia, ktorí sa k tejto filozofii pridávajú by mali chápať, že nie roky teoretizácie alebo príslušnosti k nejakému kultu robí z osoby oddaného, ale práve úroveň a hĺbka praxe. Sám sa nikto nevykultivuje, a prijať inštitucionálnu „dikšu“, tzv. zasvätenie neznamená doslovne nič, pokiaľ človek neberie šikšu, tzn. duchovné vedenie od skutočne pokročilého oddaného, alebo oddaných. Bohužiaľ sme svedkami, že práve väčšine „členov“ ISKCONu stačí prijať útočisko v inštitúcii namiesto ačárjov, a v nej si nájsť pohodlné miestečko v kongregácii, kde si môžu raz týždenne chodiť uspokojovať svoj religiózny sentiment a túžbu po socializácii. Aj keď je v kulise Mahá-mantra a kultúra Indie, či prednášky iných začiatočníkov, zďaleka to nestačí na to, aby človek spravil pokrok. To už je lepšie ostať doma a ponoriť sa do kníh ačárjov, či si pozrieť prednášku od skutočne čistého oddaného. To je sadhu sanga. Sanga s materialistickými oddanými (kaništa-adhikári) by sme sa mali vyvarovať, aj prijímania ich „vzdelávania“, ktoré akokoľvek sa môže tváriť duchovne, má v pozadí skutočný motív v podobe zmyslového pôžitku, ekonomického rozvoja, túžby po impersonálnom oslobodení, či svetskej religiozity.

Momentálne na území Slovenska viem odporučiť fyzicky navštevovať iba prednášky Surdás Prabhu-a. Pokiaľ to situácia a politika ISKCONu dovolí, tak bude môcť dávať aj prednášky oddaným, ktorí nie sú členovia ISKCONu Slovensko, aj mimo ISKCONské priestory. Taká bola pôvodná dohoda medzi mnou a Surdás Prabhu, keď som ho na Slovensko pozval, ale neprišla ešte vhodná doba. Verím však, že ako bude YogaPit rásť, prehodnotí aj ISKCON (pravdepodobne po odchode BVS) svoj postoj a bude sa snažiť tak či onak inkorporovať väčšinu oddaných na Slovensku, o ktorých zistí, že nie sú v ISKCONe, do svojich štruktúr, podobne ako sato snažili s Radhanath swamim a ďalšími, keď videli ich úspechy, na ktorých sa chceli priživiť. Nevravím, že k niečomu takému dôjde, a ak aj áno, nikdy to nebude v takej podobe, aby to kompromitovalo čistú misiu Šrílu Prabhupádu.

Do tej doby, alebo aj bez nej, by sme sa mali sami snažiť pokračovať v Prabhupádovej „legacy“, podobne ako on pokračoval v misii svojho duchovného učiteľa, bez ohľadu na to, že nebol členom organizácie, ktorá po ňom ostala. História sa opakuje. Stále však máme rovnaké možnosti ako má ISKCON vo vzdelávaní sa, ba oveľa väčšie, keďže nie sme viazaní ani odkázaní na rôzne predpotopné a strnulé managerské rozhodnutia svetských platených funkcionárov.

Vrámci našich činností by sme sa mali zamerať aj na preklady a publikovanie poznania, ktoré nie je v slovenčine. Keď už pre nič iné, tak preto, aby mali možnosť študovať tieto zdroje aj osoby, ktoré neovládajú angličtinu. Ich materiálna retardácia v tomto ohľade je svojim spôsobom poľutovaniahodná, pretože v dnešnej dobe to patrí medzi základné všeobecné vzdelanie, nič to však nemení na tom, že by mali mať možnosť robiť pokrok v bhakti, aj keby boli negramotní. Tak, či onak.

Na druhej strane, samotné privedenie do povedomia týchto rôznych diel je záslužné, keďže obsahujú množstvo duchovného poznania a realizácií, ktoré nás dokážu obohatiť a dať našej bhakti ďalšie rozmery.

Zatiaľ sa nám podarilo preložiť skromne a svojpomocne pár kníh, a tou najzásadnejšou povinnou literatúrou je kniha od Purnačandra Goswámiho – Nevyslovené prekážky na ceste k bhakti. Podarilo sa to s pomocou Roba Ševčíka, ktorému touto cestou ešte raz ďakujem. Všetky kapitoly nájdete v tejto samostatnej sekcii.

Pred časom sa mi podarilo provizórne s pomocou jednej kamošky preložiť aj knihu od Stephena Knappa (Nandanandana das), s titulom Proofs of vedic culture’s global influence. Z nej som publikoval pár článkov na blogu Reinkarnacia.sk, ale drvivá väčšina ostáva na mojom disku. Kto by mal záujem pomôcť s realizáciou do finálnych článkov, budem rád.

Podobne sme preložili aj príručku pre Grihastov, autor mne neznámy, ako aj knihu Bright Side od Danavira goswamiho, z ktorej niektoré časti sú už publikované na blogu.

Ďalšou v poradí by mala byť kniha od Aindra prabhu, Heart of transcendental book distribution, alebo aspoň jej zásadné pasáže. Niet divu, že táto kniha od čistého oddaného Aindru prabhu je doteraz v ISKCONe zakázaná. Lol.

Aktuálne sa ku mne dostalo úžasné transcendentálne dielo Brhad Bhagavatamrta od Sanatana Goswamiho, ktorá je pokračovaním Šrímad Bhagavatamu. Táto si určite zasluhuje preloženie.

Preloženie a editovanie každej knihy je však úmorný proces, preto každý, kto by chcel priložiť ruku k dielu, je vítaný. Rovnako uvítam aj nápady na tituly, ktoré by sme mali postupne preložiť a sprístupniť zvedavým vaišnavom na Slovensku.

Od roku 2008 pravidelne navštevujem Indiu, dokonca prvýkrát to bol Nepál a o tejto filozofii som ešte veľa nevedel. Medzitým sa na týchto už 7 ciest (takmer každý rok) pridávali kamoši, či noví alebo starší bhaktovia a oddaní, s ktorými sme prežili mnohé doslova dobrodružstvá.

Mapa miest:

https://www.google.com/maps/d/edit?mid=1EwjYafjJwL1tqOp9q7sJA6MnGFc&usp=sharing

Najbližší trip máme namierené do Char-dhamu v Himalájach, ale trip sa vďaka karmavírusu oddialil z mája 2020 na neurčito. Pokiaľ to situácia dovolí, ďalší vhodný gap je v októbri. Miesta však máme už plné a obsadenosť je značne limitovaná faktom, že tento trip by mal byť svojou povahou skôr komorný, a už nás je tak či tak 8 členov, kdežto ideálny stav by bol traja.

Pokiaľ však nebude možné ísť do Indie ani v októbri, ďalší záložný plán je január, či február 2021, a išlo by sa inam, kde sú vítaní aj ďalší ľudia.

Každopádne, mienime pokračovať v cestách do Indie každý rok, preto keby ste sa chceli pridať, ozvite sa a určite niečo vymyslíme 🙂