Suta Gosvámi povedal: „Učení brahmáni, v dávnych dobách sám Šrí Krišna, božská Osoba, vyjavil slávu Šrí ékádaší. Vysvetlil tiež akým spôsobom môžeme aj my oslavovať tento všepriaznivý deň. Ó, najlepší z brahmánov, každý kto počúva týmto rozhovorom o zrode a sláve ékádaší, po prežití všetkých slastí tohto sveta, odíde priamo do sídla (kráľovstva) pána Višnua.

Ardžuna, syn Prithy, sa opýtal Pána: „Džanárdána, aké sú zbožné výsledky dodržaním úplného, ​​či čiastočného pôstu na ékádaší? Aké zásady treba nasledovať? Prosím porozprávaj mi o tom.“

Najvyšší Pán, Šrí Krišna, sa krátko zamyslel a odpovedal: „Ardžuna, na začiatku zimy, v mesiaci Márgašírša (november – december), kedy mesiac na oblohe ubúda, je tá najvhodnejšia doba začať dodržiavať ékádaší. V tento priaznivý deň ráno oddaný zloží sľub držať pôst. Na poludnie sa vykúpe v rieke, jazere alebo jazierku. Kúpeľ v rieke je najočistnejšia, v jazere o niečo menej a v malom jazierku najmenej. Pokiaľ nemáme prístup ani k rieke, jazeru či jazierku, postačí kúpeľ vodou zo studne. 

Pritom recituje nasledujúcu mantru matke Zemi: „Ó, Ašvakránta! Ó, Rathakránta! Ó, Visnukránta! Ó, Vasundhara! Ó, Mrttika! Ó, matka Zem! Prosím zbav ma všetkých hriechov, ktoré som nazhromaždil v minulých životoch, lebo len tak budem môcť vstúpiť do kráľovstva najvyššieho Pána, Hariho.“ Ako recituje modlitbu matke Zemi, potiera si svoje telo blatom.

Počas pôstu by oddaný nemal hovoriť s tými, čo nedodržiavajú náboženské zásady, s tými čo jedia psy, ku zlodejom a pokrytcom. Nemal by hovoriť s ohováračmi, s tými čo znevažujú védsku literatúru a brahmánov, s opustenou osobou či rabovačom chrámov. Pokiaľ k niekomu takému prehovoríme počas ékádaší, musíme sa ihneď očistiť pohľadom priamo do slnka.“

Oddaný by mal z celého srdca uctievať Pána Góvindu, obetovať Mu prvotriedne jedlá, kvety, ghí lampu, to všetko v nálade čistej oddanosti. Počas dňa by sa mal tiež vyhnúť spánku a sexu. Mal by sa postiť a celú noc radostne spievať, hrať na hudobné nástroje a tak tešiť najvyššieho Pána. Ráno, po noci strávenej ospevovaním Pána, by mal obdarovať brahmánov, pokloniť sa im a prosiť o odpustenie hriechov a priestupkov.

Tí, ktorí sú vážni vo svojej oddanej službe by nikdy nemali rozlišovať medzi ékádaší počas dorastajúceho a ékádaší počas ubúdajúceho mesiaca. Nie je medzi nimi žiadny rozdiel. 

Teraz ti popíšem výsledky získané takým dodržiavaním ékádaší, prosím pozorne počúvaj.

Ani zásluhy získané kúpeľom na posvätnom mieste Šankhoddhára, kde Pán zabil démona Šankhásuru, či videním pána Gadádhara na vlastné oči, sa nevyrovnajú ani jednej šestnástine zásluh získaných pôstom na ékádaší. Dávaním milodarov v pondelok, keď je Mesiac v splne, možno získať stokrát väčší výsledok než v ktorýkoľvek iný deň. Ó, Ardžuna, ten kto dá milodary v deň Sankranti (rovnodennosť) získa štyristo tisíckrát viac bežného výsledku. Ale iba postením sa na ékádaší možno získať všetky tieto zbožné výsledky, rovnako ako pri zatmení slnka či mesiaca na Kurukšetre. Taktiež, svedomitá duša, ak vykoná úplný pôst na ékádaší, získa stokrát viac zásluh než ten, kto vykoná Ašvamédha-jadžňu (obeť koňa). Ten, kto dodrží len jeden jediný pôst a ékádaší dokonale, dostane rovnaké zásluhy ako ten kto nasýti tisíc pútnikov každý deň po dobu šesťdesiat tisíc rokov. Rovnako tak osoba, ak dodrží ékádaší iba raz, získa desaťkrát viac zásluh než ten, kto dá tisíc kráv učenému brahmánovi.“

Ten, kto nakŕmi jedného brahmačarína, získa desaťkrát viac zásluh než ten, kto vo svojom dome nakŕmi desať dobrých brahmánov. Darovaním pôdy poctivému brahmánovi v núdzi je tisíckrát prospešnejšie ako nakŕmenie jedného brahmačarína a tisíckrát prospešnejšie než sobáš nedotknutého dievčaťa mladému, vzdelanému, zodpovednému mužovi. Desaťkrát prospešnejšie ako toto je však vychovávanie detí podľa náboženských princípov, bez očakávania niečoho na oplátku. Desaťkrát prospešnejšie je dávanie jedla potrebným. Vskutku, dávanie milodarov potrebným, je najlepší zo všetkých a nikdy nebolo ani nebude lepšia dobročinnosť ako toto.

Ó, syn Kuntí, všetci predkovia a polobohovia v nebi sú veľmi spokojní s každým, kto dáva jedlo milodarom. Ale, zásluhy získané dodržaním úplného pôstu na ékádaší nemožno zmerať. Ó, Ardžuna, najlepší z Kuruovcov, ani veľkí polobohovia nemôžu pochopiť ako mocný je efekt plného pôstu na ékádaší. Neúplný pôst má polovičný efekt. „

Preto každý by mal využiť tento všepriaznivý deň, postiť sa a uctiť tak Pána Višnua. Proces zdržiavania sa na svätom mieste, dávanie milodarov, vykonávanie ohňových obetí bude žiariť len do tej doby, kedy sa nepriblíži ékádaší.“

Šrí Krišna pokračoval: „Ó, Ardžuna, opísal som ti najlepšiu metódu pôstov zo všetkých, ako si ma žiadal. Každý kto sa obáva hmotnej existencie by mal dodržiavať pôst na ékádaší.“

Ardžuna, ohúrený slávou ékádaší, položil Pánovi nasledujúce otázky:

„Ó môj Pane, hovoríš, že tisíc védskych obetí sa nevyrovná ani jedinému pôstu na ékádaší. Ako je to vôbec možné? Ako sa ékádaší stalo najpriaznivejšom dňom zo všetkých? Prosím, vysvetli mi to.“

Pán Krišna sa krátko pousmial a začal rozprávať: „Teraz ti Ardžuna popíšem, prečo je tento deň tak priaznivý, prosím, pozorne počúvaj. V Satya-yuge raz žil ohromný, hrôzostrašný démon menom Mura. Neustále plný hnevu, naháňal hrôzu všetkým polobohom, ktorých si svojou ohromnou silou pokoril. Porazil dokonca aj Indru, kráľa nebies, Vivasvána, boha slnka, osem Vasuov, pána Brahmu, Vayua – boha vetra, Agniho – boha ohňa.

Pán Indra, vodca polobohov, preto vyhľadal Pána Šivu a so zopätými rukami k nemu prehovoril: „Všetci polobohovia vrátane mňa sme boli vyhnaní z nebeských planét a nútení zostúpiť na Zem a beznádejne sa trápime. Ó pane, ako získame úľavu od našich strastí? Čo s nami bude? „

Pán Šiva, neustále pohrúžený v transcendentálnej blaženosti, odpovedal: „Indra, najlepší z polobohov, choď na miesto, kde prebýva pán Višnu. On je Džaganát, pán vesmíru, ktokoľvek sa Mu odovzdá, toho bez pochyby ochráni. Okamžite sa za Ním spolu s polobohmi vydajte.“

Šrí Krišna pokračoval: „Ó, Ardžuna potom čo kráľ nebies, Indra, vypočul tieto slová od pána Šivu, zhromaždil všetkých polobohov a spoločne sa odobrali na miesto, kde prebýva pán Džaganát, pán vesmíru. Polobohovia sa zhromaždili a na čele s kráľom Indrom predniesli nasledujúce modlitby: „Ó, najvyššia božská Osoba, vzdávame Ti úctivé poklony. Ó, pane pánov, Ty, ktorý si velebený u polobohov ako je Pán Brahma a Pán Šiva, ó nepriateľ všetkých démonov, ó Pane s lotosovými očami, ó Madhusudán (ten kto zabil démona Madhua), prosíme o tvoju ochranu. Zo strachu pred démonom Murom, my polobohovia, prijímame útočisko u Teba. Ó Džaganát, to Ty si zvrchovaným konateľom, tvorcom všetkého čo existuje. Ty si matkou aj otcom všetkých vesmírov. Si stvoriteľ, tým kto všetko udržuje a tiež tým kto všetko zničí. Si nadradený všetkým polobohom, pomáhaš im a ako jediný im môžeš dať mier.“

„Si Šivom, Brahmom a tiež Višnuom, udržovateľom troch svetov. Si bohom Slnka a Mesiaca. Si prečisteným maslom, obetami, posvätným ohňom, mantrou, obradom, aj kňazom. Ty si obeť samotná, jej sponzor a jediný požívateľ. Nič v týchto troch svetoch, ako nehybné tak pohyblivé, nemôže existovať nezávisle na Tebe. Ó, najvyšší Pane, pane pánov, si ochrancom Tebe odovzdaných duší, prosíme ochráň nás.

Boli sme porazení týmto démonom a tak zbavení svojho nebeského postavenia. Jeho meno je Mura a a zo svojho hlavného mesta teraz riadi chod celého vesmíru. Prijal úlohu Indru, kráľa nebies, Agniho, poloboha ohňa, Jamarádža, pána smrti, Vayua, poloboha vetra, Sómu, poloboha Mesiaca, Nairitiho, poloboha svetových strán, a Varunu, poloboha vody. Nahradil aj poloboha Slnka Vivasvána a produkuje svetlo, pričom nahradil aj mraky.

Je pre nás polobohov nemožné ho poraziť, ešte raz Ťa žiadame, zabi tohto démona a učiň polobohov víťaznými.

Pán Višnu vypočul slová Indru a rozhodol sa pomôcť polobohom. Povedal: „Ó, mocní polobohovia, všetci sa ihneď vydajte k Murovmu hlavnému mestu Čandravali.“

Polobohovia vedení Višnuom sa zoradili pred hlavným mestom démona Mura a vyzvali ho na súboj. Ten so svojimi miliónmi bojovníkov mohutne zareval a s ohromnou silou zaútočil na polobohov. Tí sa nedokázali ubrániť a utiekli z bojiska. Keď démoni zahliadli pána Hrišikéša prítomného na bojisku, ihneď vyrazili so zbraňami v ruke stretnúť sa s Ním. Než sa k Nemu stačili priblížiť, Pán na nich vystrelil záplavu šípov a väčšinu z nich na mieste zabil.

Nakoniec sám Mura zaútočil na Pána. Použil svoje mystické sily, aby zneutralizoval všetky zbrane, ktoré na neho Pán Hrišikéša vypustil. V skutočnosti, boli pre démona tieto zbrane len ako kvety dopadajúce na jeho telo, bol tak mocný. Keď Pán nemohol poraziť Muru so všetkými druhmi zbraní, ktoré mal, začal bojovať holými rukami. Pán zápasil s Murom po dobu tisíc nebeských rokov a potom očividne unavený, odišiel do Badarikášramu, aby si odpočinul. Démon Mura Ho nasledoval a keď uvidel Višnua ako spí, chystal sa ho zabiť.

Keď takto zvrhlý Mura premýšľal, stala sa úžasná vec. Z tela Višnua sa manifestovalo prekrásne mladé dievča so žiarivou farbou pleti. Bola vybavená žiarivými zbraňami a vyzvala Muru na súboj. Takto vyzvaný, Mura sa na boj pripravil, ale bol veľmi prekvapený s akou silou a udatnosťou toto dievča bojovalo. Kto vytvoril túto hrôzu naháňajúcu dievčinu, ktorá so mnou tak mocne bojuje? Jej päste sú ako blesky.

Náhle tá žiarivá bohyňa rozbila na kusy Murove zbrane a v ďalšom momente ho pripravila o bojový voz a vozataja. Vyrazil k nej s holými rukami, ale to bol jeho koniec. Akonáhle sa k nej priblížil, odsekla mu hlavu.

Potom sa najvyšší Pán prebudil. Zbadal pred sebou mŕtveho Muru, nad ktorým stálo dievča a so zopätými rukami sa k Nemu modlila. Pán bol touto scénou zdesený a oslovil túto mladú dievčinu nasledujúcimi slovami: „Kto zabil tohto krutého démona? Ľahko porazil všetkých polobohov a dokonca aj Indru, porazil aj mňa a ja som sa zo strachu pred ním skryl v tejto jaskyni. Kto si, že si ma tak milostivo ochránila?“ Dievča odpovedalo: „Som to ja, kto zabil tohto démona, zjavila som sa z Tvojho transcendentálneho tela, keď sa Ťa chystal zabiť. Som tvoja Mahá-šakti, vnútorná energia, tá ktorá prináša strach tvojim nepriateľom.“

Najvyšší Pán povedal: „Som veľmi spokojný a potešený, že si zabila tohto kráľa démonov. A pretože si urobila polobohov opäť šťastnými a prosperujúcimi, som s tebou veľmi spokojný. Želaj si akékoľvek dobrodenia a ja ti ich bezpochyby splním.“

„Ó Pane, želám si, aby každý, kto sa pôstí na tento deň, bol zbavený všetkých svojich hriechov. Prajem si, aby polovicu týchto zbožných zásluh získal aj ten, kto jedáva len v podvečer (zdrží sa zŕn a fazule) a polovicu tohto, keď je len na poludnie. Tiež aby ten, kto dodrží úplný pôst na deň môjho zjavenia, odišiel do kráľovstva Pána Višnua na jeden milión kálp, po prežití všetkých druhov pôžitkov tohto sveta. Toto je požehnanie, ktoré si prajem splniť. Ó Pane, keď osoba dodrží úplný pôst, alebo čiastočný pôst, prosím udeľ mu prístup k náboženstvu, bohatstvu a nakoniec oslobodeniu.“

Najvyšší pán povedal: „Všetko o čo si ma požiadala, je udelené. Všetci moji oddaní sa určite budú pôstiť na tento deň a tak sa stanú slávnymi a dosiahnú oslobodenie. Pretože si sa zjavila na jedenásty deň ubúdajúceho mesiaca, budeš sa volať Ékádaší. Ktokoľvek sa pôstí na ékadaší, toho zbavím všetkých hriechov a povýšim ho do môjho transcendentálneho sídla. Toto sú dni pribúdajúceho a ubúdajúceho mesiaca, ktoré sú mi veľmi drahé:

Tritiýá – tretí deň, Ašta -ôsmy deň, Návamí – deviaty, Čaturdáší – štrnásty deň, a obzvlášť Ékádaší – jedenásty deň. Zásluhy získané dodržiavaním ékádaší sú oveľa väčšie ako dodržiavanie iného pôstu, návštevy pútnických miest, dávanie milodarov brahmánom či vykonávanie nákladných obetí. O tom niet pochýb.“

Pán udelil Šrí Ékádaší požehnanie a zmizol. Od tej doby sa deň ékádaší stal najpriaznivejším a najslávnejším dňom zo všetkých v celom vesmíre. Ó, Ardžuna, ak osoba nasleduje ékádaší, ja zabijem všetkých jeho nepriateľov a zaručím mu najvyššie oslobodenie, odstránením všetkých jeho prekážok.

Ó, synu Prithy, takto som ti opísal pôvod ékádaší. Tento deň bude odstraňovať hriech večne, Zjavil sa, aby priniesol prospech každému v tomto vesmíre, dávaním všetkých druhov dokonalosti. 

Na dvadáší sa má modliť: „Ó, Pundarikákša, teraz budem jesť, prosím daj mi svoje útočisko.“ Potom by mal obetovať kvety a vodu Pánovým lotosovým nohám. Aby oddaný mohol prerušiť pôst a získať tak jeho plody, mal by prerušiť pôst práve tou vodou, ktorú obetoval Pánovým lotosovým nohám. Na dvadáší by sa oddaný mal vyhnúť ôsmym veciam: Nemal by spať počas dňa, jesť v dome niekoho iného, ​​jesť viac ako raz, mať sex, jesť med, jesť z riadu zo zvonoviny, jesť urad dál, a potierať si telo olejmi.

Ó, najlepší z kráľov, od poludnia na ékádaší do svitania na dvadáší sa má zamestnať v uctievaní Višnua, oddanej službe, vrátane rozdávania milodarov a vykonávania obetí. Pokiaľ je v ťažkej situácii na dvadáší a nemôže správne prerušiť ékádaší, stačí ak sa napije vody.

Oddaný, ktorý načúva všepriaznivé námety o Pánovi z úst iného oddaného, bude povýšený na Vaikhuntu na desať miliónov kálp. Po celú večnosť nebude lepšieho spôsobu ako uctievať Višnua ako dodržaním pôstu na ékádaší.