späť

Pápamočaní ékádaší

Bol raz jeden kráľ menom Mandháta. Bol vládcom celej Zeme, nemal nepriateľov a bol veľmi zbožný. Celým svojím srdcom túžil po oddanej službe pánovi Nárájánovi a vždy si našiel čas na načúvanie o Ňom. Raz sa opýtal Lomasa rišiho: „Veľký svätec, želám si počúvať o sláve ékádaší mesiaca Phálguna (február – marec), prosím rozprávaj.“

Lomasa riši odpovedal: „Toto ékádaší sa nazýva Pápamočaní, čiže to, ktoré môže zbaviť oddaného hriechov, či zlých duchov. Dáva osem dokonalostí a plní všetky skryté priania.“

Viaže sa k nemu nasledujúca história. Raz v období jari sa Čitragupta (nebeský hudobník) v sprievode nebeských tanečníc prechádzal prekrásnym lesom plným rozkvitajúcich kvetov a rastlín. V diaľke bola počuť melodická hudba a spev. Neváhali a vydali sa tým smerom. Onedlho dorazili do krásneho parku, kde mnoho gandharvov a kinnarov spievalo a za sprievodu hudobných nástrojov tancovalo pre potešenie kráľa Indru. Všetci sa zhodli na tom, že neexistuje lepšieho parku než tohto. Bolo to miesto často navštevované poprednými z polobohov, obzvlášť v mesiacoch Čitra a Vaišákha.

Niekoľko míľ ďalej bol ášram mladého, ale vysoko pokročilého svätca menom Medháví a niektoré apsary sa ho snažili zo žartu zviesť. Obzvlášť jedno dievča, Mandžughóša, vyhľadávala veľa spôsobov, aby zviedla tohto ušľachtilého mladého mudrca. Zo strachu pred jeho jógovou silou sa však neodvážila ísť príliš blízko. Postavila si stan neďaleko jeho ášramu a začala za sprievodu tambury spievať. Sám Amor bol vzrušený, keď ju zbadal tak sladko a melodicky spievať a hrať a cítil vôňu jej santalovej pasty. Spomenul si na udalosť s pánom Šivom a rozhodol sa pomstiť zvedením Medháví. Použil obočie Mandžughóši ako luk, jej pohľady ako tetivu a jej prsia ako ciele. Vložil všetku svoju silu a umenia do Mandžughóši a tak ju inšpiroval svätca tento večer zviesť.

Mandžughóša sa priblížila k ášramu a keď uvidela fyzickú krásu mladého svätca, jeho odriekania a jógovú dokonalosť, začala byť k nemu hlboko priťahovaná. Pristúpila k nemu a začala zvodne spievať a tancovať. Zvončeky na jej opasku, zápästiach a nákotníkoch zneli rozkošne a melodicky. Médháví bol očarený. Pochopil, že toto prekrásne mladé dievča túži po spojení s ním a v ten okamih ho Amor chytil do svojich sietí v podobe mocných zbraní, zraku, zvuku, čuchu, dotyku a chuti. Pomaly k nemu pristúpila a lákala ho svojimi pohľadmi a telesnými pohybmi. Plne si vedomá svojho úspechu svätca objala svojimi pažami, rovnako ako sa liana obtočí okolo stromu. Medháví bol úplne uchvátený, zanechal svojej meditácie a rozhodol sa s ňou užívať ako to len pôjde. Zabúdajúc na rozdiel medzi dňom a nocou, odišiel si s ňou užívať na veľmi dlhú dobu.

Keď Mandžudhóša videla, že svätosť Medhavu opúšťa, rozhodla sa ho opustiť a vrátiť sa domov. Oslovila ho: “Medháví, sme spolu už veľmi dlho, chcem sa vrátiť domov”. Medhavi však naliehal, aby zostala ešte niekoľko dní. Pretože sa bála jeho jógovej sily, zostala s ním nakoniec celých päťdesiat sedem rokov. Roky utiekli ako voda a ápsara sa znovu opýtala, či môže odísť.

„Zostaň so mnou ešte do zajtrajšieho rána“, odpovedal Medháví,“ akonáhle vykonám svoje ranné povinnosti budeš smieť odísť. To ti sľubujem.“

Mandžughóša však neváhala a oslovila ho: „Ako dlho ti bude trvať dokončiť svoje ranné rituály? Pomysli na ten čas, ktorý si so mnou strávil. „

Svätec si spätne premietol všetky tie roky, ktoré s ňou strávil, a keď zistil, že je tomu už päťdesiat sedem rokov, zhrozil sa.

Premýšľal: „Ó, Prozreteľnosť, stratil som toľko rokov svojho duchovného života v náručí zosobnenej smrti!“. Jeho oči očerveneli a iskrili. Preklial Mandžughóšu nasledujúcimi slovami: „Hriešna žena, so zlými úmyslami si za mnou prišla a zviedla si ma. Nech ťa všetka tvoja krása opustí! „

Mandžughóša však naliehala: „Si veľký svätec a vlastníš osem jógových dokonalostí. Zostávala som s tebou len preto, že som sa bála týchto tvojich síl. Prosím zruš svoju kliatbu.“

Medháví odpovedal: „Máš pravdu, je len moja chyba, že som sa nechal chytiť do chápadiel máje, ktorá skúšala moju odhodlanosť vo vykonávaní odriekania. Čo môžem ale robiť? Zničila si všetky výsledky môjho pokánia a vykonávanie oddanej služby, musela si byť potrestaná. Kliatbu raz vyrieknutú už nemožno vziať naspäť. Pôjdeme spoločne do ášramu môjho otca, on nám určite poradí, ako sa dostať z tejto situácie.“

Odišli teda hľadať radu do ášramu Čjavani muniho, otca Medhávího. Privítal ich a oslovil svojho syna. „Ó syn, svojím konaním si premrhal bohatstvo svojho pokánia a odriekania. Iste teraz hľadáš nápravu za tie stratené roky a dni v spoločnosti prostitútky. Našťastie existuje náprava. Tou je potešenie Pána Višnua dodržaním pôstu na ékádaší, najpriaznivejšom dni zo všetkých. V tomto mesiaci Čitra nastáva ékádaší menom Pápamočaní. Vymaže všetky hriechy, ktorých si sa dopustil, ak ich naozaj ľutuješ. Ó, syn, splň toto ékádaší a zbavíš sa následkov svojho konania, tým som si istý.“

Medháví teda nasledoval radu svojho otca držaním pôstu na Pápamóčaní ékádaší, dodržaním všetkých pravidiel a predpisov. Výsledkom bolo, že sa všetky jeho božské vlastnosti vrátili a stopy hriechu boli nenávratne vykorenené. Mandžughóša tiež nasledovala toto ékádaší a bola ušetrená kliatby, ktorá by ju inak zohyzdila a ponížila. Vrátila sa domov na nebeské planéty do svojej predchádzajúcej pozície.

Lomasa riši pokračoval: “Taký je vplyv Pápamóčaní ékádaší. Ó, kráľ, každý sa môže očistiť od svojich hriešnych reakcií jednoducho dodržaním pôstu v tento priaznivý deň. Nesmie toho však zneužívať a vopred páchať hriechy s vedomím, že sa kedykoľvek môže zbaviť svojich hriešnych reakcií dodržaním ékádaší. To je ten najväčší hriech”.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov Zanechať komentár