Pán Krišna pokračoval: „Ó kráľ, ékádaší prvej polovice mesiaca Ášadha je známe pod menom Jogíní. Viaže sa k nemu nasledujúci príbeh z purán.“

Kráľ Alakápurí – Kuvéra je skalopevným oddaným Šivu. Každý deň uctieva svojho pána tým najopulentnejším spôsobom a vždy s veľkou starostlivosťou. Zamestnáva mnoho služobníkov, ktorí mu pomáhajú pripraviť denné uctievania v chráme. Jedným z nich bol Henámalí, osobný záhradník Kuvéry. Henumálí mal manželku menom Svarúpavatí. Bola veľmi krásna a ozdobená tými najlepšími vlastnosťami, bol k nej veľmi pripútaný a vždy na ňu myslel a spomínal. Jeho služba spočívala v príprave kvetín a kvetinových girlánd potrebných na uctievanie. Každý deň chodil aj k jazeru Manasarovar nazbierať určitý druh kvetov, ktoré nikde inde nerástli. Jedného dňa nazbieral kvety pri jazere o trochu skôr ako zvyčajne a zostávalo mu trochu času nazvyš. Rozhodol sa, že skôr než odovzdá kvety svojmu pánovi Kuverovi, navštívi na krátku chvíľu svoju ženu. Tak bol k nej pripútaný. Absorbovaný do láskyplných hier, zabudol doručiť kvety včas.

Ó, kráľ, kým si užíval so svojou ženou, Kuvéra začal s uctievaním Šivu. Čoskoro zistil, že nie sú pripravené žiadne kvety. Kvety sú veľmi dôležité pri uctievaní a Kuvéru veľmi rozrušilo, že nie sú pripravené, nechcel však prerušovať uctievanie a pokračoval bez nich. Keď dokončil celý obrad (arati) pre Pána Šivu, rozrušeným hlasom sa opýtal svojich sluhov: „Kde je Henumálí, nepriniesol dnes kvety pre moje uctievanie ?!  Bežte a zistite dôvod, prečo nevykonal svoje každodenné povinnosti. Budem vás čakať vo svojom paláci.“

Yakšovia (sluhovia Kuvéry) sa za malú chvíľu vrátili a povedali: „Drahý pane, Henumálí si jednoducho užíva so svojou ženou.“ To Kuvéru priamo rozzúrilo. „Zmeškal svoju povinnosť, len aby si mohol užívať so svojou ženou!“

Keď si Henumálí uvedomil, že zmeškal svoju dennú povinnosť, rýchlo sa ponáhľal do paláca. Mal veľký strach, lebo uctievanie Šivu bolo pre Kuvéru veľmi dôležité. Vstúpil do paláca práve keď sluhovia oznamovali dôvod jeho neprítomnosti. Veľmi sa hanbil a hneď sa svojmu pánovi poklonil a prosil o odpustenie. Kuvérovi oči boli červené a pery sa chveli hnevom. Prehovoril: „Henumálí, to, že si nevykonal svoju povinnosť len preto, aby si si mohol užívať so svojou ženou, je veľký priestupok. Prekazil si mi dnešné uctievanie môjho pána Šivu a preto si zaslúžiš potrestanie. Preklínam ťa: budeš trpieť bielou leprou na planéte Zem a odlúčením od svojej ženy! Keďže si do dnešného dňa plnil svoje povinnosti svedomito a bezchybne, dostaneš príležitosť svoje priestupky odčiniť. Teraz mi zmizni z očí.“

Tak sa Henumálí ocitol na planéte Zem. Bol úplne sám a okolo neho len hustý les. Aj keď si pamätal všetko zo svojej nebeskej minulosti, jeho nadprirodzené schopnosti však vyprchali. Zmierený s osudom sa vydal na cestu smerom na východ. Zakrátko dostal veľký hlad a smäd, niečo čo doteraz nikdy nepocítil. Odtrhol si teda pár kúskov ovocia a uhasil svoju smäd v malom jazierku, na ktoré narazil. Voda v ňom však bola nakazená a Henumálí sa nakazil bielou leprou. Čoskoro sa objavili prvé príznaky tejto zákernej choroby. Vedel, že mu zostáva len pár dní života a celý zúfalý premýšľal: „Plne si zaslúžim tento trest. Zameškal som svoje povinnosti, pretože som bol pomätený telesnou krásou svojej manželky. Čoskoro opustím toto ľudské telo a neviem čo ma čaká ďalej.“

Ó, kráľ, Henumálí bol síce prekliaty trpieť tu na Zemi, ale dostal tiež príležitosť svoje činy napraviť. A presne tak sa aj stalo. Počúvaj čo sa stalo ďalej.

Putoval teda ďalej smerom na východ až dorazil na západné svahy Himalájí, kde veľkí svätci a askéti vykonávajú svoje odriekania. Henumálí tu stretol Markandeju rišiho a tak dostal šancu, ktorou ho Kuvéra požehnal.

Cítil sa však hriešne, zasiahnutý leprou a zdráhal sa tak priblížiť k svätcovi. Svätec sa však jeho choroby nebál a zavolal na neho: „Ó, ty, aký hriešny skutok si musel vykonať, že trpíš tak strašnú chorobou? Neboj sa, poď ku mne bližšie a vysvetli mi to.“

Henumálí teda opísal Markandeja rišimu celý svoj príbeh. Nič neskrýval. Prehovoril: „Si veľkým oddaným Pána a osobne si si od neho vypočul dôverné poznanie. Je to veľké požehnanie, že som sa stretol s tak veľkou dušou, ako si ty. Prosím, ako sa môžem zbaviť tohto prekliatia a vrátiť sa späť domov? Chcel by som sa tiež zbaviť toho najväčšieho prekliatia, ktorým je chtíč a sexuálna pripútanosť k ženám. Prosím poraď mi.“

Markandeja riši odpovedal: „Pretože si mi povedal pravdu, rád ti pomôžem. Existuje jeden spôsob. Tým je pôst na svätý deň ékádaší. Práve zajtra nastáva tento deň menom Jogíni. Keď dodržíš úplný pôst v tento deň a budeš uctievať najvyššieho Pána prednášaním Jeho mien, veľmi Ho tým potešíš. Zbavíš sa nielen svojej kliatby, ale aj všetkých hriešnych reakcií. To ťa kvalifikuje k Jeho oddanej službe, vďaka ktorej zabudneš na všetky strasti tohto sveta a zbavíš sa chtíču po zmyslovom pôžitku.“

Henumálí naplnený radosťou sa svätcovi poklonil a poďakoval za prijaté pokyny. Tak, ako mu svätec nariadil, starostlivo sa pôstil a uctieval Pána. Vplyvom Jogíni ékádaší sa z neho stal opäť Yakša a mohol sa vrátiť domov za svojou manželkou Svarupavatí. Žil s ňou veľmi šťastne, spoločne dodržiavali každé ékádaší a uctievali Pána. Stali sa z nich veľkí oddaní a na konci života sa vrátili na Vaikhuntu.

Ó, Judhištír, to je sila ékádaší. Každý kto dodržiava pôst v tento deň, aj nevedome, si získa moju priazeň a ja ho obdarím tým najväčším, čo možno získať v tomto hmotnom svete, oddanou službou mne.