Dnes budeme čítať z Šrímad Bhagavatamu,
Śrīmad-bhāgavatam 5.14.6
tatra ca kvacid ātapodaka-nibhān viṣayān upadhāvati pāna-bhojana-vyavāyādi-vyasana-lolupaḥ.
Podmíněná duše v tomto domě na nebi (gandharva-pura) někdy pije, jí a holduje sexu. Jelikož je přehnaně připoutaná, honí se za smyslovými předměty stejně, jako se jelen žene za fata morgánou na poušti.
Význam
Existují dva světy — duchovní a hmotný. Hmotný svět je iluzorní jako fata morgána na poušti. Zvířata na poušti si myslí, že vidí vodu, ale ve skutečnosti tam žádná není. Stejně tak lidé, kteří jsou jako zvířata, se snaží nalézt mír v poušti hmotného života. V různých śāstrách je opakovaně řečeno, že v tomto hmotném světě žádná radost neexistuje. Dokonce i když přistoupíme na to, že budeme žít bez radosti, ani to nám nebude dovoleno. V Bhagavad-gītě Pán Kṛṣṇa říká, že hmotný svět je nejen plný utrpení (duḥkhālayam), ale také dočasný (aśāśvatam). I kdybychom zde chtěli žít uprostřed všeho utrpení, hmotná příroda nám to nedovolí. Donutí nás vyměnit těla a vstoupit do jiné atmosféry plné bídných podmínek.
Seminár
Haré Krišna. Vitajte späť v rozhovoroch o bhakti a Krišna vedomí. Vybral som si túto tému, pretože som nedávno cestoval cez púšť v Kalifornii, Arizone, v Novom Mexiku a Texase a ako súčasť nejakého tréningu na prežitie sa naučíte veľmi praktické veci zo Šrímad Bhagavatamu. Púšť je veľmi strašidelné miesto. Prečo? Pretože tam nie je voda ani jedlo. Všetko čo môžete vidieť na 100 míľ je piesok a kamene. Môžete si povedať, že čo to má spoločné so mnou, žijem v peknom dome, tečie mi teplá aj studená voda a mám doma plnú chladničku a že o čom tu tento týpek rozpráva? Aby som vám dal trochu kontext kde táto kapitola „Les pôžitku“ stojí, tak Rahugana stretol Jada Bharatu, ktorý bol Kráľ Bharata vo svojom predošlom živote. Môže to byť pre nováčikov veľa rôznych mien, ale v princípe, jeden kráľ stretol osobu, ktorá bola vo svojom predošlom živote kráľ, ale teraz vystupuje ako potulný mních. Jada Bharata vysvetľuje pomocou rôznych prirovnaní tomu kráľovi skutočnú situáciu vo svete, pretože materialistický svet je niekedy prirovnávaný k oceánu, niekedy k púšti a niekedy k lesu.
Už ste sa niekedy stratili v lese? Pamätám si, že keď som bol malé dieťa, mal som okolo 6 rokov, tak som sa stratil v lese, pretože som sa vydal inou cestou ako moji príbuzní a bol som úplne stratený. Úplne som stratil zmysel pre orientáciu a nevedel som kam idem a čo mám robiť. Bolo to strašidelné a myslel som si, že tam umriem, keďže tam nebolo jedlo ani voda a nikto ani nebol v okolí. Našťastie ma našli a teraz som tu a rozprávam tento príbeh. V lese je veľa divokých zvierat a predátorov. Raz sa stalo, že ja a môj priateľ sme sa stratili v lese blízko miesta kde sa zjavil Pán Nrsimhadév zo stĺpu. Ako sme jazdili na motorke v lese, tak zrazu sme v tej tme videli iba oči rôznych zvierat, lebo nič iné nebolo vidno. Vďaka Krišnovej milosti sa objavil Jeep so správcami lesa a ukázali nám cestu domov. Neviem či sa vám stalo niečo podobné, ale som si istý, že každý z vás má nejakú skúsenosť kedy sa v živote cítil stratený. Pred pár dňami som išiel z Flaggstafu do Sedony a v Sedone sa mi pokazilo auto a ručička sa točila iba dokola a bol som úplne stratený a nevedel som kam mám ísť. Tak som sa pýtal ľudí, že kam mám ísť a každý hovoril niečo iné.
Aký je teda dnešný odkaz? Mali by ste mať nejaký plán, cestovnú mapu, aby ste vedeli kam idete, kde ste teraz a kam sa chcete dostať. Nemyslite si ale, že teraz pôjdem do púšte, džungle, či oceánu, pretože som múdry človek a nejak to vymyslím. Špeciálne v púšti môžete vidieť tie fatamorgány, tú ilúziu, tým, že sa to teplo alebo tepelné vlny vznášajú nad pieskom a vidíte teda nejaké iluzórne výtvory. Predstavte si myšlienkové cvičenie. Cestujete v autobuse a vidíte prekrásne dievča. Pozeráte na seba a poviete si, že sa jej páčite. Potom autobus pôjde do tunela a ako budete v tuneli tak si začnete predstavovať, že aké by to bolo pekné keby som teraz s tým dievčaťom. A keď sa chcete chytiť zábradlia tak sa nechtiac dotknete jej ruky. Zrýchlia sa vám zmysly a myseľ vám začne pracovať a poviete si, že to je úžasné. Začnete rozmýšľať, že ó, ja sa jej páčim a možno sa zoberieme, budeme mať deti a krásny dom. Potom autobus vyjde z tunelu na svetlo a uvedomíte si, že ste sa držali starého muža, ktorý stál pri vás. Je postihnutý, chýba mu zub a nemá vlasy. Poviete si oh, čo sa to stalo pre Boha? Toto je iba malý náznak toho, čo sa môže stať, keď počas dňa rozjímame nad rôznymi zmyslovými predmetmi a predstavujeme si ako si ich budeme užívať.
Existuje duchovný svet a tiež materiálny. Jeden je pravý a druhý falošný. To, že je nepravý, neznamená, že neexistuje, ale je dočasný a stále sa mení a nikdy nie je rovnaký. Ako tá ilúzia v púšti, že vyzerá byť reálna, ale v skutočnosti je to iba plná hrsť piesku. Takže všetci hľadáme to šťastie, ale hľadáme ho na nesprávnom mieste. Skutočné šťastie nie je v tomto svete, pretože všetko je dočasné. Šríla Prabhupáda spomínal veľmi dôležitý bod, a to, že aj keby sme súhlasili, že tu budeme žiť bez pôžitku, tak ani to nám nebude dovolené. Čo to znamená? Znamená to, že toto telo má isté zmysly a keď tie zmysly nedostanú isté množstvo uspokojenia, tak telo neprežije. Keď si teda povieme, že budem yogi a budem odriekavý a nebudem sa zapájať do tých činností zmyslov, tak materiálna energia nás prinúti, aby sme sa zapojili. Telo potrebuje nejaké jedlo, pitie a nejaký odpočinok, aby mohlo prežiť. Ale myseľ, falošné ego a materialistická inteligencia sa neuspokoja len s tým jedlom, pitím a odpočinkom, ale hovoria, že chcú ešte toto, toto, toto a toto a keď to nedostanem, tak umriem.
Už sa vám stalo, že ste boli dobrý chlapec alebo dievča, vstali ste skoro ráno, osprchovali sa, dali si tilak, čisté oblečenie, začali ste chantovať a nejak po 4 kolách sa stalo, že myseľ začala k vám prehovárať tak veľmi nahlas? Že prabhu, je veľmi skoro, mal by si si odpočinúť. Keď si neodpočinieš, tak zomrieš. Už vám to myseľ povedala alebo je to iba moja myseľ? Neviem o nikom kto by zomrel, keď si nedal nejaký šlofík. Preto Krišna Arjunovi v Bhagavad-gíte hovorí, že myseľ má až takú neuveriteľnú silu.
Momentálne som v El Paso, čo je hneď hranica s Mexikom. Keď sa pozriem z okna, tak už vidím Mexiko. Je tu iba veľký kovový plot s ostnatým drôtom a kamerami, ktorý ma od Mexika oddeľuje. Sú tu silné piesočné búrky, ktoré spôsobia, že je nulová viditeľnosť, takže aj pri ceste máte značky, ktoré hovoria, že keď začne taká búrka, tak odstavte auto bokom a nechajte si iba zapnuté svetlá a nejazdite. Keď tá búrka materiálneho vzrušenia alebo toho chtíču sa nejak aktivuje, tak zrazu máte nulovú viditeľnosť. Môžete robiť potom naozaj hlúpe veci. Preto védske texty ako Šrímad Bhagavatam a Bhagavad-gíta hovoria, že keď tá búrka tej mysli začne, tak choďte na kraj cesty a čakajte, kým ten prach opadne, aby ste mohli niečo vidieť. Tie texty popisujú materiálny svet ako duḥkhālayam aśāśvatam, dočasný a plný utrpenia. Aj keby ste súhlasili, že áno som tolerantný jogín, chcem žiť len v mieri a nespôsobovať nikomu žiadne utrpenie, tak tento svet vám to nedovolí. Napriek vašej vôli budete nútení dookola meniť telo. To neznie ako dobré správy v nedeľu popoludní že? Jeden verš hovorí, že aj keď tento svet je prirovnávaný k oceánu, lesu alebo púšti a zároveň je to oceán chýb, tak má jednu dobrú kvalitu a tou je to, že jednoducho spievaním Haré Krišna mahá-mantry môžete dosiahnuť najvyššiu dokonalosť. Toto spievanie je prístupné v akomkoľvek mieste a okolnostiach. Takže keď zvýšite vaše načúvanie a ospevovanie Krišnu, tak si vytvoríte takú oázu v strede púšte.
Pred pár rokmi som bol v Izraeli a žasol som nad tým, že tam majú obrovské ovocné sady a pestujú tam rôzne druhy ovocia hneď vedľa Mŕtveho mora. Izrael je na Blízkom východe a je to len púšť a kamene, tak ako je možné, že sú jeden z najväčších exportérov ovocia a zeleniny na svete? Ako to robia? Je to zavlažovanie, majú jeden z najsofistikovanejších zavlažovacích systémov. Vďaka tomu premenili veľké časti púšte na obrovské miesta, kde sa pestuje. Ak ste v Česku alebo na Slovensku a je dosť dažďa, tak stále môžete cítiť, že je tu nejaký problém, lebo v srdci je nejak sucho. Je to taký odpor, buď medzi ľuďmi alebo vo svete a to nie je príjemné. Ale keď sa zamestnáme načúvaním a spievaním o Krišnovi, tak to sucho v srdci odíde a budeme šťastní. To znamená že kdekoľvek sa ľudia stretnú a načúvajú a ospevujú Krišnu, tak v tom momente sa oslobodia od strachu, závisti a žiadostivosti a všetkých materiálnych podmienok a v skutočnosti sa stanú šťastní a mierumilovní. Preto nám Bhagavad-gíta dáva tú poučku mieru, ako sa stať mierumilovný. Môžeme si povedať, že v našej krajine nie je vojna, sme mierová krajina, žijem tu dobrý život, tak o akom mieri rozpráva ten človek? Ale v tomto svete nie je nijaký mier, pretože kvality prírody stále bojujú o dominanciu. Niekedy ste v príjemnej situácii, ale potom príde spánok a upadnete do nevedomosti. Niekedy pokojne spíte a príde vám myšlienka do hlavy a zobudí vás, že musíte niečo spraviť. Niekedy si môžeme povedať, že teraz pracujem, som zamestnaný rôznymi aktivitami, ale potom nás napadne, že mal by som ísť meditovať a robiť niečo zmysluplnejšie. V materiálnom svete nie je žiadny mier.
Pamätáte si keď ste boli v škole a stretávali sa s priateľmi? Stále sa preberalo kam pôjdeme a čo budeme robiť, poďme inam, tam sme boli včera, to je nudné miesto. Čo tak ísť do Ameriky, to by bolo vzrušujúcejšie. Drahí priatelia, mám pre vás novinky. Som v Amerike a nie je to také úžasné. Pred pár dňami som bol v Tucsone v Arizone a je tam najväčší veľtrh drahých kameňov na svete. Sú tu stovky a stovky predajcov v uličkách a predávajú rôzne kamene, fosílie a kryštály. Sú tam tisíce ľudí a obzerajú si tie veci z akýchkoľvek dôvodov, či už z osobných alebo biznisových. Ale je to len prach, je to len hmota. My by sme mali hľadať niečo viac, taký ten skutočný poklad, čo je purusartha siromani, a to je skutočný poklad v našom srdci. Keď som bol v Kolumbii a Mexiku, tak tam boli rôzne kliniky na plastické operácie, kde vám mohli niečo zmenšiť alebo zväčšiť a robiť na vás pokusy pomocou skalpela, ihly, nite atď., a potom by ste vyzerali nakoniec akože perfect. Ale to nie je spôsob ako dosiahnuť šťastie. Ľudia si ale myslia, že keď budeme mať drahé šperky, auto, dom, drahé hodinky a správny typ šiat, tak ľudia ma začnú viac oceňovať a povedia si, že wow, to je super osoba. Keď poviem ľuďom, že som zo Švajčiarska, tak povedia, že wow to je úžasná krajina a vzdávajú mi úctu. Ale keby poviete, že ste z Afganistanu, Pakistanu, či nejakého iného „stanu“ tak povedia, že „no prepáč, ponáhľam sa, volala mi mama, musím ísť.“ Šrímad Bhagavatam v skutočnosti popisuje ozdoby, ktoré nás skutočne robia krásnymi.
Jeden verš hovorí, že tieto ozdoby nie sú rôzne doplnky, oblečenie a externé veci. Skutočne najväčšia ozdoba je titikṣayā, tolerancia. Je to dobrá kvalita keď sme tolerantní. kāruṇikāḥ, milosrdnosť, byť milý. Tak nezabijeme zvieratá, nechceme ich zabíjať a jesť ich telá. Byť dobroprajcom všetkých a rozmýšľať ako môžem komu pomôcť. Ďalšie, že sme mierumilovní a nemáme radi nepriateľstvo a keď sa nám niečo stane, tak neoplácame a nepomstievame sa a vyhýbame sa takej situácii. A śāntaḥ znamená pokojný. Pokoj je veľmi dobrá vec, bez neho nemôže byť žiadne šťastie. Tak toto sú ozdoby oddaného. Toto sú tie diamanty, po ktorých by sme sa mali obzerať. Môžeme ich získať procesom bhakti. Keď sa obzrieme späť, tak si môžeme všimnúť ako sme už mohli vyvinúť nejaké množstvo z týchto kvalít iba preto, že praktikujeme bhakti nejaký čas. Obzvlášť keď sa stretávame s pokročilejšími oddanými, tak si môžeme brať príklad a napodobňovať ich a tak získať nejaké ich kvality, ktoré majú.
Keď Śríla Prabhupáda prišiel do Ameriky, nemal žiadnu pomoc ani peniaze. Mal nejaké knihy so sebou a žil z toho keď nejaké predal. Akékoľvek peniaze mal, tak nakúpil veci a varil prasádam, obetoval to Krišnovi a ponúkal ľuďom, ktorí prišli. Prabhupáda nakupoval, varil, krájal, slúžil a ešte to aj poumýval. A po mnohých týždňoch, keď to takto robil sa ho jedna osoba opýtala; „Svámidži, môžem vám pomôcť?“ Śríla Prabhupáda povedal, že áno môžeš, som rád, že si sa ozval, pretože som si myslel, že sa nikto nikdy nespýta (smiech). Možno to boli nejakí skazení synovia bohatých otcov alebo dcéry a oni také veci nerobia, ale on bol proste šťastný, že môže robiť takéto rôzne veci, len aby im dal Krišnu. A čo z toho dnes drahí priatelia plynie? Ten odkaz je, že nestraťte sa v lese, púšti alebo oceáne. Mali by ste mať cestovný plán. Toto je vaša mapa, plán (Šrímad Bhagavatam). Ako keď idete do Ikei a kúpite si tam nejakú poličku a máte tam vysvetlenie, že toto je šrobovák, toto je skrutka a musíš to takým spôsobom spraviť. Samozrejme, môžeme si myslieť, že ja som múdry, ja na to prídem sám, ale tento svet nie je len nejaká polička na zloženie a je oveľa komplikovanejší ako čokoľvek čo sme skúsili. Aj keď študujeme filozofiu a meditujeme, máme nejaký druh spirituality, tak sme v kvalite dobra, ale je to zmiešané so štipkou vášne a nevedomosti a to nás drží spútaných. Dokým si chceme užívať a ovládať veci, tak dovtedy musíme zostať v materiálnom svete. Môžete tak evolvovať z tretotriedneho väzňa na prvotriedneho, ale stále budete väzeň, pretože nemôžete odísť. Keď budeme nasledovať mapu, ktorú dáva védska literatúra, tak nájdeme tú cestu k transcendencii a oslobodeniu a k čistej oddanej službe Krišnovi.
V bhakti nič nechýba. Ak chcete mať dom, rodinu, deti a biznis, môžete ich mať, ale robte ich pre Krišnu. Dnes som čítal Čaitanya Bhagavatu, kde sa Šrí Čaitanya pýta Šrívasa Thákura, že ako dokážeš udržať svoju rodinu, je to taká veľká rodina. Šrívas Thákur iba 3x zatlieskal. Maháprabhu sa spýtal, že čo to znamená. Povedal, že pokiaľ by som mal držať pôst od troch jedál, bez toho aby som to robil dobrovoľne, tak pôjdem a skočím do Gangy a tam sa utopím. A tým, že bol brahmana, tak nerobil žiadne plány ekonomického rozvoja a vlastne tým čo mu ľudia doniesli, rôzne veci, jedlo a obety, tak on prijal čo prirodzene prozreteľnostou prišlo. Maháprabhu povedal, že ty nebudeš postrádať žiadne veci, budeš mať všetko čo potrebuješ. To už skôr Lakšmidévi by musela chodiť od dverí k dverám a žobrať, než ty by si nemal niečo čo potrebuješ a kvôli tomu by si mal trpieť. Áno, Šrívas Thákur žil jednoduchý život, ale bol šťastný a nič mu nechýbalo. Tak len pokračujte vo svojej dharme, plňte si povinnosti a nebuďte príliš agitovaní, vzrušení tým, že len beháte a hľadáte kde sú peniaze.
Normálne zotrvávam v Bay Area blízko San Francisca, a je tam veľa ľudí, ktorí zarábajú státisíce dolárov každý rok. Ale nemajú čas zjesť normálne jedlo raz denne, či variť. Oni len poobede o 17tej vybehnú, aby si dali nejaký sendvič, nemajú proste čas. Aká to je kvalita života, keď nemôžete si vybehnúť s priateľmi, niečo navariť a zdieľať to medzi sebou? To nie je žiadna kvalita. Aj keď je niekto v tých tradičných kultúrach veľmi chudobný, zametač ulíc, či nejaký pracovník, tak má čas si aspoň dvakrát denne sadnúť a dať domáce jedlo so svojou rodinou. Tu v Amerike máte všetko drive thru, máte fastfood, banku a kostol a aj Haré Krišna chrám (smiech). To nie je žart, teraz počas pandémie to tak bolo, že prídete autom, máte krátky daršan, dajú vám nejakú krabičku s prasádamom a idete domov. Nevystupujete z auta, neklaňáte sa, žiadne objatia, ani tu nemôžete jesť. Nedovoľte Kali yuge, aby vás pripravila o rozum (smiech). Chantujte Haré Krišna a buďte šťastní a nestraťte sa v púšti, pretože v ďalšom živote sa môžete vrátiť ako kryštál alebo kaktus, či hyena alebo šakal. To nie je príliš dobrá vyhliadka. Na základe nášho životného štýlu a aktivít nám jemnohmotné telo vytvorí ďalšie hrubé telo. Toto sú pravidlá hmotnej prírody a sú veľmi prísne a nemôžme ich zmeniť. Teraz som v Texase a všade sú také značky, že je zákon, že musíte byť pripútaní. Aj keď si myslíme, že sme slobodní a môžeme si robiť čo chceme, tak je tu strašne veľa pravidiel, ktoré musíme dodržovať. Psi behajú voľní, prečo nemôžme my? Potom ležíš na slnku a opaľuješ sa ako homár a spáliš sa. Spravia sa ti pľuzgiere s tou nechutnou tekutinou a je to boľavé. Boli sme s priateľmi na pláži v Jagannath Puri a bol tam kamoš viac pri sebe a bol v tom oceáne veľmi dlho, zopár hodín a tým, že sa mu slnko odrážalo od hladiny, tak sa strašne opálil a vyzeral ako homár. Celá koža sa mu zapálila, pretože jeho koža bola ako jeden veľký pľuzgier. Tak sme sa zabávali a jeden kamoš ho tak pleskol po chrbte po takom väčšom pľuzgieri a tá voda vyšla všetka von a ten ďalší kamoš začal strašne kričať, myslel si, že umrie, lebo to veľmi bolelo.
Na tomto svete robíme toľko rôznych plánov na zmyslové uspokojenie a máme veľa vychytávok a plánov ako odstrániť problémy. Ale väčšinou je to tak, že tie riešenia vytvoria ešte väčšie problémy ako bol originálny problém. Bol problém s dopravou a tak sa vymysleli autá, ale zas veľa ľudí zomiera v automobilových nehodách, ľudia sú zranení a otrávení tým vzduchom. Bol problém s jedlom, tak sa začalo pestovať chemikáliami a ľudia sú otrávení a toxickí. Tak ak chcete žiť šťastný a mierumilovný život, tak by ste mali nasledovať cestu, ktorú udávajú Védy. Nepokúšajte šťastie, že sa vydáte do púšte s vaším švajčiarskym nožíkom a budete si myslieť, že ste hrdina. Musíte ostať hydratovaní. Ako byť hydratovaní?
Haré Krišna Haré Krišna,
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma,
Ráma Ráma Haré Haré.
Toto spievanie mahá-mantry zavlaží vaše srdce a už nebude ako púšť, ale sa tam objaví šťastie, taká oáza rôznych krásnych ovocí a kvetov. Keď máte bhakti, tak ste skutočne bohatí a krásni. Nezáleží na tom akí ste starí, či ste pekní, či škaredí, keď máte bhakti, tak ste krásni.
Chodím do Vrindavanu na Kartik počas jesene, a sú tam rôzne ženy, ktoré nemajú zuby a sú zohnuté a keď idem popri nich, tak sa tak nakloní a usmeje sa, tak vtedy si uvedomím, že to je najkrajší človek akého som kedy videl. Had môže vyzerať krásne, ale je veľmi nebezpečný a môže ťa zabiť. Tak sa snažte, aby ste sa nezamilovali do tej fatamorgány, tej Krišnovej iluzórnej potencie. Niekto môže povedať, že si veľmi pesimistický, čo sa stalo, máš zlý deň kamarát? Nie, nie som pesimistický, ani Šrímad Bhagavatam nie je pesimistický, ale v skutočnosti je veľmi realistický. Jazdím každý deň a vidím zvieratá zrazené pri ceste a tie zvieratá si tiež mysleli, že žijem v raji a je to tu krásne. Potom ich to zabije, bum, koniec hry a nové telo. Takže ak spievate Haré Krišna a čítate Šrímad Bhagavatam, tak sa v skutočnosti stanete veľmi pozorní k tomu, čo sa okolo vás deje. Pred tým ako sa stanete Krišna vedomými sa treba stať najskôr vedomými. Nejaké otázky? Budem jazdiť 10 hodín do Dallasu cez púšť. Keby som zmizol, aspoň viete kde hľadať. Je to iba 550 míľ.
Otázka: Čo máme robiť, keď riešime Krišna vedomie a stále sme zvyknutí spoliehať na seba a keď príde problém, vieme nejak teoreticky, že Krišna by nám mal pomôcť vyriešiť to alebo nechať to na Neho, ale nie sme tak odovzdaní, aby sme to mali nejak zrealizované plne a sme zvyknutí byť tí ovládatelia a užívatelia, tak ako to robiť okrem chantovania, aby sme sa vedeli na Neho viac spoľahnúť? Ako si to nejak intelektuálne odôvodniť?
Odpoveď: Závis na sebe v takých tých praktických veciach, ale zároveň vedz, že tie veci závisia na Krišnovi. Túto istú otázku pokladá Arjuna Krišnovi v Bhagavad-gíte. Pýta sa, že čo keď začnem riešiť duchovný život a ani ten nedotiahnem do konca a zároveň tie moje materiálne úspechy tiež nebudú ako keby žiadne? Tak neostanem iba ako taký rozorvaný mrak? Čo potom? Krišna hovorí, že nie, ja ti jasne garantujem, že môj oddaný nikdy neprehrá. Krišna vraví, že aj keď sú nejaké problémy, veci, ktoré nás ťahajú do zadu alebo nejaký pokles, tak môj oddaný sa veľmi rýchlo tak či tak dostane späť ku mne. Ako rýchlo to bude, záleží na našom odovzdaní sa. Mnoho z nás si ale urobí takú vyhliadku, že nejdeme priamo, ale chceme vidieť všetky tie výhľady okolo a chceme si byť istí, že sme všetko skontrolovali a nepôjdeme priamo. Je dobré prísť k takému vnútornému záveru, mať to odhodlanie, že nejdem touto cestou znova, už som veľa krát riešil tieto veci, skončil som s tým a idem ďalej.
Musíme povedať NIE mayi každý jeden deň. Bude chodiť každý deň a klopať na vaše dvere, že hej, to som ja, nenájde sa nejaká služba pre mňa? Zatancujme si. Nesnažte sa hrať žiadne hry s mayou. To je ako človek, ktorý by sa snažil prechytračiť políciu, ale jazdil by v Škode, tak by jej neutiekol, lebo ona má rýchlejšie auto a väčší výkon. V materiálnom svete nie je žiaden obed zadarmo. Za všetko čo chcete alebo robíte musíte zaplatiť cenu. To môžete pochopiť, keď si prečítate prvých pár kapitol z Bhagavad-gíty. Chce to aj trochu viery, že Krišna mi pomôže pádlovať moje kanoe.
Minulý týždeň som bol v St. Augustine, čo sa vraví, že je prvé osídlenie prisťahovalcami do Ameriky na východnom pobreží na Floride. Išli sme na pláž s jedným mojím starým priateľom, s jeho ženou a 5 deťmi, ktorý je pôvodne z Česka. On má teda deti, starší sú chlapci a mladšie sú dievčatá a druhá najmladšia z nich má okolo 2 rokov a ona stála na nejakom múriku, ja som bol v piesku. Len som sa tak obzrel a to dievča skočilo smerom na mňa z toho múru. Prečo? Pretože mala dôveru, že ju chytím. Môžeme povedať, že hej, my sme skúšali takto skákať a nikto tam nikdy nebol a mali sme plné ústa piesku. Ale keď sme úprimní a spoľahli sme sa, tak Krišna prišiel a ochránil nás. Preto je dôležité kázať, distribuovať knihy a prasádam a sväté meno a pomáhať ostatným ľuďom, pretože potom máte veľa rôznych incidentov a udalostí, kde vidíte tú reciprocitu Krišnu, že vlastne s vami spolupracuje. Ale keď ostaneme iba taký jnaniovia, čiže teoretickí oddaní, tak stále budeme mať tú pochybnosť a budeme rozmýšľať, že ako to bude, ako by sa Krišna o mňa postaral a budem musieť zistiť všetko sám. To neznamená, že by sme nemali nič robiť a iba sa spoliehať na Neho, ale mali by sme konať s vedomím, že v skutočnosti všetko je Jeho vôľou a vďaka Jeho potencii. Keď vás Krišna ráno nezobudí, tak nevstanete. Keď vám Krišna nedá pamäť, tak si nespomeniete. Niekedy sú veci, ktoré viete, ale nemôžete si na ne spomenúť a niekedy sú veci, ktoré neviete, ale Krišna zariadi, že tá informácia, ktorú potrebujete sa zrazu objaví. Tak dajte sa do tímu s Krišnom a uvidíte, že realizácie sa vám zvýšia mnohonásobne a prekonáte takéto problémy. Snažte sa spraviť trošku viac a expandovať tú odovzdanosť.
Keď Čaitanya Maháprabhu išiel na prechádzku, tak tí oddaní čo išli s Ním, tak sa ich pýtal, že či si zobrali nejaké jedlo so sebou. Povedali, že nie, nedoniesli sme nič. On povedal, že super, spoľahneme sa na Krišnu, uvidím čo nám každý deň prinesie a budeme s tým spokojní. Často môžete vidieť, že čo sú tie veľké rekreačné vozidlá, kde ľudia majú v nich všetko a ešte to aj ťahajú svojim autom, ale vlastne keď niekam idú kempovať, tak stále tam robia to isté, jedia, spia, bránia sa a pária, tak na čo to je potom dobré? Znova, nehovorím, že by sme mali ísť do púšte bosí iba s nejakou lampou a nožíkom. Použite svoju inteligenciu danú od Boha. Ale stále pamätajte, že Krišna je jediný, kto všetko odobruje. V opačnom prípade sa nič nepohne.
Otázka: Keď tie túžby silnejú, tak treba vydržať a prečkať to? Napr. keď mám chuť si dať jedlo neskôr večer, či zahrať hru alebo pozrieť futbal. Ako najpraktickejšie zvládnuť tú kritickejšiu situáciu s túžbami?
Odpoveď: Počas nášho pobytu v hmotnom svete sme vyvinuli veľa rôznych chutí a zvykov. Ale to potvrdzuje ten fakt, že rôznou takou praxou vieme vyvinúť aj iné rozdielne zvyky a túžby. Tak len pokračuj v kultivovaní bhakti praxe a uvidíš ako sa tvoja chuť a zvyky postupne preorientujú z tých materiálnych na duchovné. Namiesto toho, aby si pozeral futbalový zápas si môžeš prečítať Krišna knižku, kde Krišna hrá futbal so svojimi kamošmi a potom idú do lesa Talaván, kde zabil démona a vyhodil ho na palmový strom. A takéto rôzne zábavy sú tu na to, že keď si ich budeš čítať, tak ťa to plne uspokojí a potom budeš unavený a pôjdeš spať.
Keď si mladý a máš veľa energie, tak môžeš robiť nejakú praktickú činnosť pre Krišnu, niečo fyzické a ostať vo forme. Ale uisti sa, že Krišna ostane stále v obraze. Potom postupne uvidíš ako všetky tie tvoje túžby, zvyky atď., zmiznú. A tie veci, ktoré boli pred tým pre teba príťažlivé sa stanú odpudivé a nebudú ťa zaujímať. Môžeš si povedať, že wow, to je také strašidelné, že nebol som dlho v kine, v obchode atď., ale zrazu si uvedomíš, že tie veci, ktoré robíš sú napĺňajúce šťastím a nemusíš byť ovládaný zmyslami, ktoré ťa stále niekam ženú. Ale keď sa budeš iba snažiť zakladať oheň a potom naňho vyleješ vodu a znova založíš oheň, tak ten proces bude zdĺhavý a únavný. Čo sa týka materiálnych vecí tak mal by si to regulovať, obmedziť a vzdať sa toho. Prabhupád dal inštrukciu Šyamasundarovi, aby prestával fajčiť tak, že každý deň si dá o jednu cigaretu menej a keď bude na nule tak to stopne úplne a Šyamasundar ocenil Prabhupádov súcit a zhovievavosť. Nemusíš jesť celý deň, stačia dve jedlá denne a jesť neskoro večer je nezdravé, tak skús vyvinúť lepšie zvyky a lepšie modely chovania. Mal by si mať isté množstvo sebakontroly. Krišna nám dal tiež varnašrámsky systém, ktorý by nám mal pomôcť sa unormálniť.
Takže keď ste v púšti, mali by ste vedieť kam sa chcete dostať. A keď neviete kam idete, každá cesta vás „tam“ privedie. Keď máte jasný smer a cieľ, tak ostanete na ten cieľ fixovaní. Môžete si napísať ako domácu úlohu tri hlavné ciele vo vašom živote a aké sú vaše plány, aby ste ich dosiahli. Garantujem vám, že váš život naberie inú trajektóriu a smerovanie.
Zakončím to dvomi krátkymi príbehmi z toho festivalu drahých kameňov. Bol tam ruský chlapec, ktorý mal veľmi pekné šperky a kamene. Bol múdry a trošku arogantný. Pozrel sa na moje knihy a povedal, že ó, okej a išiel pre peniaze na príspevok. Držal tie peniaze v ruke a povedal, že uhádni koľko mám v ruke peňazí. Pozrel som sa na neho, začal som sa smiať a povedal som, že je tam 108 dolárov. Rovnaká duša alebo podstata, ktorá je v tvojom srdci je aj v mojom, takže viem čo sa deje. Dal mi 108 dolárov. A na inom mieste bol človek, ktorý lepil plagát na svoj obchod. Zvolal som na neho a privítal sa s ním. Tento človek, ktorého som stretol, tak som zistil, že bol oddaný a päť rokov rozdával knihy, ale nejak sa stratil v tejto púšti, tak začal riešiť kamene a predávať ich a bol aj trochu zhúlený. Dal som mu knižky, ruženec a prasádam. Začal sa smiať a povedal, že Krišna je najväčší podvodník a kúzelník, pretože má kopu trikov a stále ma dokáže nájsť. Povedal som, že je to tak. Keď Krišna na niekoho pozrie, tak ho už nenechá odísť len tak. Povedal som mu, že je priaznivé keď dáš príspevok 108 dolárov, Krišna ti dal všetko, sú to Jeho peniaze, čiže to je ako by si ich dal Jemu. Dal mi 108 dolárov, dal som mu objatie a bol šťastný.
Bolo tam veľa moslimov z Maroka a Tunisu, predávali rôzne kamene z Afriky a nemohli nič jesť, lebo práve im začal Ramadán. Šiel som za nimi a povedal som, držíte Ramadán? Ja to dokážem vycítiť a začal som rozprávať trošku po arabsky a francúzsky a dal som im knihy a boli vďační a dali príspevky. Keď máte bhakti, máte skutočné bohatstvo. Keď chcete mať najväčší diamant zo všetkých, tak vyviňte lásku ku Krišnovi. Je to tak príťažlivé a hodnotné, že aj Krišna samotný to chce dosiahnuť a preto sa na Zemi zjavuje ako Šrí Čaitanya Maháprabhu. Tak sa nezaseknite v púšti a vašej terajšej situácii a pokračujte smerom k vášmu cieľu. Nebojujte o kamene, nevytvárajte vojnu kvôli kameňom a nestrácajte čas kameňmi, iba prejdite púšťou k svojmu cieľu. Keď sú vaše vačky plné kameňov, tak nemôžete preplávať oceán zrodenia a smrti.
Tak ja teraz pôjdem, mám ďalšiu 10 hodinovú cestu cez púšť. Želám vám silu, aby ste dokázali všetko zvládnuť a vytrvať na tejto ceste a kultivovať dobré zvyky vo vašej praxi. Keď sa stanete hlbokými vo vašej praxi, tak sa sami môžete stať oázou pre ostatných ľudí, ktorí hľadajú výživu a to zavlažovanie a oni aj vďaka vám môžu prekonať púšť hmotnej existencie. Teraz som v El Paso v Texase a je to oáza, pretože ako môžete vidieť na videu, je tu Jagannath, Baladeva a Subhadra, Gaura Nitai, Nrsimhadév, Záleží na vás. Ak budete vo vedomí Krišnu, tak oázu si môžete spraviť kdekoľvek. Ďakujem pekne, Haré Krišna.
Zatiaľ žiadne komentáre.