Práca Māye
Čo je to māyā? Niyate anaya iti māyā – Māyā zakrýva našu skutočnú identitu, klame nás, vytvára prekážky, ktoré nám bránia dostať sa ku Krišnovi. To je māyā. V každom prípade sme boli očarení māyou. Vonkajšia podoba māye je veľmi očarujúca, ako hovorí Krišna v Bhagavad-Gīte : prakrtin mohinīm śritāh. Hmotná príroda, māyā-śakti, je navonok veľmi očarujúca, ale keď s ňou prídete do kontaktu, uštedrí vám rany. „Dobre, prišli ste do mojej pevnosti! Chcete si Ma užívať! Dobre, uži si Ma, ale zároveň prijmi tieto rany!“ To je māyā-śakti. Napríklad oheň svojím žiarivým svetlom priťahuje mnoho hmyzu. Bežia k ohňu, mysliac si, že je to niečo príjemné. Ale čo sa s nimi stane, akonáhle prídu do kontaktu s týmto svetlom? Všetci zhoria, všetci zahynú. To je dielo māye – vonkajšie očarenie. Nejako sme boli očarení a spadli sme sem, do tohto strašného oceánu materialistickej existencie. Zabudli sme na svoju skutočnú identitu. Ale Krišna je kripā-moy-suhrdan sarva-bhūtānām. Krišna hovorí v Bhagavad-Gīte: „Ja som jediný suhrida, jediný priateľ všetkých živých bytostí, ktorý im praje dobro.“
Svet je jedna veľká a jediná rodina
Po putovaní v toľkých planetárnych systémoch, v toľkých druhoch života, sa šťastná duša, ktorá si nahromadila ajñāta-sukṛti, dostáva na túto cestu oddanej služby. Deje sa tak vďaka spojenej milosti gurua, duchovného učiteľa, a Krišnu.
brahmāṇḍa bhramite kona bhāgyavān jīva
guru-kṛṣṇa-prasāde pāya bhakti-latā-bīja
„Všechny živé bytosti podle své karmy putují celým tímto vesmírem. Některé se dostávají na vyšší planetární soustavy a jiné klesají na nižší planetární soustavy. Z mnoha miliónů putujících živých bytostí dostane ta, která má velké štěstí, milostí Kṛṣṇy příležitost sdružovat se s pravým duchovním mistrem. Milostí Kṛṣṇy a duchovního mistra tato osoba obdrží semínko rostlinky oddané služby.“ Čaitanya-čaritámrita Madhya 19.151
Každopádne, tým, že sa dostaneme do kontaktu so Śrīlom Prabhupādom, ktorý je zástupcom Krišnu a Śrī Čaitanyu Mahāprabhua, je obnovený náš stratený vzťah s Krišnom. Náš Gurumahārāja, Śrīla Prabhupāda, je natoľko milostivý, že znovu ustanovil náš večný vzťah s Krišnom – oživil toto vedomie.
ekale īśvara kṛṣṇa, āra saba bhṛtya – „Jedine Kṛṣṇa je Najvyšší Pán. Jedine Pán Kṛṣṇa je najvyšším vládcom a všetci ostatní sú Jeho služobníci.“
jīvera ‘svarūpa’ haya—kṛṣṇera ‘nitya-dāsa’ – „Prirodzeným, pôvodným postavením živej bytosti je byť večným služobníkom Kṛṣṇu.“
Keď si uvedomíme, že všetci patríme Krišnovi, že sme s Krišnom večne spojení – sei ta’ sambandhe sabe āmāra – a že Krišna je náš Najvyšší Otec, pochopíme, že celý svet je jedna veľká rodina – vāsudhaiva-kuṭumbakam.
Čo je dīkṣā?
Guru, duchovný učiteľ, je nesmierne milostivý. Jeho poslaním je pozdvihnúť zabudnuté duše a priviesť ich späť ku Kṛṣṇovi. Guru nie je obyčajná ľudská bytosť; je veľmi drahým, dôverným priateľom Najvyššieho Pána Kṛṣṇu – antaraṅgā. Krišna počúva jeho slová, nie slová kohokoľvek iného. Keďže si na Kṛṣṇu zabudol, Kṛṣṇa ťa nikdy neprijme priamo. Pokiaľ ťa k Nemu neprivedie Jeho veľmi dôverný priateľ a blízky spoločník, Kṛṣṇa ťa nikdy neprijme. Nemôžeš sa k Nemu priblížiť sám; nemôžeš sa tam dostať vlastnými silami.
dīkṣā-kāle bhakta kare ātma-nivedana
sei-kāle kṛṣṇa tāre kare ātma-sama
„V čase zasvätenia sa oddaný úplne odovzdáva a v tom istom okamihu ho Kṛṣṇa prijíma ako Seba Samého.“
Aká je definícia dīkṣe, zasvätenia ? Aký je jej význam či podstata? Goswámí ako Rūpa Goswámí, Jīva Goswámí a Sanātana Goswámí dali jasnú definíciu dīkṣe. Pri dīkṣi sa niečo dáva a niečo iné sa berie, ničí – v sanskritských pojmoch dīyate a kiyate. Toto je význam dīkṣe a mali by ste tomuto významu dobre porozumieť. Krišna vám pomôže tomu porozumieť, pretože ste oddaní Krišnovi. Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte:
teṣām evānukampārtham
aham ajñāna-jaṁ tamaḥ
nāśayāmy ātma-bhāva-stho
jñāna-dīpena bhāsvatā
„Prebývam v ich srdciach a zo súcitu k nim rozptyľujem temnotu zrodenú z nevedomosti žiarivou pochodňou poznania.“ Bhagavad-Gītā 10.11
teṣāṁ satata-yuktānāṁ
bhajatāṁ prīti-pūrvakam
dadāmi buddhi-yogaṁ taṁ
yena mām upayānti te
„Tým, ktorí sú ku Mne neustále pripútaní a s láskou Mi slúžia, dávam porozumenie, pomocou ktorého ku Mne môžu dospieť.“ Bhagavad-Gītā 10.10
Kṛṣṇa, ktorý sídli v srdci každého ako Paramātmā, vedie živú bytosť a rozptyľuje temnotu nevedomosti tým, že jej udeľuje jñāna-dīpa – lampu transcendentálneho poznania. Kṛṣṇa ťa môže inšpirovať, aby si tejto téme porozumel.
Dīkṣā teda znamená dīyate/kiyate: niečo sa dáva a niečo iné sa ničí. Čo sa dáva?
divyaṁ jñānaṁ yato dadyāt
kuryāt pāpasya saṅkṣayam
tasmād dīkṣeti sā proktā
deśikais tattva-kovidaiḥ
„Dīkṣā je proces, prostredníctvom ktorého môže človek prebudiť svoje transcendentálne poznanie a zničiť všetky následky hriešnych činov. Tí, ktorí sú zbehlí v poznaní zjavených písiem, tento proces nazývajú dīkṣā.“ Bhakti-sandarbha 283
Tento úkon sa nazýva dīkṣā vtedy, keď je udelená divya-jñāna, sambandha-jñāna – teda poznanie vzťahu – keď je ustanovený tvoj vzťah s Kṛṣṇom. Sambandha-jñāna je poznanie vzťahu s Kṛṣṇom, ktoré je dané vtedy, keď sa oddaný úplne odovzdá k lotosovým nohám duchovného učiteľa. Práve guru ustanovuje tvoj večný vzťah s Kṛṣṇom na ktorý si zabudol – divyaṁ jñānaṁ yato dadyāt.
Jīva Goswámí vysvetlil, že proces, prostredníctvom ktorého sa udeľuje duchovné poznanie (divya-jñāna) a ničia sa hriechy, sa nazýva dīkṣā. Goswámí sú vysoko vzdelaní učenci, odborníci na zjavené písma. Sú autoritami a my sme ich nasledovníkmi. Nevymýšľame nič nové. To, čo povedali predchádzajúci ācāryovia, len opakujeme. Oni poznajú základné pravdy – tattvy. My sme nasledovníkmi týchto mahājánov, ācāryov – evaṁ paramparā-prāptam.
Poznanie Pána v tattve
Slovo tattva sa často používa, ako napríklad tu v Bhagavad-Gīte:
evaṁ yo vetti tattvataḥ tyaktvā dehaṁ punar janma
na tu mām abhijānanti tattvenātaś cyavanti te
tato māṁ tattvato jñātvā viśate tad-anantaram
Ak nepoznáš Najvyššieho Pána v tattve, teda v Jeho podstate, poklesneš alebo sa odchýliš od Pravdy. Cyavanti znamená poklesnúť z duchovného pochopenia. Existujú dve roviny uvažovania: tattva-vicāra a apāra-vicāra – jedna je zjavná, druhá absolútna.
Všetky naše prednášky sú založené na tattva-vicāre, teda na absolútnom pohľade, nie na zjavnom, povrchnom uvažovaní. Kṛṣṇa hovorí: na tu māṁ abhijānanti tattvenātaś cyavanti te — „Ten, kto Ma nepozná v tattve, sa odchýli od Pravdy.“
janma karma ca me divyam
evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma
naiti mām eti so ’rjuna
„Ten, kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zrodenia a Mojich činností, sa po opustení tohto hmotného tela znovu nenarodí v tomto hmotnom svete, ale dosiahne Môj večný príbytok, ó Arjuna.“ Bhagavad-Gītā 4.9
Čiže je dané transcendentálne poznanie tvojho večného vzťahu s Kṛṣṇom — a kiyate, čo je odobraté, zničené? Kuryāt pāpasya saṅkṣayam — ničia sa reakcie tvojich hriešnych činností. To sa nazýva dīkṣā.
Kto je guru
Harivilās dās: Keď prijmeme zasvätenie, sme napojení na paramparu. Je možné, že nejaký nový druh hriešnej reakcie by mohol brzdiť náš duchovný pokrok?
Gour Góvinda Swāmī: Je dôležité pochopiť, že keď prijmeš vedenie gurua a on ťa prijme za svojho žiaka, ustanovuje tým tvoje spojenie s Krišnom. Kuryāt pāpasya saṅkṣayam — je nevyhnutné, aby boli zničené reakcie hriešnych činov. Na to je tvojou povinnosťou mať čistú, nezištnú oddanosť — aikāntika-bhakti — a bez odchýlky nasledovať pokyny svojho gurua. Nevymýšľaj si nič vlastné a za žiadnych okolností sa neodchyľuj od vedenia gurua. Nasleduj jeho pokyny bez váhania. Guru na seba berie veľmi ťažkú zodpovednosť — priviesť svojich žiakov späť ku Kṛṣṇovi. My sme veľmi hriešni ľudia. Spáchali sme nespočetné množstvo hriechov v mnohých životoch. Sme veľmi padlí — patita. Z čistej, bezpríčinnej milosti nás guru zdvíha z tohto stavu a povyšuje ku Kṛṣṇovi. Preto sa guru označuje ako „ťažký“ (guru) a nie ako „ľahký“ (laghu). Śāstry hovoria:
ācāryaṁ māṁ vijānīyān
nāvamanyeta karhicit
na martya-buddhyāsūyeta
sarva-deva-mayo guruḥ
Krišna hovorí:
„Nepovažuj svojho gurua za obyčajnú smrteľnú bytosť — nāvamanyeta karhicit. Je Mojím zástupcom — ācāryaṁ māṁ vijānīyān. Je Mojím prejavom — mat-prakāśa — a nie je odo Mňa odlišný.“ Śrīmad-Bhāgavatam 11.17.27
Každý deň to spievame v Śrī Guruvāṣṭake:
sākṣād-dharitvena samasta-śāstrair
uktas tathā bhāvyata eva sadbhiḥ
kintu prabhor yaḥ priya eva tasya
vande guroḥ śrī-caraṇāravindam
„Duchovný učiteľ má byť uctievaný rovnako ako Najvyšší Pán, pretože je Jeho najdôvernejším služobníkom. Toto je uznané vo všetkých zjavených písmach a prijímané všetkými autoritami. Preto s úctou vzdávam poklony lotosovým nohám takého duchovného učiteľa, ktorý je pravým, autentickým zástupcom Śrī Hariho (Kṛṣṇu).„ Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura
Všetky písma vyhlasujú, že guru je sám Pán Hari – sākṣād-dhari. Toto je záver, siddhānta, všetkých védskych písiem – samasta-śāstraiḥ. Kṛṣṇa je objektom oddanosti – viṣaya-vigraha – zatiaľ čo guru je útočiskom a oporou – āśraya-vigraha. Tak ako jemná popínavá rastlina (latā) potrebuje oporu, aby mohla rásť nahor, aj my potrebujeme vedenie gurua – āśraya-vigraha – aby sme mohli napredovať smerom ku Kṛṣṇovi – viṣaya-vigraha.
Kṛṣṇa aj Gurudéva stoja na tej istej transcendentálnej úrovni. Kṛṣṇa je īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ, má podobu večnosti, poznania a blaženosti – sat-cid-ānanda-vigrahaḥ – a je stelesnením týchto vlastností na transcendentálnej úrovni.
My sa nachádzame na hmotnej úrovni, zatiaľ čo Kṛṣṇa je na úrovni sat-cid-ānanda. Ako môžeme slúžiť Kṛṣṇovi, pokiaľ nie sme povýšení na túto transcendentálnu úroveň? Naše činnosti sú všetky hmotné, sebecké a nie sú zamerané na Kṛṣṇu, a preto sa služba Jemu zdá nemožná, pokiaľ nie sme povýšení na túto úroveň. Toto je úloha gurua; to je jeho poslanie. Tým, že pozdvihuje naše vedomie, guru nás privádza na transcendentálnu platformu a zapája nás do služby Kṛṣṇovi.
Vzťah guru – žiak
dīkṣā-kāle bhakta kare ātma-nivedana
sei-kāle kṛṣṇa tāre kare ātma-sama
sei deha kare tāṅra cid-ānanda-moya
cid-ānanda-dehe kṛṣṇera caraṇa sevāya
„V čase iniciácie, keď sa oddaný úplne odovzdá službe Pánovi, Kṛṣṇa ho prijíma ako Seba Samého. Keď je takto telo oddaného premenené na duchovnú existenciu, oddaný v tomto transcendentálnom tele slúži lotosovým nohám Pána.“ Čaitanya-čaritámrita, Antya-līlā 4.192–193
Keď sa uchýliš k lotosovým nohám pravého, autorizovaného gurua, duchovný učiteľ ťa privedie ku Kṛṣṇovi a Kṛṣṇa prijme: „Ach, on na Mňa zabudol. Teraz však prišiel s Mojím dôverným spoločníkom.“
Guru hovorí: „Krišna, prosím, prijmi ho.“ Krišna počúva iba Svojich dôverných, blízkych spoločníkov.
Keď sa pod vedením gurua zapájaš do služby Krišnovi, tvoje hmotné telo sa premieňa na duchovné telo, pretože činnosti s vedomím Krišnu, pre Jeho potešenie, sú duchovné. Touto premenou sa stávaš schopným slúžiť Krišnovi. Toto je úloha gurua. Povinnosťou žiaka je verne nasledovať pokyny a pravidlá gurua presne tak, ako sú dané – bez vymýšľania, bez pridávania osobných motívov. Vyžaduje sa takáto nezištná oddanosť, aikāntika-bhakti.
Verná oddanosť
Aby sa človek stal skutočným śiṣya, teda žiakom, musí sa bez odchýlok úplne podriadiť pokynom gurua. Akákoľvek odchýlka alebo vlastné špekulácie sú urážkou voči lotosovým nohám gurua – guru-aparādha – a nepomôže to žiakovi dosiahnuť najvyšší cieľ. Gurudéva treba vždy považovať za zástupcu, prakāśa, Bhagavána Krišnu: sākṣād-dhari – nāvamanyeta karhicit na martya-buddhyāsūyeta. (Nikdy ho netreba zľahčovať ani považovať za obyčajného smrteľníka.)
Sme veľmi pokleslí, sme veľmi padlí, máme mnoho slabostí. Našou zlomyseľnou mysľou prechádza veľa myšlienok – mana tumi baḍa duṣṭa. Môžeme si myslieť:
„Ako je to možné? Gurudéva neje ? Nespí? Nevykonáva telesné potreby ako my? Niekedy ochorie. Ako môžem veriť, že nie je obyčajným smrteľníkom?“
Táto zlomyseľná myseľ niekedy …rozvíja takéto myšlienky. Takéto úvahy si neudržiavaj. Vytrhni ich zo svojej mysle. Ak niekto takto uvažuje o svojom Gurudévovi, potom tento duchovný učiteľ nemôže byť v skutočnosti jeho guru. Nemôže byť tvojím guruom, ak sa ho pokúšaš merať alebo posudzovať obmedzeným meradlom vlastného chápania.
Skutočnú podstatu gurua nemôžeme vnímať hmotným zrakom. Aby sme pochopili gurua v jeho pravej podstate – guru-tattva –, musíme prijať jeho milosť. Iba prostredníctvom transcendentálneho videnia, ktoré guru udeľuje, môžeme skutočne vidieť gurua, vaišnavu a Pána Višnua. Nie prostredníctvom hmotného pohľadu. Guru nesie veľmi veľkú zodpovednosť a śiṣya, žiak, má takisto svoju vlastnú zodpovednosť. Verným nasledovaním pokynov gurua budú všetky naše hriešne reakcie zničené a my už nebudeme trpieť ich následkami. Jednoducho nasleduj tento ľahký proces – metódu Śrí Čaitanyu Maháprabhua, teda spievanie svätého Mena.
Haré Kṛṣṇa Haré Kṛṣṇa
Kṛṣṇa Kṛṣṇa Haré Haré
Haré Rāma Haré Rāma
Rāma Rāma Haré Haré
Cesta ku Kṛṣṇa-Préme
Mahāprabhu dal jednoduchú a účinnú metódu duchovnej realizácie. Jednoduchým spievaním harināmu, svätého Mena Krišnu, bez páchania urážok, môžeme dosiahnuť Krišna-Prému, čistú lásku ku Krišnovi.
niraparādha-nāma laile, pāya prema-dhana
mukhya-pathe jīva pāya, kṛṣṇa-prema-dhana
Tento harinām udeľuje Krišna-Prému. Toto sväté Meno je najvyšším zmyslom ľudského života a nie je dostupné v iných formách existencie. Brahmāra durlabha prema – túto premu nezískal ani samotný Brahmā; je dostupná výlučne v ľudskej podobe života. Preto Brahmā, Śiva a všetci polobohovia túžia narodiť sa ako ľudia, pretože iba v tejto forme možno dosiahnuť Krišna-Prému.
Vďaka bezpríčinnej milosti Śrí Čaitanyu Mahāprabhua a gurua, ktorý prichádza v autentickej učiteľskej postupnosti, ti bude udelená taká kvalita, také videnie, že budeš môcť poznať Krišnu, poznať svojho duchovného učiteľa, poznať sādhuov, vaišnavov – poznať všetko.
Tri nevyhnutné kvality
Tri kľúče sú nevyhnutné pre duchovný pokrok:
saralatā – jednoduchosť;
dṛḍhatā – pevné odhodlanie;
aikāntikā – nezištná, výhradná oddanosť.
Jednoduchosť, ako je uvedené v Śrīmad-Bhāgavatame, znamená byť slobodný od závisti a pretvárky – nirmatsarāṇāṁ satāṁ vedya. Kavirāja Goswāmī píše:
caitanya-carita śuna śraddhā-bhakti kari
mātsarya chāḍiyā mukhe bala ‘hari’ ‘hari’ (Čaitanya-čaritámrita Madhya 9.361)
Zanechaj závisť – mātsaryu – a spievaj: „hari hari hari Haré Krišna !“ Je to mimoriadne dôležité. Satām, pravý oddaný, ktorý je slobodný od závisti, je schopný pochopiť pravdu.
Prvým kľúčom je jednoduchosť. Bhaktisiddhānta Saraswatī Goswāmīpād, duchovný učiteľ môjho duchovného učiteľa, náš pra-guru, hovorí:
„Je lepšie zostať v druhu vtákov, hmyzu alebo nižších zvierat, než nasledovať cestu závisti – mātsaryu.“
Saralatā ei vaiṣṇavatā – jednoduchosť je vaišnavizmus.
Druhým kľúčom je pevné odhodlanie.
„V tomto živote musím dosiahnuť úspech. Musím kráčať cestou oddanej služby, prísne nasledovať pravidlá, nariadenia a pokyny svojho gurua a slúžiť lotosovým nohám Krišnu. Za žiadnych okolností sa nesmiem odchýliť.“ Toto je dṛḍhatā – pevné odhodlanie.
V každom okamihu prichádza mnoho vplyvov, ktoré sa snažia narušiť naše odhodlanie. Tento hmotný svet je veľmi strašným miestom. Bhaktisiddhānta Saraswatī Goswámí tiež povedal:
„Tento hmotný svet vôbec nie je vhodným miestom na život pre žiadneho džentlmena.“
Na každom kroku číha nebezpečenstvo – pade pade vipadam. No ten, kto našiel útočisko pri lotosových nohách Krišnu, sa nemusí báť. Pre neho neexistuje otázka strachu. Je abhaya-caraṇāravinda – nebojácny. Pre takého človeka neexistuje strach.
Hoci sa mnohé vplyvy – vrátane māyā-śakti a pôsobenia kali-yugy – môžu pokúšať narušiť tvoje odhodlanie, ty musíš zostať pevný.
Tretím kľúčom je nezištná a výhradná oddanosť.
Uveďme si príklad Hanumāna, veľkého oddaného Pána Rāmačandru, Rāma-bhaktu, ktorý je úplne oddaný Pánovi Rāmovi.
Nezištná oddanosť
Počas bitky na Kurukšétre Pán Krišna povedal Bhīmasenovi:
„Choď a pozvi Hanumāna, aby nám v tejto bitke pomohol.“
Bhīmasena prišiel k Hanumānovi a povedal:
„Krišna ťa žiada, aby si prišiel a pomohol nám v bitke na Kurukšétre.“
Hanumān odpovedal:
„Ach, kto ? Krišna hovorí? Ja Krišnu nepoznám. Choď preč!“
Bhīmasena sa sklamaný vrátil ku Krišnovi a všetko mu povedal.
Krišna, ktorý vie všetko, sa spýtal:
„Prečo si povedal: ‚Krišna ťa volá‘? Prečo si nepovedal: ‚Rāma ťa volá‘?
Choď znovu a povedz mu, že Rāma chce, aby prišiel.“
Bhīmasena sa vrátil k Hanumānovi a povedal:
„Pán Rāma hovorí….“
Hanumān okamžite vstal:
„Ó, môj Pán ma volá! Dobre, poďme!“
Hanumān videl Rāmu v Krišnovi. Usadil sa na zástave Arjunovho voza – kapi-dhvaja. Hanumān povedal:
śrī-nāthe jānaki-nāthe cābhedaḥ paramātmaniḥ
tathāpi mama sarvasvaṁ rāmaḥ kamala-locanaḥ
„Viem, že medzi Śrīnāthom a Jānakīnāthom nie je žiadny rozdiel. Śrīnātha znamená manžel Lakṣmī a Jānakīnātha je manžel Jānakī, čiže Sītādevī. Obaja sú Paramātmā – medzi nimi nie je rozdiel. Avšak Pánom môjho srdca je Pán Rāma „mama sarvasvaṁ rāmaḥ rājīva-locanaḥ.“ Prema-bhakti-candrikā 29
Toto je príklad aikāntiky, teda nezištnej, výhradnej oddanosti.
Tieto tri kvality – saralatā, dṛḍhatā a aikāntikā – sú nevyhnutné pre duchovný pokrok. Bez nich sa človek odchýli alebo padne z cesty oddanej služby. Śrī Čaitanya Mahāprabhu a môj Gurumahārāja učili svojich nasledovníkov, aby ich pokyny prísne nasledovali. Týmto spôsobom môžeš urobiť svoj život úspešným a duchovne napredovať už v tomto živote.
Duchovní bratia
Harivilās dās: „Môžem sa niečo opýtať? Aký je vzťah medzi žiakmi a duchovnými bratmi duchovného učiteľa?“
Gour Góvinda Swāmī: „Duchovných bratov nášho duchovného učiteľa musíme rešpektovať rovnako, ako rešpektujeme svojho gurua. Ak tak nerobíme, je to urážka. Ako príklad si vezmime príbeh Brahmānanda Bhāratīho z Čaitanya-čaritāmṛty.“
Brahmānanda Bhāratī a Īśvara Purī sú obaja žiakmi Mādhavendra Purīho, zatiaľ čo Mahāprabhu je žiakom Īśvara Purīho. Tým sa Brahmānanda Bhāratī stáva duchovným bratom Mahāprabhuovho duchovného učiteľa.
Po prijatí sannyāsu Mahāprabhu prebýval v Jagannāth Purī. Brahmānanda Bhāratī sa takisto nachádzal v Jagannāth Purī a chcel navštíviť Čaitanyu Mahāprabhua. Odkázal mu prostredníctvom Mukundu Dhatty, Mahāprabhuovho nasledovníka:
„Prosím, oznám Čaitanyovi Mahāprabhuovi, že Ho prídem navštíviť.“
Mukunda Dhatta túto správu oznámil Mahāprabhuovi, ktorý povedal:
„Brahmānanda Bhāratī je môj duchovný učiteľ. Nie je správne, aby on prichádzal ku Mne. Ja by som mal ísť za ním.“
Mahāprabhu teda išiel navštíviť Brahmānanda Bhāratīho a nedovolil mu prísť za sebou. Hoci je Mahāprabhu Najvyššou Božskou Osobnosťou, ukázal, ako sa má správať v úlohe oddaného – bhakta-bhāva – a nie ako Bhagavān.
Brahmānanda Bhāratī bol māyāvādī. Nosil jeleniu kožu, carma-ambara. Keď ho Mahāprabhu navštívil, Brahmānanda Bhāratī stál pred Ním, no Mahāprabhu sa spýtal:
„Kde je Bhāratī Gosāi?“ – akoby ho nevidel.
Mukunda Dhatta odpovedal:
„Ó, Bhāratī Gosāi je priamo tu.“
Mahāprabhu povedal:
„bhāratī-gosāñi kene paribena cāma“ – „Prečo by Bhāratī Gosāi nosil jeleniu kožu?“
Bhāratī Gosāi pochopil, že Mahāprabhu neschvaľuje jeho odev. Mahāprabhu je Najvyššou Božskou Osobnosťou ako antaryāmī, vnútorný svedok vedel, že Brahmānanda Bhāratī cíti ľútosť, a preto mu poskytol vhodné oblečenie. Keď bol Brahmānanda Bhāratī primerane oblečený, Mahāprabhu mu vzdal poklony. Takto by sme mali zaobchádzať s duchovnými bratmi nášho duchovného učiteľa.
Jednoduchosť vs. závisť
Harivilās dās: „Vysvetlili ste jednoduchosť, pevné odhodlanie a nezištnosť a spomenuli ste aj závisť. Včera večer sme sa rozprávali o závisti. Slovník ju definuje ako ‚túžbu po niečom, čo má niekto iný, a chcieť si to užívať‘ alebo ako ‚brať to, čo patrí niekomu inému‘. Toto je definícia zo slovníka.“
Gour Góvinda Swāmī: „Áno, tí, ktorí nie sú jednoduchí, sú závistliví. Majú mātsaryu, čo znamená, že nedokážu zniesť, že niekto iný má niečo, čo by oni sami si chceli užívať. Neznášanlivosť je podstatou mātsarye. Definícia zo slovníka je správna. Nemali by sme byť závistliví.“
Harivilās dās: „Bolo správne, že Pán Čaitanya sa išiel stretnúť Brahmānanda Bhāratīho, duchovného brata svojho gurua. Zároveň Mahāprabhu videl, že je potrebná istá náprava, no vykonal ju veľmi sladkým spôsobom. Povedal by som, že človek, ktorý je závistlivý, nemôže byť láskavý, pretože nedokáže zniesť danú situáciu.“
Gour Góvinda Swāmī: „Nie, závistlivý človek nemôže byť láskavý ani tolerantný. Mahāprabhu bol veľmi láskavý a Brahmānanda Bhāratī Jeho poznámku okamžite prijal; jeho srdce sa zmenilo. Bol impersonalista, no stal sa oddaným, vaišnavom. Potom začal Čaitanyu Mahāprabhua oslavovať:
„Pán Jagannātha je acala brahma, nepohnuteľná podoba Boha, a Ty si calācala brahma, pohybujúci sa Boh.“
Kavirāja Goswámí podal v Čaitanya-čaritámrite veľmi pekný opis tohto príbehu. Je to amṛta, nektár. Keď to budeš čítať, budeš si to skutočne užívať a vychutnávať. Je to preto, že Čaitanya Mahāprabhu je Najvyššia Božská Osobnosť; On je Pán Jagannāth. Po prijatí milosti od Čaitanyu Mahāprabhua Brahmānanda Bhāratī precitol a tým, že sa stal oddaným, jeho impersonalizmus zmizol. Keďže bol oddaným, dokázal túto pravdu pochopiť.
Učenie pokory
Mahāprabhu dal ponaučenie aj Sārvabhaumovi Bhaṭṭācāryovi. Sārvabhauma Bhaṭṭācārya bol spočiatku impersonalista, nasledovník Śaṅkarovej školy (Śaṅkara-panthī), významný učenec. Po prijatí Jeho milosti sa stal oddaným Čaitanyu Mahāprabhua. Čaitanya Mahāprabhu požiadal Sārvabhauma Bhaṭṭācāryu, aby sa stal sprostredkovateľom medzi Ním a Brahmānandom Bhāratīm.
Keďže Mahāprabhu prijal podobu bhakta āvatāra, vteleného oddaného, zakaždým, keď Ho oslovovali ako Bhagavāna, Boha, zakrýval si uši a hovoril…
„gopī-bhartur pada-kamalayor dāsa-dāsānudāsaḥ —
„Nie som Krišna. Krišna je Bhagavān, Najvyšší Pán — kṛṣṇas tu bhagavān svayam. Ja som sluha sluhu Jeho sluhu — dāsānudāsa.“
Mahāprabhu povedal Brahmānandovi Bhāratīmu, že Mahāprabhua videl ako Bhagavāna preto, lebo bol veľkým oddaným — mahā-bhāgavatom, ktorý vidí Najvyššieho Pána vo všetkých bytostiach.
sthāvara-jaṅgama dekhe, nā dekhe tāra mūrti
sarvatra haya nija iṣṭa-deva-sphūrti
„Mahā-bhāgavata, pokročilý oddaný, určite vidí všetko — pohyblivé aj nepohyblivé — no nevidí ich obyčajné podoby. Skôr všade okamžite vníma zjavenú podobu Najvyššieho Pána.“ Čaitanya-čaritámrita Madhya 8.274
Sārvabhauma Bhaṭṭācārya vyhlásil:
„Obaja máte pravdu, ale ja sa prikláňam na stranu Bhāratīho Gosāia.“
Mahāprabhu odpovedal:
„Bhāratī Gosāi je môj duchovný učiteľ. Ako by mohol žiak zvíťaziť nad svojím duchovným učiteľom? Duchovný učiteľ musí zvíťaziť!“
Na to Bhāratī Gosāi povedal:
„Nie, nie. Je to potešením Pána nechať sa poraziť svojím oddaným. Nie že by som vyhral ja — vyhral si Ty.“
Potom Mahāprabhu povedal:
„Je to duchovný učiteľ, kto víťazí. Žiak musí byť ním porazený.“
Aká to radosť! Tento dialóg je veľmi pekne opísaný v Čaitanya-čaritámrite Mahāprabhu učí pokore a vzťahu medzi guruom, duchovným bratom gurua a žiakom.
Úctivé vzťahy
Jīvadayā dās: „Hovorili ste o nezištnej službe duchovnému učiteľovi a ako príklad ste uviedli Hanumāna. Spomenuli ste aj to, že duchovného brata nášho duchovného učiteľa máme uctievať s rovnakou úctou. Mohli by ste vysvetliť, ako vyvážiť nezištnú oddanosť vlastnému duchovnému učiteľovi a zároveň rešpekt k jeho duchovným bratom?“
Gour Góvinda Swāmī: „Duchovnému bratovi nášho duchovného učiteľa preukazujeme rovnakú úctu, akú preukazujeme samotnému duchovnému učiteľovi. Nikdy by sme ho nemali znevažovať. Ako povedal Hanumān:
tathāpi mama sarvasvaṁ rāmaḥ rājīva-locanaḥ —
‚Hoci medzi Krišnom a Rāmom nie je rozdiel, Rāma si získal moje srdce.‘
Mali by sme zostať verní svojmu duchovnému učiteľovi. Toto je nezištná oddanosť.“
Jīvadayā dās: „Keďže každý je jedinečný, jeho pokyny sa môžu líšiť. Spomenuli ste, že po odchode nášho duchovného učiteľa máme vyhľadávať vedenie u duchovne pokročilého oddaného, ktorý je fyzicky prítomný.“
Gour Góvinda Swāmī: „Áno, je to tak. V pokynoch môžu existovať určité rozdiely, no pre nás nie sú podstatné. Nemali by sme sa týmito rozdielmi nechať ovplyvniť a musíme prejavovať úctu. Prečo by nás tieto rozdiely mali ovplyvňovať? Mali by sme ich prehliadať a zostať pevní. Rešpektujeme ho, no nasledujeme pokyny svojho gurua. Ak duchovný brat nášho duchovného učiteľa poskytne usmernenie, môžeme ho nasledovať vtedy, ak je v súlade s učením nášho gurua.
Vaišnavské vzťahy
Caranāmbuja dās: „Spomenuli ste, že Čaitanya Mahāprabhu naprával Brahmānanda Bhāratīho. Znamená to, že žiak môže niekedy naprávať staršieho vaišnavu? Môže mladší vaišnava naprávať staršieho vaišnavu?“
Gour Góvinda Swāmī: „Čaitanya Mahāprabhu je Najvyššia Božská Osobnosť. Nemali by sme Ho napodobňovať. Mali by sme konať tak, aby bol Čaitanya Mahāprabhu spokojný, a nepokúšať sa naprávať kohokoľvek, kto je nad nami postavený. Čaitanya Mahāprabhu Sám napraví toho staršieho vaišnavu. Zároveň ti môže dať inteligenciu, aby si konal správne, a zároveň ťa učiť.“
Krišna hovorí v Bhagavad-gīte:
teṣāṁ satata-yuktānāṁ
bhajatāṁ prīti-pūrvakam
dadāmi buddhi-yogaṁ taṁ
yena mām upayānti te
„Tým, ktorí sú so Mnou neustále spojení a slúžia Mi s láskou, dávam poznanie (inteligenciu), pomocou ktorej ku Mne môžu prísť.“ Bhagavad-Gītā 10.10
Ak si skutočným nasledovníkom Čaitanyu Mahāprabhua, tak On ti dá inteligenciu, aby si druhých ovplyvňoval pozitívne, a nie aby si ich priamo naprával. Mali by sme si zachovávať pokoru — tṛṇād api sunīcena, považovať sa za nižších než najnižší. Nemali by sme si myslieť, že máme niekoho naprávať.
Caranāmbuja dās: „A čo naprávanie duchovného brata?“
Gour Góvinda Swāmī: „S duchovnými bratmi máme priateľský vzťah. Môžeme sa s nimi rozprávať priateľsky, pretože sú to naši bratia — duchovní bratia. Niekedy môžeme žartovať alebo viesť priateľský rozhovor. Nikdy však nesmieme povedať nič, čo by mohlo zraniť jeho city. Takto sa správa inteligentný človek.
Mahāprabhu učil: ‚Prāṇī-mātre mano-vākye udvega nā diba‘ (Cc. Madhya 22.120) — udvega znamená zranenie či rozrušenie.
„Ani mysľou, ani slovami by sme nemali spôsobovať úzkosť žiadnej živej bytosti, nech je akokoľvek bezvýznamná.“
Nehovor nič, čo by mohlo niekoho zraniť. Pravý oddaný nasleduje Krišnovo učenie v Bhagavad-Gīte:
yasmān nodvijate loko
lokān nodvijate ca yaḥ
harṣāmarsa-bhayodvegaiḥ
mukto yaḥ sa ca me priyaḥ
„Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.“ Bhagavad-Gītā 12.15
Oddaný nikdy nikoho nerozrušuje ani neznepokojuje a ani sám nie je znepokojovaný druhými. Zostáva rovnaký za všetkých okolností — harṣāmarṣa, či sú priaznivé alebo nepriaznivé. Zostáva vyrovnaný — sama.
„Bhaya-udvega — ten, kto je oslobodený od strachu a úzkosti, je Mi veľmi drahý.“
Hovor takým spôsobom, ako to robil Mahāprabhu — láskavo a zároveň usmerňujúco, bez vyvolávania rozrušenia. Inteligentného človeka povedie Čaitanya Mahāprabhu, ktorý mu dá inteligenciu konať a hovoriť tak, aby naprával bez ubližovania druhým. Rozumieš?
Nikdy by sme si nemali pestovať myšlienku, že niekoho naprávame — najmä starších vaišnavov. Nie sme kvalifikovaní naprávať druhých. Naopak, ako oddaní by sme si mali myslieť:
„Ja som mūrkha, nevedomý hlupák. Som najnižší z nízkych. Nemám žiadne kvalifikácie.“
Pestovanie myšlienky alebo túžby naprávať staršieho vaišnavu je urážlivé. Je to veľmi jemný bod. Tí, ktorí na duchovnej ceste už urobili určitý pokrok, dokážu pochopiť tento jemný bod. Pre bežných ľudí je veľmi ťažké ho pochopiť.
Približovanie sa ku Krišnovi
Oddaný: „Mahārāja, spomenuli ste, že bez milosti duchovného učiteľa sa nemožno priblížiť ku Krišnovi. Ak sa pokúsime prísť ku Krišnovi a povedať Mu: ‚Som Tvoj služobník‘, neprijme nás. Čo však v prípade, že sa oddaný úprimne modlí k Mahāprabhuovi? Môže sa k Mahāprabhuovi priblížiť priamo?“
Gour Góvinda Swāmī: „Nie. Pokiaľ sa nepriblížiš k autorizovanému duchovnému učiteľovi, nemôžeš sa priblížiť k Mahāprabhuovi. Čaitanya Mahāprabhu je Najvyššia Božská Osobnosť — je Krišna. Bez vedenia duchovného učiteľa sa nemôžeš priblížiť ani k Mahāprabhuovi, ani ku Krišnovi. Nie, nemôžeš.“
Oddaný: „Ale v Čaitanya-čaritámrite je verš, ktorý hovorí, že ten, kto úprimne volá k Nityānandovi, môže získať milosť Čaitanyu Mahāprabhua.“
Gour Góvinda Swāmī: „Duchovný učiteľ je expanziou Nityānandu. Milosť Nityānandu prijímaš prostredníctvom svojho duchovného učiteľa — nie priamo.“
Caranambhuja dās: „Existuje modlitba: gaurāṅga bolite ha’be pulaka śarīra. Hovorí sa v nej, že nemôžeme nič pochopiť, pokiaľ neprejdeme cez šiestich Goswámích.“
Gour Góvinda Swāmī: „Goswámí a duchovný učiteľ, ktorý prichádza v učiteľskej postupnosti od Goswámích , sú rūpānugovia. Anuga znamená nasledovník. Toto je rūpānuga-dhārā. Náš duchovný učiteľ je nasledovníkom v línii Rūpu Gosvāmīho, Sanātana Goswámího a ostatných Goswámích.
Oddaný: „Povedali ste, že guru nesie veľkú zodpovednosť. Kto rozhoduje o tom, kto je skutočný, autorizovaný (bona fide) guru? Aké sú jeho kvalifikácie?“
Gour Góvinda Swāmī: „Áre bābā! Toto rozhodnutie prichádza od Krišnu a Čaitanyu Mahāprabhua!“
yāre dekha, tāre kaha ‘kṛṣṇa’-upadeśa
āmāra ājñāya guru hañā tāra’ ei deśa
„Každého, koho stretneš, uč o pokynoch Pána Śrí Krišnu tak, ako sú dané v Bhagavad-Gīte a Śrīmad-Bhāgavatame. Týmto spôsobom sa staň duchovným učiteľom a snaž sa oslobodiť všetkých ľudí v tejto krajine.“
Mahāprabhu nariadil, že kohokoľvek stretneš, máš mu hovoriť o Krišnovi: „Ó brat, Krišna povedal toto.“ Nevymýšľaj si nič. Jednoducho to predkladaj tak, ako to je. „Prikazujem ti — staň sa duchovným učiteľom a vysloboď svet.“ Ak budeš veci predkladať „také, aké sú“, v súlade s učiteľskou postupnosťou, staneš sa guruom. Krišna ti túto pozíciu dá. Netúž po tom. Rozhodnutie prichádza od Krišnu a Čaitanyu Mahāprabhua. Nejde o to, že by o tom rozhodoval nejaký človek.
Viera a trpezlivosť
V našej spoločnosti musí existovať disciplína, určité pravidlá, ktoré treba nasledovať. Konečné rozhodnutie však prichádza od Čaitanyu Mahāprabhua, nie od jednotlivca. Prejaví sa automaticky — apratihatā — nikto to nemôže zastaviť. Ak si to Čaitanya Mahāprabhu alebo Krišna želajú, nikto tomu nedokáže zabrániť. Aj keby niekto spriadal plány, robil politiku alebo intrigy, nič z toho neuspeje, ak to Čaitanya Mahāprabhu nechce. Rozumieš?
Mal by si mať úplnú vieru a dhairyām — trpezlivosť. Maj plnú dôveru v pokyny śāstier a gurua… a buď trpezlivý. Nasleduj učenie tak, ako je. Nebuď pesimistický. Na tejto ceste nie je miesto pre pesimizmus; je to cesta optimizmu. Nemusíme sa zaoberať malichernosťami.
Takéto rozptýlenia prídu a odídu. Krišna ich dokáže vyriešiť v jednom okamihu. Tí, ktorí vytrubujú do trúbky a bijú na svoj vlastný bubon, už dávno skončili. Nenechaj sa rozptyľovať. Maj trpezlivosť a pokračuj v nasledovaní duchovného učiteľa tým, že budeš učenie predkladať „také, aké je“. Krišna ťa rozpozná. Mahāprabhu ťa rozpozná.
Výzvy prídu, pretože ide o hmotný svet — a najmä o kali-yugu, vek hádok, sporov a pokrytectva. Na každom kroku číha nebezpečenstvo — pade pade vipadā. Svet je plný pokrytcov. Niektorí sa môžu vyhlasovať za guruov alebo sādhuov, biť si na vlastný bubon, vytrubovať do vlastnej trúbky a zapájať sa do politiky. Je to prirodzené a treba to očakávať. Nenechaj sa takýmito vecami vyrušiť. Buď dhīra — nenechaj sa rozkolísať. Maj plnú vieru v nariadenia sādhu, śāstry a gurua. Jednoducho si plň svoje povinnosti tak, ako ti ich určil tvoj guru, a predkladaj učenie „také, aké je“. Z dlhodobého hľadiska to bude účinné. Maj trpezlivosť.
Predkladanie učenia
Caranāmbuja dās: „Aby sme mohli veci predkladať také, aké sú, niekedy musíme urobiť určité úpravy. Ak niekto nepostupoval presne, musíme ukázať, že jeho postoj nie je správny.“
Gour Góvinda Swāmī: „Áno, to urobíš tak, že budeš citovať śāstru a predchádzajúcich ācāryov. Nikdy nehovor: ‚Ja hovorím‘; vždy cituj autoritu: ‚śāstra hovorí‘, ‚ācāryovia hovoria‘, ‚guru povedal‘. Predkladáme to tak, ako to je, na základe guru–sādhu–śāstra. Ak to urobíš takto, nikoho to nezraní. Bude to láskavé a zároveň usmerňujúce.“
Caranāmbuja dās: „Takže musíme citovať śāstru?“
Gour Góvinda Swāmī: „Áno. Aký je náš základ? Naším základom je sādhu–śāstra–guru. Nikdy nehovorím nič zo seba, svojej mysle ; vždy citujem autoritu: ‚śāstra hovorí‘, ‚guru hovorí‘, ‚Jīva Goswámí hovorí‘, ‚Rūpa Goswámí…‘ śāstra hovorí“, „ autority hovoria“. Ak budeš nasledovať túto metódu, nikoho to nezraní. Bude to láskavé a zároveň usmerňujúce.
Harivilās dās: „Som veľmi rád, že ste prišli. Urobili ste nás veľmi šťastnými tým, že ste hovorili zo śāstry a pekne rozprávali o Šrílovi Prabhupādovi. Nezištná viera je pre śiṣyu, žiaka, nevyhnutná. Znamená to, že nemôže vidieť svojho gurua ako obyčajného človeka. Čokoľvek jeho guru povie, napíše alebo urobí, je pre neho ako pokyn pre život – večný pokyn. Prabhupāda nás varoval pred tým, ako sa môže guru odchýliť, pred pokušeniami a pred tým, ako môže māyā zviesť myseľ gurua.“ (túto poslednú vetu, ktorá odznela, Šríla Prabhupáda nikdy nepovedal a učil úplný opak.)
Gour Góvinda Swāmī: „Áno. Disciplína musí existovať. Bez disciplíny nastane nedisciplína a spoločnosť nebude fungovať. Tí, ktorí vstupujú do spoločnosti, musia rešpektovať jej disciplínu. To je fakt. Avšak Prabhupāda, duchovný učiteľ, ācāryovia a Mahāprabhu majú v konečnom dôsledku všetko pod kontrolou. Ak sa niečo pokazí, Oni to napravia. Hovorím, že na tejto hmotnej úrovni problémy vzniknú, no ten, kto je dhīra – vyrovnaný –, by sa tým nemal nechať vyrušiť. Je prirodzené, že sa takéto veci dejú. V konečnom dôsledku sú Oni tí, ktorí majú kontrolu. Všetko bude odhalené a napravené Krišnom a Mahāprabhuom. Maj trpezlivosť a nenechaj sa vyrušiť.“
Zjavenie Ācāryu
Ācārya je zástupcom Krišnu a Mahāprabhua. On nie je „vyrobený“. Rozumieš? Nie je „vytvorený“. Čo povedal môj Gurumahārāja? „Ācārya sa objaví sám od seba.“ Povedz mi: urobil Bhaktisiddhānta Saraswatī zo Śrílu Prabhupādu ācāryu? Nie. Bhaktisiddhānta Saraswatī neurobil zo Śrílu Prabhupādu ācāryu. Keď Bhaktisiddhānta Saraswatī opustil tento svet, Śríla Prabhupāda bol gṛhastha, hospodár, však? Aj môj Gurumahārāja bol gṛhastha. Nebol po boku Bhaktisiddhāntu Sarasvatīho. Nikdy netrávil svoje dni v Maṭhe ani v āśrame. Žil doma. Ako teda prijal plnú milosť Bhaktisiddhāntu Saraswatīho a Čaitanyu Mahāprabhua?
Zváž jednu vec z histórie života môjho Gurumahārāja: nasledoval učenie „také, aké je“ a predkladal ho „také, aké je“, a preto získal plnú milosť Bhaktisiddhāntu Saraswatīho, všetkých ācāryov a Mahāprabhua! Kto mohol naplniť proroctvo Mahāprabhua? Môj Gurumahārāja nebol závistlivý. Bol veľmi jednoduchý: saralatā, dṛḍhatā, aikāntikā — tieto tri kvality.
pr̥thivīte āche yata nagarādi grāma
sarvatra pracāra haibe mora nāma
„V každom meste, v každej obci a dedine na celom svete sa bude šíriť vedomie Krišnu.“ Čaitanya-Bhágavata antya-khanda 4.126
Ako získal Śrīla Prabhupāda milosť? Kto z neho urobil Ācāryu? Bhaktisiddhānta z neho neurobil ācāryu. A predsa sa stal ācāryom. Ācārya sa totiž nevyrába. Nemôžeš niekoho jednoducho „opečiatkovať“ ako „ācāryu“ a posunúť to ďalej. Príde deň, keď bude jasné, kto je skutočne Ācārya.
Modrý šakal
Existuje príbeh z Ezopových bájok, podobný rozprávkam z Pančatantry.
Raz spadol šakal do nádoby maliara – do hrnca plného modrého farbiva používaného na farbenie látok. Keď vyšiel von, mal modrú srsť a vyzeral zvláštne, neobyčajne.
Keď sa vrátil do lesa, vyhlásil: „Ja som kráľ zvierat!“ Zvieratá, keď videli jeho nezvyčajný vzhľad, mu uverili a prijali ho za kráľa. Sadol si na trón a vládol ako ich kráľ. Lenže keď padol večer, ostatné šakaly začali vyť: „Yoo ka Woo!“ Inštinktívne sa k nim pridal aj modrý šakal a zavyl: „Yoo ka Woo!“ Vtedy si ostatné zvieratá uvedomili: „Aha! Veď je to len šakal! Preč s ním! Ty nezmysel, len sa hráš na kráľa!“ Jeho svarūpa, jeho skutočná identita, bola odhalená. Chápeš ? Takéto situácie sa môžu stať. Tí, ktorí sa len navonok tvária ako niečo, čím v skutočnosti nie sú, budú skôr či neskôr odhalení. Tí, ktorí poznajú pravdu, by nemali byť znepokojení. Nenechaj sa vyrušiť. Nechaj veci plynúť. Časom bude všetko odhalené — Kṛṣṇa a Mahāprabhu všetko uvedú na pravú mieru. Preto hovorím: trpezlivosť je cnosť. Nebuď netrpezlivý! Rozumieš mi?
Sādhu-saṅga
Jīvadayā dās: Hovorili ste o odhodlaní. Ako ho v sebe rozvíjať?
Gour Góvinda Swāmī: Závisí to od teba. Mnohé veci môžu tvoje odhodlanie narušiť, ale musíš zostať vedomý a pripomínať si: „Nie. Z tohto nesmiem odbočiť. Už som sa pre túto cestu rozhodol. Musím v tom pokračovať.“ Závisí to od teba. Rozumieš? Závisí to od teba.
Jīvadayā dās: Sme takí slabí…
Gour Góvinda Swāmī: Áno, slabí. Preto je sādhu-saṅga — spoločnosť čistých oddaných — nevyhnutná. Dáva ti nadšenie a inšpiráciu. To je tá najdôležitejšia vec.
Jīvadayā dās: Tak by ste mali zostať s nami! Máme prasādam, všetko…
Gour Góvinda Swāmī: Vidíš, Kṛṣṇa mi dáva prasādam, kamkoľvek idem. Áno, predtým som váhal prísť. Prišiel som, pretože si to Mahāprabhu prial a môj Gurumahārāja si to želal. Myslel som na svojho Gurumahārāja a na Čaitanyu Mahāprabhua a uvedomil som si: „Áno, Mahāprabhuovo poslanie je kázať po celom svete. To je zároveň aj povinnosť Inda.
bhārata-bhūmite haila manuṣya-janma yāra
janma sārthaka kari’ kara para-upakāra
„Ten, kto sa narodil ako človek na území Indie (Bhārata-varṣa), by mal urobiť svoj život úspešným a pracovať pre dobro všetkých ostatných ľudí.“ Čaitanya-čaritámrita Ādi 9.41
Pokyn Mahāprabhua je jasný — je to Jeho želanie. Pomyslel som si: „Idem a získam nové skúsenosti.“ Cítim sa šťastný, kamkoľvek idem, pretože cítim prítomnosť svojho Gurumahārāja. Jeho milosť ma povzbudzuje. Jeho prítomnosť cítim neustále a vždy, keď mám príležitosť hovoriť, hovorím to, čo povedal môj Gurumahārāja, Čaitanya Mahāprabhu a predchádzajúci ācāryovia. Ako ma vedú, tak hovorím — a celé je to radostné a príjemné. Hoci je západný svet miestom, kde je māyā veľmi silná, je to veľmi nebezpečné miesto. Mal som z toho obavy a myslel som si: „Ach nie, tam nepôjdem, je to veľmi odporné miesto.“ Ale teraz cítim, že je skutočným potešením stretnúť oddaných ako ste vy — nasledovníkov Čaitanyu Mahāprabhua a Śrīlu Prabhupādu. Venujete sa bhajanu a žijete oddaný život. Máme peknú sangu a vychutnávame si kṛṣṇa-kathā, ktorá je ako nektár. Nič iné necítim.
Áno, tento rok som prišiel a na budúci rok pôjdem do Ameriky. Takto budem môcť prichádzať aj naďalej.
Caranambuji dās: Ste tu vždy vítaný. Je to váš domov.
Gour Góvinda Swāmī: Môj Gurumahārāja mi dal pokyn kázať v Orisse, písať jeho knihy v jazyku orijčina a vydávať ich v orijčine. Som vám veľmi vďačný za pomoc pri tlači mojich kníh. Dúfam, že v tom budete pokračovať a budete to naďalej podporovať. Všetci sme spojení jedným jediným vzťahom — naším vzťahom ku Kṛṣṇovi, Čaitanyovi Mahāprabhuovi a Śrīlovi Prabhupādovi. Chcel som navštíviť Harivilāsa Prabhua, takého pekného oddaného, ktorý mi pomáha slúžiť Guruovi a Gaurāṅgovi. Je pre mňa potešením byť tu. Zároveň pozývam vás všetkých, aby ste ma navštívili v Bhubanéšvari, kedykoľvek pôjdete do Indie. Prosím, príďte, kedykoľvek budete môcť.
Jemná závisť
Bhakti Ananda Vidya das: Mahārāja, niektorí z duchovných bratov Śrīlu Prabhupādu boli závistliví. Hoci by sme o nich nemali špekulovať ani ich znevažovať, môžeme pochopiť, aká jemná dokáže závisť byť.
Gour Góvinda Swāmī: Áno, veľmi jemná. Veľmi jemná.
Bhakti Ananda Vidya das: Ich závisť nebola hrubým prejavom chtíču. Tak aká je potom naša nádej na duchovný pokrok, keď sa s nimi ani len nemôžeme porovnávať?
Gour Góvinda Swāmī: Nemali by sme si nič vymýšľať ani konštruovať. Musíme mať plnú vieru v — sādhu, śāstru a guru a sústrediť sa na svoju službu. Rušivé vplyvy môžu prísť — a je pravdepodobné, že prídu, pretože tento hmotný svet, najmä v Kali-yuge, je veľmi nepriaznivý. Človek by mal mať pevné odhodlanie a trpezlivosť a nemal by sa za žiadnych okolností odchýliť. Vždy sa modlite k Pánovi Čaitanyovi a ku Guruovi — oni vám pomôžu. Áno, sme slabí, ale mali by sme sa modliť o silu k caitya-gurovi v našom srdci. Kṛṣṇa, či Paramātmā, zariadi všetko pre úprimnú dušu, ktorá má silnú túžbu duchovne napredovať.
Je niečo pre Kṛṣṇu nemožné? Nie. Je to nemožné pre nás. Našou úlohou je neustále sa modliť ku Kṛṣṇovi, k Čaitanyovi Mahāprabhuovi a k nášmu Gurumahārājovi o pomoc — a my ju dostaneme. Majte plnú vieru a neupadajte do zúfalstva. Tiež by sme mali mať veľkú túžbu získať spoločnosť pokročilých oddaných. Sādhu-saṅga je najdôležitejšia. Budeme mať úžitok zo spoločnosti tých, ktorí sú pokročilejší než my. Bez takejto spoločnosti nie je žiadny pokrok. Rozumiete?
Jīvadayā dās: Niekedy to nie je možné alebo praktické.
Gour Góvinda Swāmī: Áno, viem.
Plakanie za Kṛṣṇom
Jīvadayā dās: Teraz ste v Európe, takže to nie je problém — všetci sme tu. Keď ste v Indii, pohltí nás práca a iné veci. Čo by sme teda mali robiť?
Gour Góvinda Swāmī: Áno, áno. Je pravda, že sa niekedy zdá, že je to nemožné, ale pre Kṛṣṇu nie je nemožné nič. Kṛṣṇa všetko zariadi. Vāṇī, teda pokyny, sú tu vždy. Keď nie je možná fyzická spoločnosť, mali by sme sa spájať s pokynmi v knihách. Náš Gurumahārāja je prítomný a naše úprimné modlitby dosiahnu Kṛṣṇu. Príde deň, keď sa s takým človekom stretneme. Pre Kṛṣṇu nie je nič nemožné, hoci sa nám to môže zdať nemožné. Mali by sme sa neustále modliť: „Kṛṣṇa, prosím, pomôž mi.“ Spievanie „Haré Kṛṣṇa“ je volaním duše.
Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré
„Ó Hari, ó Kṛṣṇa! Kṛṣṇa-śakti, Rādhārāṇī, Kṛṣṇa, prosím, zapojte ma do Svojej služby. Som tak poklesnutý.“
ayi nanda-tanuja kiṅkaraṁ
patitaṁ māṁ viṣame bhavāmbudhau
kṛpayā tava pāda-paṅkaja-
sthita-dhūlī-sadṛśaṁ vicintaya
„Ó syn Nandu, som Tvoj večný služobník, no nejakým spôsobom som spadol do nebezpečného oceánu hmotnej existencie. Prosím, zdvihni ma a upevni ma ako nepatrnú čiastočku prachu pri Tvojich lotosových nohách.“ Śikṣāṣṭaka 5
Toto je modlitba zo Śikṣāṣṭaky.
„Nanda-tanuja, Kṛṣṇa, som Tvoj kīṅkara, Tvoj služobník. No nejakým spôsobom som padol do hlbín tohto oceánu nevedomosti. Prosím, zahrň ma Svojou milosťou. Považuj ma len za čiastočku prachu pri Svojich lotosových nohách.“ Plač, plač — duša plače, keď vyslovuje tento harinām, „Haré Kṛṣṇa“. Duša plače. Mali by ste spievať tak, aby duša naozaj plakala, a potom pomoc príde — zázračne. Nemôžete to predvídať. Príde to nečakane. Pre Kṛṣṇu nie je nič nemožné, hoci sa to nám môže zdať nemožné. Rozumiete mi? Ak nie sme veľmi entuziastický, ako to môžeme získať? Kṛṣṇa vie, čo potrebujeme, a všetko zariadi.
Viera a náprava
Vaiṣṇava je nirapekṣa — nestranný, nezaujatý. Nirapekṣa je samotná vaiṣṇavatā, vaiṣṇavizmus. Vaiṣṇava musí byť nirapekṣa, hovoriť bez zaujatosti. Ak vidíme, že niekto zaujíma strany a nie je nestranný, chýba mu vaiṣṇavizmus.
Skutočný vaiṣṇava nazve zlodeja zlodejom, nestranne. Jeho slová sú založené na śāstre, guruovi a predchádzajúcich ācāryoch. Ak zistíme zaujatosť, tak sa to odchyľuje od vaiṣṇavizmu, také pokyny by sa nemali nasledovať. Toto je kľúčové a veľmi jemné. Musíme pochopiť, čo guru v skutočnosti učil.
Jīvadayā dās: To je ten problém. Nie sme odborníci. Ako môžeme správne rozlišovať ?
Gour Góvinda Swāmī: To je naša slabosť. Sme veľmi slabí a chýba nám schopnosť porozumieť veciam. To je v nás. Preto niekedy robíme chyby. To je celkom prirodzené. Preto by sme nemali prepadať zúfalstvu. Ako som povedal, modlite sa k Pánovi Čaitanyovi Mahāprabhuovi, k Prabhupādovi — oni pomôžu. Pomôžu vám pochopiť veci.
Jīvadayā dās: Môžeme teda povedať, že náprava zo strany Kṛṣṇu a Prabhupādu prichádza cez ich vlastných učeníkov, oddaných? Tiež ste povedali, že guru má byť v očiach žiaka vnímaný ako absolútny. Aká je teda pozícia žiaka gurua, o ktorom sa preukáže, že sa odchýlil od pokynov guru alebo śāstry? Ako by mal reagovať, keď na jednej strane cíti: „Je to môj guru, mám k nemu náklonnosť“, ale na druhej strane…
Gour Góvinda Swāmī: Áno, povedal som, že guru v pravom zmysle znamená zástupca Kṛṣṇu. Ak sa niekomu preukáže, ako som spomenul v príbehu o šakalovi, musíme si z toho vziať ponaučenie: „Ach, ja som hlupák, alebo mám nejakú slabosť — prijal som takého človeka za gurua, a teraz sa ukázalo, že je to modrý šakal.“ Takže Kṛṣṇa ti odpustí. Nemal by si mať pocit viny, pretože si nespáchal nič zlé, žiadny priestupok. Rozumieš? Jednoducho si povieš: „Dobre, je to môj guru, prejavujem mu úctu.“ Keď však prejavuješ úctu, prejavuj ju antaryāme, Paramātme, Kṛṣṇovi, nie telu. Takže pre teba v tom nie je žiadna vina. Ten, kto sa previnil, môže byť potrestaný alebo niečo podobné — ale čo je to tebe? Kṛṣṇa ti pomôže. Musíš nájsť dobrého gurua. Kṛṣṇa ti dá gurua — skutočného gurua. Pretože, ako som povedal, tento materiálny svet v Kali-yuge je takýto. Obe veci existujú. Kali-yuga — vplyv Kaliho — je veľmi, veľmi jemný. Bhaktivinoda Ṭhākura — máš jeho obraz, je to paramahaṁsa, vie všetko — zložil pieseň o tom, ako Kali vystupuje ako vaiṣṇava.
māthā me śikhā tilaka mālā galāy me
āpne yoga eo to ‘kalir celā’, eo to ‘kalir celā’
„Na hlave má oholenú hlavu, śikhā, tilak, na krku má mālu — navonok joga, ale v skutočnosti je to žiak Kaliho, iba žiak Kaliho.“
Vzal si odev, ale nie podstatu. Oholil si hlavu, dal si na ňu śikhu, navliekol si si tulasī korálky na krk, tilak na čelo, mālu do ruky, opakujúc: „Haré Kṛṣṇa.“
To všetko sú len Kaliho žiaci — eo to ‘eka kalir celā’…
Haré Kṛṣṇa!
Zatiaľ žiadne komentáre.